Romans 9:4 in Cubeo 4 Návacari Israel bácʉ, ñai mamarʉmʉ Jacob ãmicʉcʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi pʉeno baju mearo d̶acaimʉ mácʉi pãramenamu. Návacaribu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i epequiyepe ayʉ náre ʉ̃i bʉcʉóvaimara. Náque cʉcʉ, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ náre ʉ̃i mearo miad̶árore, ne majinajiyepe ayʉ meacʉ bajure. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ náre: “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivacaicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede náre. Jʉ̃menijicʉ buedejaquemavʉ náre aipe d̶arĩ ne jãve mearore jínajiyede ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre.
Other Translations King James Version (KJV) Who are Israelites; to whom pertaineth the adoption, and the glory, and the covenants, and the giving of the law, and the service of God, and the promises;
American Standard Version (ASV) who are Israelites; whose is the adoption, and the glory, and the covenants, and the giving of the law, and the service `of God', and the promises;
Bible in Basic English (BBE) Who are Israelites: who have the place of sons, and the glory, and the agreements with God, and the giving of the law, and the worship, and the hope offered by God:
Darby English Bible (DBY) who are Israelites; whose [is] the adoption, and the glory, and the covenants, and the law-giving, and the service, and the promises;
World English Bible (WEB) who are Israelites; whose is the adoption, the glory, the covenants, the giving of the law, the service, and the promises;
Young's Literal Translation (YLT) who are Israelites, whose `is' the adoption, and the glory, and the covenants, and the lawgiving, and the service, and the promises,
Cross Reference Matthew 21:33 in Cubeo 33 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame náre: —Apeno jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe aino ji coyʉquiyede jápiajarã mʉja. Cũinácʉ cʉ̃rami upacʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru d̶aicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai jio upacʉ apeno joborõi.
Luke 1:54 in Cubeo 54 Cad̶ateyʉbe ʉ̃i põevare, maja Israecavʉre, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́ri ãrʉé boje.
Luke 1:69 in Cubeo 69 Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe majare cũinácʉ mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põecʉ David bácʉi pãramecʉre.
John 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
John 1:47 in Cubeo 47 Náre edaivʉre jã́ri Jesús, yópe arejame Natanaena: —Majecʉ, israevacacʉ baju, edaibi ʉ̃. Borocʉbecʉ bajube ʉ̃, arejame Jesús, Natanaene jã́ñʉ.
Acts 2:39 in Cubeo 39 Mʉjare, mʉjemarare, mʉjepãramenare máre, aru caivʉ ina joai cʉrivʉre máre darocʉyʉme cãreja Jʉ̃menijicʉ ñai Espíritu Santore yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ ʉ̃i cutuiyʉmarare mead̶acʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a Pedro.
Acts 3:25 in Cubeo 25 Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, yópe arĩ: “Yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”. Aru “mʉjare” ayʉ Jʉ̃menijicʉ, majeñecuva mácavʉre aru majare máre ayʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare” ʉ̃i aiyede apecʉ oatʉvarĩ bʉojabebi diede. Aru Jʉ̃menijicʉ baju oatʉvabebi ʉ̃i que aiyede. Que baru mʉjavacari jãve jacopʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede. Mearo d̶acacʉyʉme mʉjare máre. Nopedeca arejaquemavʉ ʉ̃ Abraham mácʉre: “Mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mʉre mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ caivʉre máre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 13:32 in Cubeo 32 ’Aru ñʉjacapũravʉ coyʉrãdaivʉbu mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjepãramena márajivʉre”, arejaquemavʉ judíovai ñecuva mácavʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ mácʉ Jesúre yainore jarʉvarĩ, d̶acaquemavʉ majare, judíova bácavʉi pãramenare aru judíova ãmevʉre máre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Yópe toivarejaquemavʉ apeno toivaino mácarõ Salmo ãmicʉrõi Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Jesúrã: “Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiaiyede yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre.
