Luke 14 in Cubeo

1 Cũinájãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ãcʉnʉrejamed̶a cũinácʉ jabocʉ, fariseovacacʉi cʉ̃rami. Ina jabova nore cʉrivʉ cocorejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina tedu, boro coyʉrĩ ad̶arãjivʉ ʉ̃́re.

2 Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ pare ijimʉ járorejamed̶a nore, ʉ̃i ãmuvea aru ʉ̃i ãrad̶oa máre pare cocororejavʉ̃ya ʉ̃́re.

3 Ʉ̃́re jã́ñʉ Jesús, jẽniari jã́rejamed̶a ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare aru ina fariseovare máre, noi cʉrivʉre, yópe arĩ: —¿Mead̶aiye jaʉri põevare judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi? arejamed̶a Jesús.

4 Ʉbenita bi arejaimad̶a na. Dinʉmʉma Jesús ñai ijimʉre jẽni mead̶arejamed̶a. Ʉ̃i mead̶arĩburu yóboi, nʉicõjenejamed̶a ʉ̃́re.

5 Aru Jesús arejamed̶a náre: —¿Ácʉ mʉjacacʉ mamacʉ o ʉ̃i oteivecʉ máre tʉru cobe ʉ̃mʉjʉricobe jívʉi, cũiná ĩmeje bárica ʉ̃́re judíovai jabʉóvaijãravʉre? arejamed̶a Jesús.

6 Ʉbenita bi arejaimad̶a na.

7 Dinʉmʉre Jesús jã́rejamed̶a ina cutuimara voivʉre apevʉ pʉeno ne dobarõ mearova. Que baru coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore:

8 —Apecʉ ʉ̃i cuturu mʉre ʉ̃i torojʉve teinoi, apevʉ pʉeno dobabejacʉ dobarõ mearoi. Que d̶aru, ñai torojʉve teino upacʉ cutuyʉ baru apecʉ ʉ̃mʉre, mi pʉeno ne majimʉre, acʉyʉme mʉre: “Jíjacʉ mi dobarõre ñai ʉ̃mʉre”. Que teni cʉyoje teni dobacʉnʉjebu mʉ tʉrʉvaita.

10 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i cuturu mʉre ʉ̃i torojʉve teinoi, dobajacʉ tʉrʉvai. Que d̶aru, dacʉyʉme mi yebai ñai cutuyʉ bácʉ aru acʉyʉme mʉre: “Jícʉ, nʉjacʉ pʉenomaque. Vojacʉ mi dobarõ mearova”. Que teni torojʉrĩ jã́rajarama mʉre caivʉ dobarivʉ mʉ́que tʉoiva yebai.

11 Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye boje ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.

12 Aru ñai ʉ̃́re cutuyʉ bácʉre máre arejamed̶a Jesús: —Mi torojʉve teinʉmʉ, cutubejacʉ mʉ mi yóvaimarare, aru mívʉre, aru mi cad̶ajĩecavʉ cʉve cʉvarivʉre máre. Que d̶aivʉ baru, nácapũravʉ ne cuturãjiyede mʉre máre ne torojʉve tenajiyede, cʉvacʉyʉmu mʉ mi bojeva.

13 Ʉbenita mi torojʉve teinʉmʉ cutujacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, cuiye majibevʉre, aru jã́ri eabevʉre máre.

14 Aru torojʉcʉyʉmu mʉ. Nácapũravʉ bʉojabenama bojed̶aivʉ mʉre. Ʉbenita eacʉyʉmu mʉ mi bojeva ina boropatebevʉ ne nacajarajijãravʉ baquinóre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús.

15 Cũinácʉ ʉ̃́que cʉrivʉcacʉ, Jesús ʉ̃i que aiyede jápiayʉ bácʉ, arejamed̶a Jesúre: —¡Torojʉcʉyʉme ñai ãcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore! arejamed̶a ʉ̃.

16 Jesús, ʉ̃́re buecʉyʉ, arejamed̶a: —Apenʉmʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ torojʉve teinore mead̶aquemavʉ. Aru cutuquemavʉ obedivʉ põevare.

17 Que teni ne ãiora joabejĩnoi ñai torojʉve teino upacʉ ʉ̃i yebacacʉre jaroyʉ, aicõjequemavʉ ʉ̃i cutuimarare yópe: “Jave mead̶acavʉ caiyede mʉjare, que baru ‘Ãradajarã’ aibi ji jabocʉ”, ajacʉ, aquemavʉ ʉ̃.

