Cross Reference Matthew 4:3 in Cubeo 3 Ñai jʉjovayʉ, Satanás ãmicʉcʉ, earĩ, Jesús ãuyaiyʉre coreóvarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, ãiye d̶ajacʉ iboá cʉ̃raboare, arejamed̶a.
Matthew 20:28 in Cubeo 28 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejame ñʉjare Jesús.
John 1:49 in Cubeo 49 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ. Ñʉja Israecavʉ ñʉje jabocʉbu mʉ, arejame Jesúre Natanael.
John 3:16 in Cubeo 16 Coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: —Quécʉra, cũinácʉrabu yʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Pare baju ijãravʉcavʉre ʉcʉ, yʉre darorejame Jʉ̃menijicʉ yore. Jaʉrabeda toabo cũiméboi ne nʉmenajiyepe ayʉ, yʉre jʉ aivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉre d̶aibi Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearoi.
John 6:57 in Cubeo 57 Jipacʉ, ñai põevare apʉre d̶ayʉ mamaũmeque, darorejame yʉre aru apʉre d̶arejame. Nopedeca ácʉ põecʉ yʉre ãñʉ mácʉre, ʉ̃́re apʉre d̶acʉyʉmu yʉ.
John 6:69 in Cubeo 69 Javeta mʉre jʉ ad̶avʉ̃ ñʉja. Mʉre coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajure, arejame Pedro Jesúre.
John 9:35 in Cubeo 35 Jã́ri eabecʉ bácʉre ne jaetovaiye báquede coreóvarejaquemavʉ Jesús. Coreóvayʉ bácʉ, jã́ri eabecʉ bácʉre vocʉnʉrejame. Aru eayʉ bácʉ ʉ̃́re, yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe jʉ ayʉrʉ̃? arejame Jesús.
John 10:11 in Cubeo 11 Ovejavare coreipõecʉ meacʉ me baju jã́ri capʉibi ʉ̃i ovejavare pʉ ʉ̃i yaiyeta náre boje. Quédeca tecʉyʉmu yʉ máre. Põevare mead̶acʉyʉ, yaicʉ́yʉmu náre boje.
John 14:19 in Cubeo 19 ’Quĩ́jino baju yʉre jã́menajarama ijãravʉcavʉ yʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ yʉre jã́rajaramu. Bedióva cojedeca apʉcʉyʉmu yʉ. Que baru mʉja máre cainʉmʉa apʉrivʉ barãjáramu mʉja mamaũmeque.
John 15:13 in Cubeo 13 Põecʉ ʉ̃i yaidú ʉ̃i yóvaimarare boje, ape ʉ̃i d̶aiye cʉbevʉ, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe náre ʉcʉre.
John 17:21 in Cubeo 21 Mʉre jẽniaivʉ yʉ, ne cʉrãjiyepe ayʉ cũinávʉpe. Mʉ cʉvʉ yʉ́que aru yʉ cʉvʉ mʉ́que cũinávʉpe. Quédeca na márajivʉ máre cʉjarãri majaque cũinávʉpe. Que teivʉre jã́ivʉ, yʉre, mi daroimʉ mácʉre, jʉ arãjarama ijãravʉcavʉ.
Acts 8:36 in Cubeo 36 Ne nʉiyedeca mái earejaimad̶a oco cʉrijitabʉre. Aru ñai jabocʉ arejamed̶a Felipede: —Jã́jacʉ. Yuibu oco cʉrijitabʉ. ¿Ji jã́d̶ovaiyʉede Jʉ̃menijicʉre ocoque, apecʉ jã́d̶ovaicõjemecʉ bʉojaidi yʉre? arejamed̶a.
Romans 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi yávaiye méque coreóvaivʉbu aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aiyede majare. Jʉ̃menijicʉ yópe d̶acaibi ina Jesúre jʉ aivʉre. Cũinájãravʉ ne jápiaiyede ʉ̃i yávaiyede jʉ ad̶ama ʉ̃́re. Aru no yóboi caijãravʉa jʉ ad̶ama ʉ̃́re cainʉmʉa. Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Romans 5:2 in Cubeo 2 Maje jʉ aiye boje Jesucristore, ʉ̃ cʉvare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbede. Aru maja cʉrivʉbu caride Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbeque. Que baru torojʉrivʉbu maja maje ũmei, maje coreóvaiye boje cũinájãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ acʉyʉre majare “Mʉjarecabu yópe ji ʉrõpe”. Aru ñájine d̶abecʉbe majare cojedeca.