Romans 8:15 in Cubeo 15 Javede jidʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, yebacavʉpe tede d̶abebi mʉjare yópe mʉje d̶aicõjemenajiyepe ayʉ bedióva cojedeca mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru jidʉre d̶abebi ʉ̃ mʉjare. Mʉja jidʉbevʉ coateiyede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje ãmeina teiye boje. Nópe vaibéquiyebu mʉjare. Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare, cʉrãjivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que d̶ayʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i majiéque “mʉ, jipacʉ”, arĩ coyʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre.
Romans 9:6 in Cubeo 6 Yʉ coyʉbevʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶abede yópe “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina Israecavʉ majeñecuva mácavʉre. Quénora yorecabu jãve: Caivʉ ina Israel bácʉi pãramena Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ ãmema. Que baru caivʉ ina judíova baju ãmema.
Ephesians 2:12 in Cubeo 12 Dinʉmʉ mácarõmiareca cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Cristore cʉvabevʉva. Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara mácavʉ ãmenejaquemavʉ mʉja. Que baru cʉbevʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi põevaque. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báque boje ʉ̃i põevare, “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede, ye coyʉbedejaquemavʉ mʉjare. Ijãravʉi cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva. Que baru, “Ye mead̶aimara ãmenajaramu maja”, arĩ dápiarejaquemavʉ mʉja.
Hebrews 6:13 in Cubeo 13 Nápe páyʉrecabe majeñecu mácʉ Abraham mácʉ. Javede yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu mʉre jãve. Mʉre mearo baju d̶acacʉyʉmu yʉ. Aru mipãramena márajivʉ obedivʉ baju tenajarama ina márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Jʉ̃menijicʉi nópe aiye báquede Abraham mácʉre, “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ nópe ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ. Apecʉ ʉ̃i cʉbe boje parʉcʉ Jʉ̃menijicʉ pʉeno, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ ʉ̃.
Hebrews 8:6 in Cubeo 6 Ʉbenita caride Jesúcapũravʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, me baju memecaibi apevʉ sacerdoteva bácavʉ ne memecaiye báque pʉeno. Ʉ̃i memecaiyebu parʉé baju ne memecaiye báque pʉeno. Quédeca iye Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquebu põevare Jesúque, me baju ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno Moisés bácʉque. Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede Jesúque “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquebu me baju “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque pʉeno ãnié “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉque. Moisés bácʉque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvacʉyʉmu yʉ, mʉje d̶aru yópe ji d̶aicõjeiyepe”, arejaquemavʉ. Ʉbenita Jesúque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩburu yóboi, ye ãrʉmecʉbu yʉ diede, mʉje jʉ aru Jesucristoi d̶acaiye báquede mʉjare boje”, arejaquemavʉ. Que baru ʉ̃i yóboque coyʉiye báque me bajutamu ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno.
Hebrews 9:1 in Cubeo 1 Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede majeñecuva mácavʉre Moisés bácʉque d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, ne jínajiyepe ayʉ mearore Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru d̶arejaquemavʉ ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre ijãravʉi, jínajivʉ mearore ʉ̃́re nore, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe.
Hebrews 9:3 in Cubeo 3 Ditucubʉa pʉcatucubʉa coricõpavaitucubʉa báque barejaquémavʉ cuitótecaje bácarõque. Dicaje bácarõ ãnipũravʉi apetucubʉ quĩ́jitucubʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. “pʉeno baju meatucubʉ sacerdotevare jaboteipõecʉi Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ” ãmicʉritucubʉ bácarõ marejaquémavʉ.
Hebrews 9:10 in Cubeo 10 Na mácavʉcapũravʉ quénora jʉ arejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne jã́ri bʉojaiyede, aipe ne ãiyede, aipe ne ũcuiyede, aipe ne joaiyede ne cʉvede, aru aipe ne cuyaiyede ne bajure máre. Dieque cʉrejaquemavʉ põeva Jʉ̃menijicʉque pʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiyeta.