Cross Reference Luke 10:25 in Cubeo 25 Cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, Jesúi majiéde majiyʉcʉ, nacajari, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶aquidi yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃ Jesúre.
John 6:68 in Cubeo 68 Yópe arĩ darorejame Jesúre ñʉjacacʉ Simón Pedro: —Mʉ, ñʉje jabocʉ, mʉ́tamu ñʉjare jãve baju bueiyede coyʉyʉ. Mi coyʉiyeque ñʉjare cʉre d̶aivʉ mʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
John 20:31 in Cubeo 31 Ʉbenita diede toivacaivʉ yʉ, Jesúre mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ. “Jesucristobe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Jʉ̃menijicʉi mácʉbe Jesús” mʉje arãjiyepe ayʉ, iyede toivacaivʉ. Mʉje majini jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, iyede toivacaivʉ yʉ. Jesúre jʉ arĩ, mamaũme cʉvarãjaramu mʉja. Que baru mʉjare, yópe arĩ, toivacaivʉ yʉ.
Acts 4:12 in Cubeo 12 Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ. Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre.
Acts 13:38 in Cubeo 38 ’Mʉja, jívʉ, jãve majijarã mʉja ñʉje coyʉiyede mʉjare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ ãmeina teiyede, Jesús ʉ̃i yaiye báque boje majare boje. Majijarã. “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre. Ʉbenita põeva ne d̶aiyʉru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, abecʉyʉme náre.
Romans 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi yávaiye méque coreóvaivʉbu aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aiyede majare. Jʉ̃menijicʉ yópe d̶acaibi ina Jesúre jʉ aivʉre. Cũinájãravʉ ne jápiaiyede ʉ̃i yávaiyede jʉ ad̶ama ʉ̃́re. Aru no yóboi caijãravʉa jʉ ad̶ama ʉ̃́re cainʉmʉa. Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Romans 3:19 in Cubeo 19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
Romans 3:30 in Cubeo 30 Cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉibi judíovare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede Jesucristore. Aru quédeca coyʉibi judíova ãmevʉre máre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉyʉ caivʉ majare “Boropatebevʉ mʉja”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re.
Romans 4:2 in Cubeo 2 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉru Abraham mácʉre, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃ mácʉi mearo d̶aiye báque boje, Abraham mácʉcapũravʉ coyʉyʉ bʉojajebu, “Yʉ́vacari mearo d̶aivʉ ji bajuma”. Ʉbenita ñame nópe arĩ bʉojabema Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
Romans 4:5 in Cubeo 5 Ʉbenita ina põeva eaiyʉbevʉre boropatebenore Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne mearo d̶aiyeque, “ ‘Boropatebevʉ mʉja’, arĩ coyʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñʉjare, ñʉje d̶aiye boje”, arĩ dápiabenama na. Quénora “Ñʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ñai coyʉyʉre põeva boropatebevʉre ne jʉ aiyede ʉ̃́re”, arĩ dápiad̶ama. Põeva nópe dápiaivʉ, ye ne d̶abedeca mearore, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, põevare ʉcʉ, coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede ʉ̃́re.
Romans 4:13 in Cubeo 13 Javede Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ Abraham mácʉre yópe: “Mʉre aru mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mipãramena márajivʉre jícʉyʉmu yʉ ijãravʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ yópe abedejaquemavʉ Abraham mácʉi d̶aiye báque boje, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉ yópe arejaquemavʉ Abraham mácʉi jʉ aiye báquede ʉ̃́re, coyʉcʉyʉ ʉ̃ mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre aru caivʉ apevʉre máre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
Romans 4:24 in Cubeo 24 Quénora Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede majare boje máre. Majare máre Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re, Jesucristore, maje jabocʉre, nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ.
Romans 5:8 in Cubeo 8 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi majare aipe ʉ̃i ʉrarõ ʉede majare, daroyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje, maje ãmeina teiyedeca cãreja.