Romans 6:4 in Cubeo 4 Maje jã́d̶ovaiyede Jʉ̃menijicʉre ocoque, yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ maja, yópe jarʉvaimara mácavʉpe Jesucristoque põe jarʉvainoi, mamabaju cʉvarãjivʉ ʉ̃́que. Yópe vaidéjaquemavʉ Jesucristore. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉé pʉeno mearoque nacovarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre cojedeca, maje ména cʉrãjiyepe ayʉ caride Jesucristoque cũinávʉpe.
Romans 6:8 in Cubeo 8 Maje majié boje maja yaivʉ bácavʉpe Cristoque ʉ̃i yaiyede, coavaimara márajivʉbu maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Nopedeca majidivʉbu maja cʉrãjivʉre me Jesucristoque, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre caride aru cainʉmʉa.
Romans 6:13 in Cubeo 13 Que baru d̶aicõjemejara mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure aru mʉje ũmene máre. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure aru mʉje ũmene. Nacajaivʉ bácavʉpe paivʉbu yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ matʉiyeda cõjejacʉrĩ mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyʉede máre, mearore d̶are d̶aquiyepe aivʉ.
Romans 8:2 in Cubeo 2 Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiye boje yʉre caride, cʉre d̶aibi yʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru jãve cʉre d̶aibi yʉre. Que teni ñai Espíritu Santo ji ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemene d̶aibi yʉre. Que baru ji baju ãmeina d̶aiyʉe coatede d̶arĩ bʉojabevʉ yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe.
Romans 8:37 in Cubeo 37 Ʉbenita majacapũravʉ maje mauva ne ãmeina d̶abemaramu. Quénora Jʉ̃menijicʉ pʉeno meare d̶aibi majare ne ãmeina d̶arĩduiyedeca, ʉ̃i ʉeque ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquede Cristoi yaijãravʉi. Cad̶atevaibi majare, d̶acʉyʉ pʉeno meara márajivʉ.
2 Corinthians 1:24 in Cubeo 24 Ñʉja jaraivʉ baru mʉjare mʉje d̶aiye boje, yópe jabova parʉrivʉ ne cõjeiyepe, ñʉja jʉ aicõjeiyʉbevʉ mʉjare aipe jʉ aiye jaʉrõre mʉjare. Mʉja me coreóvaivʉbu aipe mʉje jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva, parʉrivʉ mʉje ũmei. Quénora jaraivʉ baru mʉjare, cad̶ateiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje torojʉrãjiyepe aivʉ mʉje ũmei.
2 Corinthians 4:10 in Cubeo 10 Caino ñʉje nʉinoi, ñʉje coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne põeva boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩduivʉbu ñʉjare, yópe apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báquepe Jesúre. Ʉbenita ñʉja apʉrivʉ cãreja jã́d̶ovaivʉbu Jesúre, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre, apʉcʉre bedióva cojedeca caride, ñʉjare cad̶ateyʉre.
2 Corinthians 5:7 in Cubeo 7 Majidivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re, majare majide d̶ayʉre. Ʉbenita ʉ̃́re jã́mevʉ cãreja.
2 Corinthians 5:15 in Cubeo 15 Cristo yaicárejaquemavʉ caivʉ põevare boje, maja ʉ̃́re jʉ aivʉ, maje dajocarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede, torojʉre d̶arãjivʉ maje baju quévʉra, ʉbenita quénora maje d̶arãjiyepe ayʉ caiyede, maje torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe yaicáyʉ bácʉ aru Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ máre majare boje.
2 Corinthians 10:3 in Cubeo 3 Jãve ñʉjatamu ijãravʉi cʉrivʉ. Ʉbenita ijãravʉi cʉrivʉvacari, maucʉvabevʉ ñʉje mauvare yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, ne maucʉvaepe.
2 Corinthians 13:3 in Cubeo 3 Mʉjarecabu jẽniaivʉ ji jã́d̶ovaquiyepe aivʉ yʉre Cristoi coyʉicõjeimʉ bajure. Ji eaquiyede jã́d̶ovacʉyʉmu jãve baju ji cʉvaede Cristoi parʉéde. Ʉ̃́recabe parʉbecʉ ãmecʉ. Quénora parʉcʉ bajutame. Que baru parʉre d̶acʉyʉme yʉre mʉje jẽneboi, ji ñájine d̶aquiyepe ayʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva ãmeina d̶arĩ cõmajivʉre.
2 Corinthians 13:5 in Cubeo 5 Jã́ri corevajarã mʉja coapa mʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ jʉ are nʉivʉre maje jabocʉ Jesucristore dajocabevʉva o ʉ̃́re jʉ aiyede dajocaivʉ bácavʉre. Me dápiarĩ corevajarã mʉje bajumia. Que teni coreóvarãjaramu cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃́re jʉ aivʉ baru. Ʉbenita ʉ̃́re jʉ abevʉ baru, coreóvarãjaramu cʉbevʉre ʉ̃́que cũinávʉpe.
