Luke 9:26 in Macushi 26 Jesusya ta'pî: —Anî' eppepî ya upî', moropai umaimu esenupanto' pî', uurî ka' poi iipî'pî eppepî ipî'. Î' pensa inî'rî uuipî weiyu yai uya'karu ke ipîkku pe, Paapa ya'karu ke yarakkîrî uuipî yai, moropai morîkon inserîyamî' pokonpe uuipî yai eppepî ipî' —ta'pîiya.
Other Translations King James Version (KJV) For whosoever shall be ashamed of me and of my words, of him shall the Son of man be ashamed, when he shall come in his own glory, and in his Father's, and of the holy angels.
American Standard Version (ASV) For whosoever shall be ashamed of me and of my words, of him shall the Son of man be ashamed, when he cometh in his own glory, and `the glory' of the Father, and of the holy angels.
Bible in Basic English (BBE) For if any man has a feeling of shame because of me or of my words, the Son of man will have shame because of him when he comes in his glory and the glory of the Father and of the holy angels.
Darby English Bible (DBY) For whosoever shall have been ashamed of me and of my words, of him will the Son of man be ashamed when he shall come in his glory, and [in that] of the Father, and of the holy angels.
World English Bible (WEB) For whoever will be ashamed of me and of my words, of him will the Son of Man be ashamed, when he comes in his glory, and the glory of the Father, and of the holy angels.
Young's Literal Translation (YLT) `For whoever may be ashamed of me, and of my words, of this one shall the Son of Man be ashamed, when he may come in his glory, and the Father's, and the holy messengers';
Cross Reference Matthew 7:22 in Macushi 22 Î' pensa mîrîrî taa to'ya weiyu erepamî yai, tu'kankon pemonkonyamî'ya taa kupî sîrîrî. “Anna yepotorî, anna eseurîma'pî Paapa maimu ekaremekî pî' ayese' wenai tiaronkon pî'. Moropai amîrî anna yepotorî ese' pî' pemonkonyamî' ya' ewomî'san imariwa'yamî' yenpa'ka'pî annaya tu'ke. Moropai tu'ke ite'ka anî' nîkupî eserîkan pepîn ku'pîtî'pî annaya ayese' pî'”, taa to'ya kupî sîrîrî.
Matthew 10:32 in Macushi 32 —Pemonkonyamî'ya taa ya aronne tiaronkonya eta tanne, upemonkono pe tîwanî taiya ya. Mîrîrî warantî nîrî tauya Paapa ka' pon rawîrî si'ma upemonkono mîserî tauya ipî'.
Matthew 16:27 in Macushi 27 Maasa pra uurî, ka' poi iipî'pî iipî kupî sîrîrî Paapa meruntîri yarakkîrî, inserîyamî' pokonpe. Moropai mîrîrî yai tamî'nawîronkon pia untîrî tîrîuya kupî sîrîrî to' nîkupî'pî wenai.
Matthew 24:30 in Macushi 30 Mîrîrî tîpo ka' poi iipî'pî pemonkon pe era'ma tamî'nawîronkon pemonkonyamî'ya. Uuipî katupuru kore'ta a'ka pe ka' winîpai. Mîrîrî yai tamî'nawîrî pata ponkon karau kupî sîrîrî mararî pra. Maasa pra meruntî ke uuipî a'ka pe, wei warantî.
Matthew 25:31 in Macushi 31 Jesusya teeseurîmato' yaretî'ka'pî see warantî: —Î' pensa uurî ka' poinon iipî'pî erepamî ya inî'rî, ipîkku pe, rei pe, tamî'nawîronkon upoitîrîtonon inserîyamî' pokonpe uuipî. Uyaponse' pona teereutai uuipî pe man pemonkonyamî' esa' pe.
Matthew 26:64 in Macushi 64 Jesusya yuuku'pî: —Inna, amîrîya taa mîrîrî. Tîîse tauya sîrîrî apî'nîkon, maasa amîrî'nîkonya uurî ka' poi iipî'pî ereutasa' era'ma kupî sîrîrî Paapa meruntîri winî. Î' pensa sîrîrî non pona uuipî yai, katupuru po autî era'maya'nîkon kupî sîrîrî.
Mark 8:38 in Macushi 38 Imakui'san sîrîrî pankon kore'ta uurî pî' moropai umaimu pî' anî' eppepî ya, uurî ka' poi iipî'pî eppepî kupî sîrîrî ipî'. Uurî ka' poi iipî'pî. Inî'rî uuipî pe wai, Paapa pia tîîko'mansenon inserîyamî' pokonpe. Uuipî yai Uyun kaisarî wanî kupî sîrîrî meruntî ke. Mîrîrî yai eppepî kupî sîrîrî ipî'.
Luke 12:8 in Macushi 8 Jesus eseurîma ko'mannîpî'pî to' pî': —Anî'ya taa ya, “Inna uurî Jesus pemonkono pe wanî”, taiya ya pemonkonyamî' pî', uurî ka' poi iipî'pîya taa nîrî mîrîrî warantî Paapa poitîrîtonon inserîyamî' pî'. “Inna mîserî upemonkono”, tauya to' pî'.
Luke 13:25 in Macushi 25 Maasa pra mîîkîrî wîttî esa' e'mî'sa'kasa' ya moropai mana'ta yarakkamoiya. Moropai amîrî'nîkon wanî poro po eewomîkon eserîke pra Paapa pia ka' pona. Taaya'nîkon mana'ta pa'tîi'ma, “Anna yepotorî, anna yawonnî'kî aapia”, taaya'nîkon. Tîîse mîîkîrîya amaimukon yuuku kupî sîrîrî see warantî: “Anî'kan amîrî'nîkon? Ayepu'tîkonuya pra wai, o'non pata pai'nokon pe awanîkon?” taiya kupî sîrîrî apî'nîkon.
John 5:44 in Macushi 44 Apî'nîkon morî pe ayonpakon eseurîma yu'se eeseka'nunkakon tanne, innape ukupîya'nîkon eserîke pra awanî. Morî pe tiwinan Paapa eseurîmato' apî'nîkon yuwaya'nîkon pepîn.
John 12:43 in Macushi 43 Maasa pra tonpakonya tapurîkon yu'se to' wanî'pî Paapaya tapurîkon yu'se tîwanîkon yentai.
Romans 1:16 in Macushi 16 Maasa pra uurî eppepî eserîke pra wai Jesus Cristo yekare ekaremekîuya pî'. Maasa pra innape mîrîrî yekare kupî anî'ya ya, tîmeruntîri ke Paapaya ipîika'tî imakui'pî inkupî'pî winîpai. Anna Judeuyamî', e'mai' pe itekare etatîponkon pîika'tî Paapaya moropai amîrî'nîkon Judeuyamî' pepîn pîika'tîiya nîrî mîrîrî yekare etaya'nîkon wenai.
2 Corinthians 12:10 in Macushi 10 Mîrîrî ye'nen taatausinpai uuko'mamî a'tu'mîra e'to' pî', moropai umu'tunpato' pî', moropai itu'se e'to' pî', moropai upokonomato' pî', moropai tiaron uyarakkîrî teesuwa'kasen pî' Cristo wenai, taatausinpai uuko'mamî. Mîrîrî ye'nen î' pensa a'tu'mîra esepu'tî ya, tîîse meruntî ke esepu'tî maasa pra Cristoya itîrî ye'nen uupia.
Galatians 6:14 in Macushi 14 Tîîse uurî wanî pepîn inkamoro warantî. Jesus Cristo sa'mantato' neken ku'nen pe wanî innape. Maasa pra Jesus sa'manta'pî wenai uurî nîrî, uusa'manta'pî iwarantî. Mîrîrî ye'nen Paapa yapurînenan pepîn warantî e'pai pra wai. Moropai mîrîrî wenai tîîpia'nîkon uurî yu'se pra to' wanî, Cristo warantî wanî ye'nen.
2 Timothy 1:12 in Macushi 12 Mîrîrî ye'nen teweppe'se pra wai, e'taruma'tî ye'ka pe. E'taruma'tîto' pî' eppepî pepîn, maasa pra Cristo Jesus unapurîkon ku'nen uurî innape. Mîîkîrî epu'nen uurî. Meruntî mîîkîrî. Mîrîrî ye'nen manni' untîrî'pî iipia ko'mannîpîiya tuipî pîkîrî. Mîrîrî epu'tî pî' wai.
2 Timothy 2:12 in Macushi 12 Moropai mîrîrî wenai e'taruma'tînto' yapîtanîpî ya, tamî'nawîronkon esa' pe enan pe man Cristo yarakkîrî nîrî. Tîîse “Unepu'tî pepîn mîîkîrî”, ta'nîkon ya, mîîkîrîya taa nîrî: “Unepu'tîkon pepîn mîîkîrî”, taiya kupî sîrîrî upî'nîkon.
Hebrews 11:26 in Macushi 26 Morî pe panpî' awanî epu'tî'pîiya, tamî'nawîrî Egito po tîwe'sanon esa' pe tîwanî yentai. Maasa pra mararî tîwe'taruma'tî epu'tî'pîiya Paapa pemonkonoyamî' pokonpe, manni'kan kore'tapai maasa tîmenka'pî pîika'tîton Paapa narima epu'tî'pîiya. Moropai tîîpia Paapa nîtîrî kure'nan nîmîkî pî' aako'mamî'pî.
Hebrews 13:13 in Macushi 13 Mîrîrî ye'nen wîtînpai'nîkon man Jesus wenairî. Inkamoro tîwo'ma'tasanon wo'ma'tato' yapîtanî'pai'nîkon man, penaronkonya mîrîrî kupî yapîtanîpî'pî Jesusya warantî.
1 Peter 4:14 in Macushi 14 Amîrî'nîkon wanî taatausinpai teuren, amu'tunpasa'kon tanne, Cristo yapurînen pe awanîkon wenai. Maasa pra mîrîrî wenai epu'tîya'nîkon morî pu'kuru Paapa winîpainon Yekaton Wannî ko'mamî aapia'nîkon.
Jude 1:14 in Macushi 14 Pena Enoque eseurîma'pî inkamoro e'taruma'tî kupî pî'. Manni' Enoque wanî'pî Adão nurî'tî payanî'pî pe. Asakî'ne mia' pona tîîmo'tai'non ipayanyamî' esenpo'pî tîpo, Enoque esenpo'pî. Mîîkîrî eseurîma'pî manni'kan imakui'san pî'. Ta'pîiya: —Uyepotorîkon iipî kupî sîrîrî tu'kankon inserîyamî' yarakkîrî.
Revelation 1:7 in Macushi 7 A'kî, mîîkîrî iipî kupî sîrîrî katupuru po, tamî'nawîronkonya era'ma tanne. Manni'kan itaruma'tîtîpono'sanya nîrî era'ma kupî sîrîrî. Mîrîrî yai tamî'nawîronkon pemonkonyamî' pata ponkon karau kupî sîrîrî era'ma tîuya'nîkon pî'. Mîrîrî warantî man.
Revelation 3:5 in Macushi 5 Tamî'nawîrî manni' imakui'pî yentai ena'pî ya, epontî pe man inkamoro warantî, morî pu'kuru aimutun tîpon ya'. Itese' mo'kauya pepîn tiwin kin, ipatîkarî enen ko'mannîto' kaareta poi. Tîîse Uyun Paapa moropai inserîyamî' rawîrî si'ma, eseurîma ipî': “Mîîkîrî upemonkono” tauya ipî'.
Revelation 20:11 in Macushi 11 Moropai inî'rî kure'nan ereutanto' aimutun era'ma'pîuya. Moropai ipona ereuta'pî era'ma'pîuya nîrî. Moropai pata teesera'masen ataretî'ka'pî moropai ka' ataretî'ka'pî nîrî. Inî'rî eesera'ma pra eena'pî, aatîpamî'pî ye'nen.
Revelation 21:8 in Macushi 8 Tîîse eranne'kon, moropai yenku'tîtonkon, moropai î' imakui'pî kupî pî' esenupa'san, moropai pemonkon wîîtîponkon, moropai tiaron nura ku'nenan, moropai pia'san pe tîwanîkon wenai imakui'pî ku'nenan, moropai mia' ke ikonekasa' yapurînenan, moropai tamî'nawîronkon seru'ye'kon, inkamoro ye'ka pata'se' wanî pe man mîrîrî kure'nan apo' iku'pî pe tîwe'sen moropai enxofre apo' yarakkîron. Mîrîrî wanî itakon ite'ka pe sa'mantanto'pe wanî. Miarî tîmoronkon epu'tî to'ya ipatîkarî awanî pe man —ta'pîiya.