Matthew 23 in Guarayu

1 Ipare Jesús aipo ehi ava eta upe, oreu avei no:

2 “Co Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei fariseo eta, ahe icuaita Moisés porocuaita mombehu tuprɨ ãgua yuvɨreco.

3 Sese iya peroyaño ité iyavei peyapo opacatu mbahe semimombehu; aní chira rumo peyapo mbahe sembiapo ai. Esepia, omombehu tuprɨ tẽi mbahe viña, ipare rumo co cotɨ tẽi mbahe oyapo yuvɨreco.

4 Iyavei omondo porocuaita inungar mbahe ndayasupi catui vahe ava upe ‘tomboavɨye opacatu ité yuvɨreco’ oya. Ahe ae rumo nomboavɨyei eté que ñepei oporocuaita yuvɨreco no.

5 Oyapo angahu mbahe opacatu ava rembiepiave yuvɨreco yepi ‘tayande repia yuvɨreco’ oyapave tẽi. Osɨva rese, oyɨva rese avei ipe guasu vahe vɨreco-reco tẽi oturucuar rese Tũpa Ñehengagüer cuachiaprɨ yuvɨreco. Iyavei ipɨ catu vahe oturucuar popɨ moaro ãgua omondo yuvɨreco.

6 Oipota carusa rupi güenara avɨye catu vahe yuvɨreco, oseca avei tenda porañete catu vahe güenara otũparo pɨpe yuvɨreco no.

7 Oipota avei ava oyeupe ‘avɨrave’ apo ãgua omboeteisave ocar rupi iyavei oipota, ‘Porombohesar’ oyeupe he yuvɨreco.

8 “Pe rumo, ‘Porombohesar’ ndapembohe ucai chira ava peyeupe. Esepia, pe opacatu guasu peyeɨvrɨ peico, iyavei ñepeiño ité pereco pe Mbohesar.

9 Iyavei, ‘Che ru’ ndapeyei chira que ava co ɨvɨ pɨpendar tẽi upe. Esepia, ñepeiño ité pe Ru pereco, ahe niha ɨva pendar.

10 Ndiyai avei, ‘Mborerecuar’ pembohe uca ava peyeupe. Esepia, Poropɨ̃sɨrosar güeraño ité pe rerecuar secoi.

11 Acoi ava seco ɨvate catu vahe, ahe toporopɨ̃tɨvɨi güeco mbegüesa pɨpe.

12 Esepia, acoi oyemboɨvate ai vahe opara seco reroyɨsa, iyavei acoi ava seco mbegüe vahe, ahe seco mboɨvate catusara curi.

13 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe seco tuprɨ angahu tẽi vahe peico! Pemombɨtaño ava Tũpa povrɨve seique rãgüer sui peico yepi. Pe avei eté ndapeiquei ipovrɨve, iyavei acoi yuvɨroique pota vahe pemombɨtaño seique rãgüer sui.

14 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe seco tuprɨ angahu tẽi vahe peico! Esepia, perocua-rocuaño tẽi cuña imer mano vahecuer rẽta ichui, ipare peyeroquɨ tuprɨ tẽi angahu ava rembiepiave. Sese peipɨsɨra Tũpa ñemoɨrosa ipĩrata catu vahe curi.

15 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe, pe avei fariseo, pe guata tẽi angahu vahe Tũpa rese! Peguata opacatu ɨvɨ rupi iyavei para guasu rovai rupi ava mbohe. Ipare rumo pe remimbohecuer mbahe tẽi catu pe sui. Pe nungar caruguar ratave nara tẽi pereco uca.

16 “¡Peparaɨsu catu itera, pe ava mbohesar ndasesapɨsoi vahe nungar peico! Pe aipo peye tẽi vahe: ‘Yamombehuse mbahe tũparo rer pɨpe yande ñehe mboavɨye ãgua, ẽgüe yahe tẽi eté; co rumo yamombehuse mbahe oro tũparo pendar rer pɨpe, ahese iya itera yamboavɨye yepi’ aipo peye tẽi.

17 ¡Pe ndapembahecuai vahe nungar, ndasesapɨsoi vahe nungar avei peico! ¿Uma vo avɨye catu vahe: oro pĩha, anise tũparo tie? Tũparo pɨpe niha oro rovasasa yepi.

18 Iyavei co uve avei aipo peye tẽi peico: ‘Yamombehuse mbahe seropovẽheprɨ renda rer pɨpe yande ñehe mboavɨye ãgua, ẽgüe yahe tẽi eté; co rumo mbahe yamombehuse mbahe seropovẽheprɨ renda harɨ pendar rer pɨpe yande ñehe mboavɨye ãgua, ahese iya ité yamboavɨyera yande ñehe yepi’ aipo peye tẽi.

19 ¡Pe ndasesapɨsoi vahe nungar peico yepi! ¿Uma vo avɨye catu vahe? ¿Evocoi porerecosa seropovẽheprɨ pĩha, anise mbahe seropovẽheprɨ renda tie? Ahe tenda harɨve niha porerecosa sovasasa yepi.

20 Sese acoi mbahe omombehu vahe mbahe seropovẽheprɨ renda rer pɨpe oñehe mboavɨye ãgua, ndahei serer pɨpe güeraño, omombehu avei opacatu iharɨ pendar mbahe seropovẽheprɨ rer pɨpe,

21 iyavei acoi ava omombehu vahe mbahe tũparo rer pɨpe oñehe mboavɨye ãgua, ahe omombehu ipɨpendar rer pɨpe avei. Ahe niha Tũpa secoi.