Galatians 1:4 in Cubeo 4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni ʉ̃i bajuma yaidéjaquemavʉ, maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ ijãravʉcavʉpe.
Galatians 2:16 in Cubeo 16 Ʉbenita põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aimʉ, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, aibi põevare ne jʉ aiyede Jesucristore. Diede me majidivʉbu ñʉja judíova Jesúre jʉ aivʉ. Aru ñʉja judíovavacari jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ d̶abevʉva yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru põeva cʉbema boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́imara, ne d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe.
Galatians 3:11 in Cubeo 11 Aru coreóvaivʉbu maja iyede: Põecʉ cʉbebi boropatebecʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ, ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Galatians 5:24 in Cubeo 24 Jesucristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, dajocaivʉbu maje ãmeina teiye báquede aru jãve d̶abevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe.
Galatians 6:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ye baju ãmevʉ yʉre yópe ne d̶aicõjeiye. Quénora torojʉvʉ yʉ ji ũmei yo boje: Jesucristo yaidéjaquemavʉ jocʉcʉjaravena yʉre boje. Que baru caride ʉbevʉ yʉ caiye iye ãmeina teiyede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede. Yʉ ye dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ ne dápiaiyepe. Aru na máre ʉbenama yʉre caride.
Ephesians 2:4 in Cubeo 4 Maja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara majʉrórivʉvacari, pare cõmaje ãroje jã́imi majare ʉ̃, ʉ̃i ʉrarõ baju ʉe boje majare.
Ephesians 3:17 in Cubeo 17 Jẽniaivʉ yʉ Cristo cʉcʉyʉre mʉjaque mʉje ũmei. Que d̶acʉyʉme ʉ̃, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jẽniaivʉ yʉ ʉeque dápiarãjivʉre mʉja aru d̶arãjivʉre caiye mʉje d̶arãjiyede, mʉje ʉe boje apevʉ Jesúre jʉ aipõeva.
Ephesians 5:2 in Cubeo 2 Caiye maje d̶aiyede d̶arãjarevʉ maje ʉe boje Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre. Cristovacari ʉcʉ majare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure majare boje. Ʉ̃i nópe d̶aiye báque cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe cojʉépe ʉ̃́re põeva ne cʉvaequede jíye aru ne ãimarare boarĩ́ juarĩ jíye máre. Yópe iye jíye me corajʉvʉ ʉ̃́re mumijʉepe, nopedeca Cristoi yaiye báque majare boje me cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Yópe Cristoi d̶aiye báquepe ʉrarõ baju ʉ̃i ʉe boje majare, nopedeca ʉrarõ ʉre nʉiye jaʉvʉ majare máre.
Ephesians 5:25 in Cubeo 25 Mʉja, nomicʉrivʉ, jecʉjarã mʉjemarepacore yópe Cristoi jecʉépe caivʉ majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre. Cristo pare ʉcʉ mʉjare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure.
Philippians 4:13 in Cubeo 13 Cristoi cʉe boje yʉ́que cũinávʉpe, parʉre d̶aibi ji ũmei. Que baru caijĩe vaiyede yʉre, d̶aiye majivʉ yʉre jaʉéde yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Colossians 1:27 in Cubeo 27 Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje majinajiyepe ayʉ mʉja judíova ãmevʉ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶acaimara márajivʉre ʉrarõ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶aiyeque. Que baru jã́d̶ovaimi diede. Iyebu yávaiye jã́d̶ovame máque põevare jipocamia: Cristo cʉbi cũinávʉpe majaque. Que baru torojʉrĩ maje ũmei napini coreivʉbu maja yo mearo maje cʉvarãjinore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Colossians 2:11 in Cubeo 11 Yópe ʉ̃mʉva ne buraicõjeiyepe ne cajede, ãrʉrajivʉ ne baju Jʉ̃menijicʉ jinava, nopedeca Cristo d̶aibi mʉjare Jʉ̃menijicʉ jinare, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Ʉbenita ʉ̃ burarĩ ĩni jarʉvabebi mʉje cajede. Quénora d̶aiyʉbede d̶aibi mʉjare ãmeina teiyede, mʉje ãmeina teiye d̶aiyʉe cõjeimara ãmenajiyepe ayʉ.