Romans 8:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉvacari d̶acarejaquemavʉ majare iye ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre d̶arĩ bʉojabede. Põeva ne ãmeina d̶aiyʉede ʉe boje, náva d̶aicõjeiyepe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ ne majiéque. Que baru iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉ bʉojabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ darorejaquemavʉ mamacʉre, ʉ̃ jicʉre, jarʉvacacʉyʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉede, maje cʉrãjiyepe ayʉ ãmeina d̶aiyʉbevʉva. Ñai mamacʉ darejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe, cʉvacʉ ʉ̃i baju yópe apevʉ põeva, ãmeina teivʉ ne bajupe. Ʉbenita Jesucristocapũravʉ ye ãmeina d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ mamacʉi bajure, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
Romans 8:30 in Cubeo 30 Aru ʉ̃i epeimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ cutuibi, jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i cutuiyede ʉ̃ jina márajivʉva. Aru ʉ̃i cutuimara mácavʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉibi náre Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃i coyʉimara mácavʉ boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶aibi náre mearava yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Romans 9:30 in Cubeo 30 Que baru, ¿aipe coyʉiye jaʉri majare caride? Yópe coyʉiye jaʉvʉ majare. Ina judíova ãmevʉ mememevʉ barejaquémavʉ, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe ne d̶aiye báque boje. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre ne jʉ aiyede Jesucristore.
1 Corinthians 6:11 in Cubeo 11 Aru apevʉ mʉjacavʉ inape paivʉ batequémavʉ mʉje Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Ʉbenita yópe põeva ne jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Majare coavarĩ ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvarĩ, mearape d̶arĩ, epedejaquemavʉ majare ʉ̃i põevava. Aru boropatebevʉpe d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃i jã́inore. Caiye iyede d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ majare maje jabocʉ Jesucristo parʉcʉque aru ñai Espíritu Santoque máre.
2 Corinthians 5:19 in Cubeo 19 Yópe ayʉbu yʉ. Cristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶aiyʉrĩduibi caivʉ ijãravʉcavʉre ʉ̃́que, ina ʉ̃́re maucʉvarivʉ, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Coyʉrĩ ñájine d̶abebi ne vainí tʉiye báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyede jocarĩ. Aru ñʉjare coyʉicõjeimi náre ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i cãrijimene d̶aiyena.
Galatians 2:19 in Cubeo 19 Aru javede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶arĩdurejacacʉ yʉ, boropatebecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nópe d̶arĩduyʉvacari, cainʉmʉa boropateyʉpe barejacácʉ. Ʉbenita caride ji cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, boropatebecʉtamu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru caride Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquede quénora d̶abecʉtamu yʉ.
Galatians 3:10 in Cubeo 10 Caivʉ ina põeva d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe arĩduivʉ náre boropatebevʉpe, jãve Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na, ne ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ d̶abecʉ baru cainʉmʉa yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moiséi toivaiye báquepe, jãve ñájicʉyʉme ʉ̃, ʉ̃i vainí tʉiye boje diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Galatians 3:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, coreóvare d̶acʉyʉ majare caivʉ ijãravʉcavʉ d̶aicõjeimarare ne baju ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru põeva ne jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ jã́imi náre boropatebevʉpe “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru ina põeva jʉ aivʉ Jesucristore quévʉrabu Jʉ̃menijicʉi jã́imara boropatebevʉpe.
Galatians 4:5 in Cubeo 5 Ʉ̃i daiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeimʉpe páyʉvacari, bojed̶ayʉ bʉojarejaquemavʉ ina d̶aicõjeimara mácavʉre iye d̶aicõjeiyeque, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne vainí tʉiye báque boje diede. Aru ʉ̃i nópe d̶aiye báque boje, bʉojaibi cʉre d̶ayʉ majare Jʉ̃menijicʉi márape.
Galatians 5:4 in Cubeo 4 Mʉjacavʉ vorĩ eaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ mʉjare boropatebevʉpe, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, jave coated̶avʉ̃ mʉja Cristore jarʉvarĩ. Mʉjacapũravʉ jave ʉbeni jarʉvad̶avʉ̃ mʉjare jarʉvarĩ Jʉ̃menijicʉi jíyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
Hebrews 7:18 in Cubeo 18 Que teni Jʉ̃menijicʉ oatʉvarejaquemavʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre põevare. Iye d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre põeva boropatebeni bʉojabenama na. Diedecabu parʉbe aru bojecʉbe máre. Que baru iye javeque d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1 Peter 1:2 in Cubeo 2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare, ʉ̃i majié boje aipe vaiquíyede. Aru ñai Espíritu Santo epede d̶arejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi põevare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore aru mʉje mead̶aimara marajiyépe ayʉ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, ʉ̃i yaiye báquede majare boje. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju.
1 Peter 1:8 in Cubeo 8 Ñai Jesúrecabe mʉje ʉmʉ jã́mevʉva ʉ̃́re cãreja. Aru ʉ̃́recabe mʉje jʉ aimʉ jã́mevʉva ʉ̃́re caride. Que baru torojʉrivʉbu mʉja ʉrarõ torojʉe méque. Põeva ne yávaiyeque coyʉrĩ majibema die torojʉede, pʉeno baju me boje.
1 Peter 1:18 in Cubeo 18 Me majidivʉbu mʉja dajocare d̶aimara mácavʉre mʉje cʉe báquede jocarĩ yópe apecʉ ʉ̃mʉi bojed̶aiyepe ʉ̃i yebacavʉre. Die cʉe báquebu yopedeca mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉe báquepe. Ne majicaiye báquede aru ne jã́d̶ovaiye báquede mʉjare ye cad̶atebedejaquemavʉ mʉjare. Que teni mʉja mearore d̶arĩdurejaquemavʉ aru torojʉrĩdurejaquemavʉ máre. Ʉbenita mʉja bʉoimarape paivʉ barejaquémavʉ die cʉe báque boje. Mʉjare bojed̶aiye báque bíjabequiyebu aru pojebequiyebu máre, yópe bojed̶aiyepe úrure aru platare máre.
1 Peter 2:24 in Cubeo 24 Jesucristovacari ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaicárejame maja ãmeina teivʉre boje. Yópe sacerdotei nʉvaiyepe ʉ̃i jícaiyede juainoi, nopedeca Jesucristo nʉvarejaquemavʉ maje boropateiyede maje ãmeina teiye boje ʉ̃́que ʉ̃i yaiye báquede. Que teni jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru majarecabu coatede d̶aimara caride maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Aru cʉrivʉbu, d̶arãjivʉ mearore. Mʉjarecabu mead̶aimara caride Jesucristoi churiá boje.
1 Peter 3:18 in Cubeo 18 Cristocapũravʉ ñájini yaidéjame cũinára, põevare maje ãmeina teiye boje, maje boropatebenajiyepe ayʉ diede. Ñai meacʉ ñájinejame ãmeina teivʉre boje, meara d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru cũiné d̶acʉyʉ maje coateiye báquede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje Jʉ̃menijicʉ jina tenajiyepe ayʉ. Cristobe põeva ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ ʉ̃i bajure, ʉbenita Jʉ̃menijicʉi ũmedavaimʉ mácʉ ʉ̃i ũmene.
2 Peter 1:1 in Cubeo 1 Yʉ́bu Simón Pedro, Jesucristore memecayʉ aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ yʉ mʉjare, jʉ aivʉre cũinátʉrʉ ñʉjaque Jʉ̃menijicʉre, majare mead̶aipõecʉ pʉeno meacʉ baju Jesucristore.
1 John 1:7 in Cubeo 7 Ʉbenita maja d̶aivʉ baru mearore Jʉ̃menijicʉpe, aru yópe miad̶ároi cʉrivʉpe baru, jãve maja cʉrãjaramu cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei. Aru Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesús bojed̶arejame maje yóvaiyede Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i jiveque, ʉ̃i yaicáiye báquede majare maje ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede, Jesúi d̶acaiye báque boje majare.
1 John 2:1 in Cubeo 1 Mʉja, jímajinape paivʉ, toivacaivʉ mʉjare diede, mʉje d̶abenajiyepe ayʉ ãmenore. Ʉbenita ácʉ põecʉ ãmenore d̶arĩburu yóbore, apecʉ cʉbi majare coyʉrĩ cad̶ateni coyʉcacʉyʉ me majepacʉ Jʉ̃menijicʉque maje borore. Aru ñai majare cad̶atecʉyʉ, ʉ̃́recabe Jesucristo, ñai meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
Revelation 7:9 in Cubeo 9 No yóboi, jã́cacʉ obedivʉ baju põevare. Ne obedivʉ cʉe boje, ñame bʉojarĩ corevabejebu náre. Caijaborõacavʉ, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ, caicamua yávaicamuacavʉ, aru caiĩmaroacavʉ máre cʉ́teima na. Núteima no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i jipocai máre. Caivʉ ina doima ne cuitótecajea boricajeare. Aru ʉjʉmedʉa paiyede cʉvateima náre coapa ne pʉrʉái.
Revelation 7:14 in Cubeo 14 Yópe arĩ, coyʉcacʉ ʉ̃́re: —Mʉ, ji jabocʉ, majibevʉ yʉ. Mʉrecabu coreóvayʉ náre, acacʉ yʉ. Aru coyʉáme yʉre: —Nárecabu napivʉ bácavʉ ne ñájiye báquede pʉeno ʉrarõ baju. Joaquemavʉ ne cuitótecajeare, bore d̶arãjivʉ dicajeare ñai ovejajĩcʉi jiveque.