Acts 5 in Siriano

1 Gajigʉ Ananías wãĩkʉgʉ ĩgʉ̃ marãpo Safira merã su pooe ejatuaro nikũrẽ duayupʉ.

2 Ĩgʉ̃ duadea wajare ĩgʉ̃ basi deko merã duripíkõãyupʉ. Irasirigʉ ããrĩpereri niyerure Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ sĩpeobirikeregʉ: “Iropata wajariama”, ãrĩkatoyupʉ. Ĩgʉ̃ marãpo ããrĩpereri ĩgʉ̃ irasiriadeare masĩyupo.

3 Pedro ãsũ ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: —Ananías, ¿nasirigʉ wãtĩrẽ mʉya gũñarĩguere ñajãdoreari? Ĩgʉ̃ ñajãmakʉ̃ta, mʉya nikũ duadea wajare gʉare sĩpeobirikeregʉ, mʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ ãrĩkatoa.

4 Iri nikũ mʉ duaburo dupiyuro mʉya nikũ ããrĩbʉ́. Mʉ duadea waja mʉya niyeruta ããrã. Noó mʉ sĩdʉaropa sĩboakuyo. ¿Nasiribu irasũ ãrĩkatori? Gʉa ditare ãrĩkatogʉ meta yáa. Marĩpʉdere ãrĩkatoa mʉ, ãrĩyupʉ.

5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, mata Ananías meémejã kõmoakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ waadea kerere pérã, ããrĩpererã bʉro güiñurã.

6 Ĩgʉ̃ kõmoadero pʉrʉ, gajirã maamarã ñajãja, ĩgʉ̃ya dʉpʉre suríro gasiro merã õma, ãĩwiriakõãñurã ĩgʉ̃rẽ yáarã waarã́.

7 Ʉre hora pʉrʉ, Ananías marãpo ããrãdeo ñajãjayupo. Ĩgʉ̃ boadeare neõ masĩbiriyupo.

8 Igo ñajãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pedro igore sẽrẽñayupʉ: —Wereka yʉre! ¿Mʉsãya pooere duarã, iropata niyeru wajatari mʉsã? ãrĩyupʉ. Igo ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupo: —Iropata wajatabʉ, ãrĩyupo.

9 Pedro ãrĩyupʉ igore: —¿Nasirirã mʉsã, marĩ Opʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ ãrĩkatoari? “Gʉa irasirimakʉ̃ masĩbirikumi”, ¿ãrĩ gũñadari mʉsã? Ĩãka! Mʉ marãpʉre yáarã ejanerã sĩĩsã dujarima. Mʉya dʉpʉdere ãĩwiriarãkuma, mʉ marãpʉya dʉpʉre ãĩwiriaderosũta, ãrĩyupʉ.

10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, igode Pedroya guburi pʉro meémejã kõmoakõãyupo. Irasirirã maamarã igo kõmoadeoguere bokaja, igoya dʉpʉre ãĩwiria, igo marãpʉ dagʉre ĩgʉ̃sã yáadero pʉrogueta igodere yáañurã.

11 Irasirirã ããrĩpererã Jesúre bʉremurã, gajirãde Ananías, Safirare waadea kerere pérã, bʉro güiñurã.

12 Iripoere masaka watopegue Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃ turari merã wári iri ĩmurĩrẽ irimakʉ̃ iriyupʉ. Ããrĩpererã Jesúre bʉremurã Marĩpʉya wii tʉro biaña marĩrĩ taribu “Pórtico de Salomón” wãĩkʉri taribugue nerẽnañurã.

13 Masaka ĩgʉ̃sãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩkeremakʉ̃, gajirã gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ güiñurã. Ĩgʉ̃sã merã neõ nerẽdʉabiriñurã.

14 Gajirã gapʉ marĩ Opʉ Jesúre wárã ʉ̃ma, nomede bʉremuñurã.

15 Irasirirã pũrĩrikʉrãrẽ ĩgʉ̃sã peyari gasiri merã Pedro waaburi maa tʉro píñurã. “Pedro ĩgʉ̃sãrẽ ñapeobirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃ wãtĩ meépíro ĩgʉ̃sã weka ejamakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ pũrĩrĩ tarirokoa”, ãrĩ gũñarã, irasiriñurã.

16 Wárã Jerusalén tʉro marãde pũrĩrikʉrãrẽ, wãtẽa ñajãsũnerãrẽ irogue ãĩãnañurã. Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã ĩgʉ̃sã ããrĩpererãrẽ taunañurã.