1 Thessalonians 1:10 in Cubeo 10 Coyʉyama mʉje napini coreiyede máre ʉetʉbevʉva Jʉ̃menijicʉi mácʉre, copaidacʉyʉre ijãravʉi cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai Jesúrecabe Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñai Jesús mead̶ayʉ majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
1 Thessalonians 5:10 in Cubeo 10 Jesús yaidéjamed̶a majare boje, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cainʉmʉa. Ina apʉrivʉ cãreja aru ina yaivʉ bácavʉ máre ʉ̃i copaidaquiyede caivʉ maja cũinátʉrʉ cʉrãjaramu ʉ̃́que cainʉmʉa.
Titus 2:14 in Cubeo 14 Jesucristo boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure ʉ̃i mauvare, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que d̶aicõjenejaquemavʉ, meara d̶acʉyʉ majare, maje torojʉrĩ memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re me ʉ̃ jinape.
1 Peter 1:8 in Cubeo 8 Ñai Jesúrecabe mʉje ʉmʉ jã́mevʉva ʉ̃́re cãreja. Aru ʉ̃́recabe mʉje jʉ aimʉ jã́mevʉva ʉ̃́re caride. Que baru torojʉrivʉbu mʉja ʉrarõ torojʉe méque. Põeva ne yávaiyeque coyʉrĩ majibema die torojʉede, pʉeno baju me boje.
1 Peter 4:1 in Cubeo 1 Jesucristo ñájinejame ʉ̃i baju ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru mʉja máre, dápiarĩ ʉ̃i dápiaiye báquepedeca, jidʉbejarã mʉje ñájinajiyede. Ácʉ põecʉ ñájiñʉ, ãmeina teiyede dajocaibi.
1 John 1:7 in Cubeo 7 Ʉbenita maja d̶aivʉ baru mearore Jʉ̃menijicʉpe, aru yópe miad̶ároi cʉrivʉpe baru, jãve maja cʉrãjaramu cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei. Aru Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesús bojed̶arejame maje yóvaiyede Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i jiveque, ʉ̃i yaicáiye báquede majare maje ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede, Jesúi d̶acaiye báque boje majare.
1 John 4:9 in Cubeo 9 Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃i ʉrõre majare daroyʉ bácʉ mamacʉre cũinácʉra yui ijãravʉi, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, mamacʉi yaiye báque boje majare.
1 John 4:14 in Cubeo 14 Aru ñʉjavacari jã́rejacarã Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Que baru coyʉivʉbu majepacʉ Jʉ̃menijicʉi daroiye báquede mamacʉre ijãravʉi. Põevare coyʉivʉbu majepacʉi daroiye báquede mamacʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
1 John 5:10 in Cubeo 10 Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, majibi ʉ̃i ũmei Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede jãvene. Ʉbenita ñai jʉ abecʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, yópe borocʉcʉpe dápiaibi Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede mamacʉrã.
1 John 5:20 in Cubeo 20 Aru majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉre dayʉ bácʉre ijãravʉi, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe aivʉ majare ñai Jʉ̃menijicʉre jãve. Maja cʉrivʉbu ʉ̃́que, Jʉ̃menijicʉ jãveque. Aru cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoque máre. Jesucristo Jʉ̃menijicʉtame. Aru cʉvare d̶aibi majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Revelation 1:5 in Cubeo 5 Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jesucristo, ñai coyʉyʉ bácʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne yaiváiyeta ʉ̃́re, aru mamarʉmʉ nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, aru cõjeñʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare. Ñai Jesucristorecabe ʉcʉ majare. Majarecabu ñajijʉrorivʉ maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita ʉ̃i ʉe boje majare, ʉ̃́recabe boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ mácʉ ʉ̃i bajure, bojed̶acʉyʉ majare ʉ̃i jiveque, maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
Revelation 3:20 in Cubeo 20 ’Jã́jacʉ. Yópe põecʉ núcʉ cʉ̃rami bieiñamine jedevai ecoiyʉcʉpe, mautecʉyʉ diñamicavʉque, nopedeca yʉ mauteiyʉvʉ mʉ́que. Yópe ʉ̃i órejaiyepe diñamicavʉre, ne majinajiyepe ayʉ cʉcʉre, aru ne voarãjiyepe ayʉ bieivede, nopedeca mi coreóvaiyede yʉ mauteiyʉcʉre mʉ́que, mauteicõjejacʉ yʉre. Dinʉmʉmica jícʉ bájacʉ mʉ. Mi mauteicõjeiyede yʉre mʉ́que, mautecʉyʉmu mʉ́que. Aru yópe põeva ne torojʉepe cójijini ãivʉ, nopedeca me cʉrãjaramu maja. Yʉ mi yóvaimʉ macʉyʉ́mu. Aru mʉ ji yóvaimʉ macʉyʉ́mu.