Luke 14:23 in Cubeo 23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃i yebacacʉre: “Ĩmarore jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Ma nʉimai nʉjacʉ aru daicõjejacʉ põevare ji torojʉve teinoi, ji cʉ̃rami buiquíyepe.
Other Translations King James Version (KJV) And the lord said unto the servant, Go out into the highways and hedges, and compel them to come in, that my house may be filled.
American Standard Version (ASV) And the lord said unto the servant, Go out into the highways and hedges, and constrain `them' to come in, that my house may be filled.
Bible in Basic English (BBE) And the lord said to the servant, Go out into the roads and the fields, and make them come in, so that my house may be full.
Darby English Bible (DBY) And the lord said to the bondman, Go out into the ways and fences and compel to come in, that my house may be filled;
World English Bible (WEB) "The lord said to the servant, 'Go out into the highways and hedges, and compel them to come in, that my house may be filled.
Young's Literal Translation (YLT) `And the lord said unto the servant, Go forth to the ways and hedges, and constrain to come in, that my house may be filled;
Cross Reference Matthew 21:43 in Cubeo 43 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja judíova mʉje d̶abe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i jaboteimarare d̶aiye jaʉépe, apevʉ põeva, judíova ãmevʉ, mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ʉ̃i jaboteimara marajárama na mʉje pʉeno.
Matthew 22:9 in Cubeo 9 Que baru ma ʉramai nʉjara mʉja. Nore caivʉ mʉje eaimarare cutujarã, ne darãjiyepe aivʉ ji torojʉve teinoi”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Matthew 28:19 in Cubeo 19 Que baru jaroivʉ yʉ mʉjare. Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre ji yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede, aru ne d̶arãjiyepe aivʉ ji ʉrõre. Ocoque jã́d̶ovajara ina jʉ aivʉre jipacʉ Jʉ̃menijicʉre; aru yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre; aru ñai Espíritu Santore máre.
Luke 24:29 in Cubeo 29 Ʉbenita ne yebai mauteicõjenejaimad̶a na: —Yui ñʉjaque cʉjacʉ mʉ. Jã́jacʉ, jave nainútamu. Jave ñemié tʉinotamu, arejaimad̶a Jesúre. Que teni ne yebai nʉrejamed̶a Jesús.
Acts 9:15 in Cubeo 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Nʉjacʉ. Beoivʉ yʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne apejoborõacavʉre, nócavʉ ne jabovare máre, aru Israecavʉre máre.
Acts 10:44 in Cubeo 44 Pedro ʉ̃i coyʉiyedeca, ñai Espíritu Santo náre earĩ d̶aicõjenejamed̶a caivʉ ina jápiaivʉre iye yávaiye méne.
Acts 11:18 in Cubeo 18 Aru ina judíova jápiaivʉ bácavʉ Pedro ʉ̃i coyʉiyede, ne jararĩ yávaiyede ʉ̃́re dajocarejaimad̶a. Quénora mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. —Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃ ʉbi judíova ãmevʉre máre, ne d̶aiyede oatʉvarĩ ne ãmeina teiyede chĩoiye boje, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyepe ayʉ náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejaimad̶a na.
Acts 13:47 in Cubeo 47 Que teni d̶arãjivʉbu ñʉja yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepe, arejaimad̶a. Yʉ jaroivʉ mʉre yópe pẽoinope caivʉ ina põeva judíova ãmevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ji yávaiye méne, mead̶acʉyʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 16:15 in Cubeo 15 Que teni õ aru õi cʉ̃ramicavʉ máre jã́d̶ovarejaima Jʉ̃menijicʉre ocoque. Dinʉmʉ yópe arĩ, cuturejaco ñʉjare õi cʉ̃rami: —Mʉja dápiaivʉ baru yʉre jãve jʉ ad̶ore Jesúre, cãradajarã ji cʉ̃rami, arejaco õ. Aru pare jecʉrejaco ñʉjare. Que baru mautedejacarã ñʉja õi cʉ̃rami.
Acts 18:6 in Cubeo 6 Na ʉ̃i yávaiyede jʉ abevʉ, aru ʉ̃́re maucʉvarivʉ, aru ãmeina ne yávaiye ʉ̃́re máre, ne nópe d̶aiye boje, Pablo pʉpedejamed̶a ʉ̃i doicajede, ne majinajiyepe ayʉ dajocacʉyʉ náre. Aru arejamed̶a: —Coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare. Ʉbenita mʉjavacari jápiabevʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, mead̶aipõecʉre, jʉ abevʉ mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. Que baru mʉjavacari mʉje bajuma bíjaivʉ mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quénora ñájinajaramu toabo cũiméboi. Yʉ́capũravʉ cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Que baru dajocayʉbu mʉjare caride. Coyʉcʉnʉquijivʉ iye yávaiye méne judíova ãmevʉre, arejamed̶a Pablo ina judíovare.
Acts 22:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca: “Yʉ́vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare.
Acts 26:18 in Cubeo 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo.
Acts 28:28 in Cubeo 28 Aru cojedeca Pablo arejamed̶a náre: —Jãve majijarã mʉja, judíova. Caride Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare, mead̶acʉyʉ ina judíova ãmevʉre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru návacari jápiarãjarama, arejamed̶a Pablo judíovare.