17 Irasirirã paía opʉ, gajirã ĩgʉ̃ merãmarã saduceo bumarãde Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ bʉro ĩãturi,

18 ĩgʉ̃sã merã bʉro gua, ĩgʉ̃sãrẽ ñeã, peresu iriñurã.

19 Irasirikeremakʉ̃, sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ iri ñamita peresu wii makãpʉrorire tũpã, ĩgʉ̃sã ããrĩrĩ́ taribugue ñajãja, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ ãĩwiriayupʉ:

20 —Marĩpʉya wiigue waaka! Irogue eja, Marĩpʉ Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ iriburi kerere wereka masakare! ãrĩyupʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃sãrẽ.

21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã peresu ããrãnerã wiriakõãñurã. Gajinʉ gapʉ boyoripoe ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉya wiigue ñajãa, masakare buenʉgãñurã, Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃sãrẽ weredoreaderosũta. Ĩgʉ̃sã irogue bueripoe paía opʉ gapʉ, ĩgʉ̃ merãmarãde, Pedrosã peresu ããrãnerã wiriadeare masĩbiriñurã dapa. Irasirirã ĩgʉ̃sã Israel bumarã oparãrẽ ããrĩpererãrẽ neeõñurã. Ĩgʉ̃sã nerẽperemakʉ̃ ĩãrã, surarare peresu iriri wiigue Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ ĩgʉ̃sã biadoboanerãrẽ ãĩridoreñurã.

22 Irasirirã surara ĩgʉ̃sãrẽ ãĩrã waadiñurã. Irogue eja, Pedrosãrẽ neõ bokabiriñurã. Ĩgʉ̃sãrẽ bokabirisĩã, oparãguere wererã dujáakõãñurã doja.

23 Dujaja, oparãrẽ: —Peresu iriri wii makãpʉrori õãrõ biadea makãpʉrori ããrãdabʉ. Irogue biadoboanerãrẽ korerãde iri makãpʉrorikʉ níadama. Irasũ ããrĩkeremakʉ̃, gʉa ĩgʉ̃sã ããrãdea taribure makãpʉro tũpãmakʉ̃ neõ marãma, ãrĩñurã.

24 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, paía opʉ, Marĩpʉya wii marã surara opʉ, paía oparãde: “¿Naásũ waayuri ĩgʉ̃sãrẽ?” ãrĩ gũñarikʉñurã.

25 Ĩgʉ̃sã irasũ gũñarikʉripoe sugʉ masakʉ ĩgʉ̃sã pʉro eja: —Mʉsã peresu irianerã Marĩpʉya wiigue ããrãma. Masakare buerã iriama, ãrĩyupʉ.

26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Marĩpʉya wii marã surara opʉ, ĩgʉ̃yarã surara merã ĩgʉ̃sãrẽ ñeãrã waañurã. Irogue eja, ĩgʉ̃sãrẽ ñeã, paía oparã pʉro ãĩãñurã doja. Masakare güisĩã, ĩgʉ̃sãrẽ tãrãbiriñurã. “Gʉa ĩgʉ̃sãrẽ tãrãmakʉ̃ ĩãrã, masaka gʉare ʉ̃tãyeri merã deabukuma”, ãrĩ gũñañurã.

27 Ĩgʉ̃sãrẽ judío masaka oparã pʉro ãĩjamakʉ̃, paía opʉ ĩgʉ̃sãrẽ turiyupʉ:

28 —Gʉa mʉsãrẽ: “Jesúyare neõ buenemobirikõãka!” ãrãdibʉ. Gʉa irasũ ãrĩkeremakʉ̃, mʉsã ããrĩperero Jerusalén marãrẽ buegorenáa. Jesús boadea waja gʉare waja opamakʉ̃ iridʉarã yáa mʉsã, ãrĩyupʉ.

29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro gajirã Jesús buedoregʉ beyenerã merã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: —Masaka doreri nemorõ Marĩpʉya gapʉre iriro gããmea. Gʉa mʉsã dorerire irirã, Marĩpʉ doreri gapʉre iribiribukoa.

30 Mʉsã Jesúre curusague pábiatú wẽjẽdoredire Marĩpʉ, marĩ ñekʉ̃sãmarã Opʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ masũdi ããrĩmí.