18 Ʉbenita ina ʉ̃i cutuimara coapa coyʉrĩ bʉ́quemavʉ nʉiyʉbevʉ ʉ̃i torojʉve teinore. Cũinácʉ ʉ̃i cutuimaracacʉ aquemavʉ: “Mamajiore bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ yʉre no jiore. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre, ʉ̃i corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃.

19 Aru apecʉ aquemavʉ: “Caipʉcapʉrʉape paivʉ oteivecʉvare bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ yʉre náre. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre, ʉ̃i corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃.

20 Aru apecʉ aquemavʉ: “Pʉrʉbʉovʉ yʉ. Que baru daiye majibevʉ yʉ mi jabocʉi torojʉve teinoi”, aquemavʉ ʉ̃.

21 Que teni ñai ʉ̃i yebacacʉ copaini coyʉquemavʉ caiye iyede ʉ̃i jabocʉre. ’Ʉ̃i coyʉiyede jápiayʉ bácʉ ñai jabocʉ, jararĩ dápiayʉ, aquemavʉ ʉ̃i yebacacʉre: “Maumejiena nʉjacʉ ĩmarocama ʉramai aru quĩ́jimai máre. Aru davajacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, jã́ri eabevʉre, aru cuiye majibevʉre máre”, aquemavʉ ñai jabocʉ.

22 Ñai yebacacʉ ʉ̃i copaiyede, aquemavʉ ʉ̃i jabocʉre: “Mʉ, ji jabocʉ, yópe mi cõjeiyepe d̶avʉ yʉ. Ʉbenita mi ãitucubʉ buibévʉ cãreja”, aquemavʉ ñai yebacacʉ.

23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃i yebacacʉre: “Ĩmarore jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Ma nʉimai nʉjacʉ aru daicõjejacʉ põevare ji torojʉve teinoi, ji cʉ̃rami buiquíyepe.

24 Coyʉyʉbu mʉre: Caivʉ ina ji cutuimara mácavʉ ãmenajarama ji torojʉve teinoque ãiyede”, aquemavʉ ñai jabocʉ, arejamed̶a Jesús.

25 Mái nʉiyede obedivʉ põeva yóvarejaimad̶a Jesúre. Aru ʉ̃ copedini, jã́ri, arejamed̶a náre:

26 —Ácʉ põecʉ ʉ̃i daru ji yebai, ji bueimaracacʉ bacʉyʉ́, yʉre jecʉé jaʉvʉ ʉ̃́re caivʉ pʉeno baju. Que baru ʉjacʉrĩ yʉre jípacʉ, jípaco, jímarepaco, mamara, jíbʉrã, ĩmara, aru ʉ̃i baju máre pʉeno baju.

27 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.

28 Ácʉ mʉjacacʉ cʉ̃rami ʉrad̶ãmi d̶aiyʉcʉ baru, dápiarĩ dobajebu, corevacʉyʉ aipino bojecʉrõre diñamine aru ʉ̃i bʉojaquinore máre.

29 Iñamine d̶arĩ bʉ́rĩburu yóboi, ñai cʉ̃ramine d̶ayʉ ʉ̃i bʉojabedu, caivʉ ina jã́ivʉ ʉ̃́re yʉrinajarama yópe aivʉ: “Ñai ʉ̃mʉ cʉ̃ramine d̶arĩ bʉ́cʉbe. Ʉbenita bʉojabebi caride”.

31 Aru ácʉ jabocʉ dápiarĩ dobajebu, ʉ̃ jina caipʉcapʉrʉape paimil baju churaravaque boaiyʉcʉ baru apecʉ jabocʉ veinte mil paivʉ baju churarava cʉvacʉque ãd̶amatecʉdayʉ ʉ̃́re.

32 Aru boarĩ́ bʉojaiyʉbecʉ baru ʉ̃i boro nʉvaipõevare coyʉrĩ jarocʉyʉme ʉ̃i maucʉ joai cʉedeca cãreja, “Boaiyʉbevʉ yʉ” arĩ jaroyʉ.

33 Que baru me dápiaiye jaʉvʉ mʉjare jipocamia, ji bueimara márajivʉ baru. Mʉja dajocabevʉ baru mʉje cʉvaede, ji bueimara teivʉ bʉojabenamu mʉja, arejamed̶a Jesús.

34 Bedióva cojedeca arĩ buedejamed̶a Jesús náre: —Mead̶aivʉ maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca ñájiye mead̶aivʉ põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira vaijʉe bíjaru, ãiyede mead̶aiye bʉojabevʉ.

35 Joborõre aru oteiye ʉ̃rojʉrõre máre mead̶aiye bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama iye yuquira meamene. Nopedeca Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ dajocaivʉ baru, mead̶arĩ bʉojabenama ijãravʉcavʉre. Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.