Romans 10:18 in Cubeo 18 Ʉ̃i que aru, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: Jẽniari jã́ivʉ mʉre: ¿Israecavʉ jápiarejaquemari cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne? Jʉ̃́jʉ, jãve jápiarejaquemavʉ na diede. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i cʉed̶aiye báque borore: Jã́icõjeñʉ põevare cavarõre aru ne jã́ru, majide d̶ajebu náre pʉeno baju meacʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ne jã́ru caiye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede jãravʉa coapa aru ñamiá coapa máre, majide d̶ajebu náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye jaʉbeda, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Romans 11:13 in Cubeo 13 Caride coyʉyʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre. Cristovacari yʉre bueicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ judíova ãmevʉre. Dápiaivʉ yʉ parʉrõ ji memeinore.
Romans 15:9 in Cubeo 9 Aru Cristo máre mearore jíde d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ina judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje náre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Cristorã: Ji cʉede judíova ãmevʉ jẽneboi, mearore jícʉyʉmu yʉ mʉre. Aru yʉriacʉyʉmu yʉ, torojʉede máre jícʉyʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 Corinthians 9:19 in Cubeo 19 Yʉ́capũravʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ ãmecʉvacari, yebacacʉpe teyʉbu ji baju, põeva obedivʉ baju ne jápiarãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mead̶acaquiyepe ayʉ náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que cainʉmʉa.
2 Corinthians 5:11 in Cubeo 11 Maje jabocʉ Cristoi bojed̶aquiye boje caivʉ põevare, ʉ̃́re pued̶aiye jaʉvʉ majare. Que baru põevare jʉ are d̶aiyʉrĩduivʉbu ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita coyʉbevʉ ñʉja diede, cʉvarãjivʉ ñʉje boje méne. Quénora diede coyʉivʉbu, põeva ne ñájimenajiyepe aivʉ ne jʉ abe boje. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ me coreóvayʉbe ñʉjare, ñʉje dápiaiyede ñʉje ũmei. Que baru majibi ñʉjare jʉjovabevʉre aru mearo d̶aivʉre. Napini coreivʉ yʉ mʉjare máre nopedeca me majidivʉre aipe ãrojarivʉre ñʉjare.
2 Corinthians 5:20 in Cubeo 20 Cristoi daroimaramu ñʉja, coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ñʉje arĩ coyʉiyede põevare “Maucʉvabejarã mʉja Jʉ̃menijicʉre. Quénora ʉ̃́re cãrijimene d̶are d̶aicõjejara mʉjare ʉ̃́que” arĩ, yopedecabu Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i que jẽniajʉroe náre. Ñʉja parʉrõreca jẽniacaivʉbu mʉjare Cristore boje. Yópe arĩ, “Maucʉvabejarã mʉja Jʉ̃menijicʉre. Quénora ʉ̃́re cãrijimene d̶are d̶aicõjejara mʉjare ʉ̃́que”, Cristo ñʉjare jẽniaicõjeimi mʉjare.
2 Corinthians 6:1 in Cubeo 1 Aru ñʉja memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉjaque parʉrõreca jẽniavaivʉbu mʉjare, mʉje jʉ are nʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
Ephesians 2:11 in Cubeo 11 Mʉja, judíova ãmevʉ, dápiajarã aipe mʉje cʉe báquede javede. Mʉje põeteiye báquede ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmenejaquemavʉ mʉja. Ñʉja ʉ̃mʉva judíova buraicõjeivʉ ñʉje cajede, coreóvare d̶arãjivʉ ñʉje baju Jʉ̃menijicʉi põeva, ãmeina jã́rejaquemavʉ mʉja buraicõjemevʉre. “Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉbu”, aivʉ barejaquémavʉ mʉjare. Ʉbenita iye buraiye ʉ̃mʉvai bajure põeva ne d̶aiyedecabu ne bajumia quénora.
Colossians 1:23 in Cubeo 23 Nópe vaiquíyebu mʉje d̶aiye boje yópe d̶aiye jaʉépe. Jaʉvʉ mʉjare mʉje jʉ are nʉiye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva. Aru jaʉvʉ mʉjare mʉje napini corede nʉiye maje cʉrãjiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa yópe mʉje napini coreni bʉiye báquepe mʉje mamarʉmʉ jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Iye yávaiye méne obedivʉ põeva cainoa joborõacavʉ jápiad̶ama. Aru yʉ́vacari, Pablo, Jʉ̃menijicʉre memecayʉ, coyʉyʉbu diede.
Colossians 1:28 in Cubeo 28 Que baru ñʉja coyʉivʉbu Cristoi borore caivʉre. Coyʉivʉbu caivʉre parʉrõreca aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru caivʉre majicaivʉbu ʉ̃i majiéque. Nópe d̶acaivʉbu ñʉja caivʉ cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ne cʉrãjiyepe aivʉ meara baju jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ñʉje eare darãjiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉ yebai.
2 Timothy 4:2 in Cubeo 2 Coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare. Me jã́ri coreni buejacʉ náre cainʉmʉa, ne jápiaiyʉru aru ne jápiaiyʉbedu máre. Coyʉjacʉ mʉ põevare aipe ne ãmeina teiyede. Aru dajocaicõjejacʉ náre diede. Buejacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre máre. Aru buejacʉ napiyeque.