22 Iyavei acoi omombehu vahe mbahe que ambuae ava upe ɨva resendar rer pɨpe oñehe mboavɨye ãgua, omombehu avei Tũpa recua rer pɨpe, Tũpa rer pɨpe avei. Esepia, Tũpa aheve ité secoi.

23 “¡Peparaɨsu catu itera, pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe peyapo angahu tẽi vahe pe recocuer pɨpe mbahe peico yepi! Yepe pemondo ñepei-pei diez pe remitɨ menta, anis, comino pereco vahe sui ñepei Tũpa uve nara viña, pe rumo pepoi co porombohesa avɨye catu vahe porocuaita resendar sui. Ahe peyapora mbahe ihɨ̃vi vahe, peporoparaɨsuerecora iyavei pemboavɨye tuprɨra pe cuaita yepi. Iyacatu rumo ahe pemboavɨye aveira viña.

24 ¡Pe ava mbohesar ndasesapɨsoi vahe nungar peico! Pe pembogua rutei mbahe rahɨcuer sui pe ɨgua; mbahe tuvicha vahe rumo pemocoño ité evocoiyase. Ẽgüe peye co mborocuaita upe.

25 “¡Peparaɨsu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe seco tuprɨ angahu tẽi vahe! Esepia, inungar ɨgua rɨru iyavei tembihu rɨru icupe rupi tẽi yoseiprɨ. Ipɨpe rumo iquɨha opɨtaño ité. Ẽgüe ehi tẽi pe recocuer pe monda raisave, mbahe pota-pota tẽisave avei.

26 ¡Pe fariseo peico vahe, ndapepɨhañemoñetai vahe mbahe pe rembiapo ai rese, pemoatɨro rane pe pɨha pɨpe mbahe yavaeté vahe sui! Ahese ramo pe rembiapo icatuprɨra cute.

27 “¡Peparaɨsu catu itera, pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe, fariseo peico vahe, peyapo angahu tẽi vahe mbahe pe recocuer pɨpe peico! Pe recocuer inungar tuvɨpa imomorochimbrɨ tẽi. Iharɨve tẽi icatuprɨ chupe. Ipɨpe rumo tehõgüer cangüer iyavei opacatu mbahe yavaeté vahe ovɨreco oyese.

28 Ẽgüe peye: ava rembiepiave avɨye pe reco ihɨ̃vi vahe viña, pe pɨha pɨpe rumo oime pe porombopasa iyavei opacatu mbahe-mbahe tẽi.

29 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe, pe fariseo peico vahe, pe reco tuprɨ angahu tẽi vahe! Esepia, pemoingatu Tũpa ñehe mombehusar ruvɨpagüer peico sese pe yemomahenduha ãgua iyavei pemoporañete ai tẽi ava seco ihɨ̃vi vahe ruvɨpagüer yepi viña.

30 Ipare aipo: ‘Yande yaicose revo aracahe yande ramoi recose, ndayaipɨ̃tɨvɨi chietera Tũpa ñehe mombehusar yuca ãgua yuvɨreco viña’ peye tuprɨ tẽi.

31 Aipo peyese rumo, pemboyecua Tũpa ñehe mombehusarer yucasar suindar pe yesusa.

32 ¡Pemboyeapɨ iriño evocoiyase pe ramoi rembiapocuerai!

33 “¡Pe mboi vai suindar tẽi peico! Ndapesoyepei chira rumo Tũpa ñemoɨrosa sui, pesora rumo tata guasuve.

34 Evocoiyase che amboura pẽu Tũpa ñehe mombehusar ava yaracua vahe iyavei ava pe mbohe ãgua yuvɨreco viña. Amove rumo ipãhu pendar peyucara, ambuae peyatɨcara curusu rese sereco. Ambuae peinupara pe ñemonuhasa rupi iyavei ambuae peseca-secara peico tecua yacatu rupi.

35 Sese pẽuño ité oura Tũpa ñemoɨrosa opacatu ava avɨye vahe yuca agüer rese co ɨvɨ pɨpe; Abel seco ɨ̃vi tuprɨ vahe yuca agüer sui, ipare opacatu ambuae saquɨcuerindar ava yuca agüer sui, ipa Berequías rahɨr Zacarías sui avei, ahe peyuca vahe tũparo pɨpe mbahe seropovẽheprɨ renda rovai.

36 Supi eté opacatu co mbahe tẽi oura pe recove vɨteseve” ehi.

37 “¡Too rutei, pe Jerusalén pendar, peyuca vahe Tũpa ñehe mombehusar, ita pɨpe peyapi-yapi ava Tũpa remimbou yepi! ¡Setá rupi che opomonuha pota tẽi pe rereco, inungar tacura omonuha vahe omembrɨ opepovrɨve! Ẽgüe ahe pota tẽi pe rereco viña, pe rumo ndapeipotai eté evocoi nungar pe rereco ãgua.

38 Sese seyapɨrã tẽi peicora.

39 Esepia, ndache repiai chira peye acoi, ‘¡Imboeteiprɨ Yar remimbou tasecoi!’ peyese voi che repia irira peye” ehi Jesús ava eta upe.