31 Ĩgʉ̃rẽ masũ odo, ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩagʉ, ĩgʉ̃ diaye gapʉ dobodi ããrĩmí. Marĩrẽ taubure, marĩ Opʉ ããrĩbure irasiridi ããrĩmí. Irasirigʉ marĩ judío masaka marĩ ñerõ irideare bʉjawere, gũñarĩrẽ gorawayumakʉ̃ kãtigʉkumi.

32 Gʉa ããrĩpereri Jesús irideare ĩãnerã ããrã. Irasirirã irire werea. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃de gʉare irire pémasĩmakʉ̃ yámi. Irasirirã ĩgʉ̃ iritamurĩ merã werea. Marĩpʉ dorerire pérãnodere Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉkumi, ãrĩ wereyupʉ Pedro paía opʉre.

33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, oparã gapʉ guataria, Pedrosãrẽ wẽjẽdʉadiñurã.

34 Sugʉ fariseo bumʉ Gamaliel wãĩkʉgʉ gapʉ wãgãnʉgãyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ werebu. Ĩgʉ̃ judío masaka oparã merãmʉ Moisés gojadeare buerimasʉ̃ ããrĩyupʉ. Masaka ĩgʉ̃rẽ: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremuñurã. Ĩgʉ̃ wãgãnʉgã, surarare: “Ĩĩsãrẽ ãĩwiriaka dapa!” ãrĩyupʉ.

35 Ĩgʉ̃sãrẽ ãĩwiriadero pʉrʉ, oparãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: —Mʉsã Israel bumarã, mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ iridʉarire õãrõ gũñaka!

36 Teudas wãĩkʉgʉ waadeare gũñaka! Irinʉguere ĩgʉ̃ masakare: “Masĩtarinʉgãgʉ̃ ããrã yʉ”, ãrĩdi ããrãdimi. Irasirirã wárã cuatrocientos ʉ̃ma ĩgʉ̃ merãmarã ããrĩnerã ããrãdima ĩgʉ̃ buerire pédʉarã. Pʉrʉ gajirã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkõãnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ merãmarã ããrãdinerã waasiriakõãnerã ããrĩmá. Irasũ waadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ buedea pereakõãdero ããrĩbʉ́.

37 Pʉrʉ i nikũ marãrẽ ĩgʉ̃sã keoripoe gajigʉ Judas wãĩkʉgʉ Galileamʉ ããrĩdi ããrãdimi. Wárã ĩgʉ̃ merãmarã ããrĩnerã ããrãdima. Pʉrʉ gajirã ĩgʉ̃dere wẽjẽkõãnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ merãmarã ããrãdinerã waasiripereakõãnerã ããrĩmá.

38 Irasirigʉ mʉsãrẽ werea. Sĩĩsãrẽ, marĩ peresugue biadoboanerãrẽ wiuka! Mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ iridʉarire iribirikõãka! Ĩgʉ̃sã bueri, Marĩpʉya bueri ããrĩbero, pereakõãrokoa Teudas, Judas buedea perederosũta.

39 Ĩgʉ̃sã bueri, Marĩpʉya bueri ããrĩrṍ, neõ perebirikoa. Ĩgʉ̃sãrẽ irire pirimakʉ̃ iribirikoa. Irasirirã irire õãrõ pémasĩka! Ĩgʉ̃sã bueri, diayeta Marĩpʉya bueri ããrĩmakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽdʉarã, Marĩpʉ merã gãmekẽãdʉarã irirosũ iribukoa, ãrĩyupʉ Gamaliel.

40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã: “Jáʉ, marĩrẽ diayeta weremi ĩĩ”, ãrĩ péñurã. Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ siiu, surarare tãrãdoreñurã. “Jesúyare neõ werenemobirikõãka!” ãrĩñurã. Irasũ ãrĩ odo: “Waaka!” ãrĩ, wiuñurã ĩgʉ̃sãrẽ pama.

41 Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã judío masaka oparã pʉro ããrãnerã waakõãñurã. “Marĩ Jesúyare bueri waja marĩrẽ tãrãdoreama gʉyasĩrĩburo, ãrĩrã”, ãrĩñurã. “Marĩpʉ gapʉ marĩrẽ: ‘Irire bokatĩũkõãma’, ãrĩ masĩmi”, ãrĩñurã. Irasirirã oparã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irikeremakʉ̃, bʉro ʉsʉyañurã.

42 Irasirirã ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue, wiiriguedere masakare: “Jesúta Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrĩ́mi”, ãrĩ buenañurã.