Acts 17:11 in Cubeo 11 Nócavʉ judíova Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova pʉeno meara, jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jãravʉa coapa bueivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. “¿Jãve márica die?” arĩ majiyʉrejaimad̶a nócavʉ Pablojã ne bueiyede.
Other Translations King James Version (KJV) These were more noble than those in Thessalonica, in that they received the word with all readiness of mind, and searched the scriptures daily, whether those things were so.
American Standard Version (ASV) Now these were more noble than those in Thessalonica, in that they received the word with all readiness of the mind, examining the Scriptures daily, whether these things were so.
Bible in Basic English (BBE) Now these were more noble than the Jews of Thessalonica, for they gave serious attention to the word, searching in the holy Writings every day, to see if these things were so.
Darby English Bible (DBY) And these were more noble than those in Thessalonica, receiving the word with all readiness of mind, daily searching the scriptures if these things were so.
World English Bible (WEB) Now these were more noble than those in Thessalonica, in that they received the word with all readiness of the mind, examining the Scriptures daily to see whether these things were so.
Young's Literal Translation (YLT) and these were more noble than those in Thessalonica, they received the word with all readiness of mind, every day examining the Writings whether those things were so;
Cross Reference Matthew 13:23 in Cubeo 23 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jápiarĩ coreóvad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ cien paivʉre, aru apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ treinta paivʉre, arĩ buedejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
Luke 16:29 in Cubeo 29 Ʉbenita Abraham aquemavʉ yópe: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre cʉvama na. Que baru míyova jápiajarãri diede”, aquemavʉ Abraham.
Luke 24:44 in Cubeo 44 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: —Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque. Coyʉcacʉ mʉjare d̶aiye jaʉvʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre, arejamed̶a náre Jesús.
John 1:45 in Cubeo 45 Dinʉmʉre Natanaene vocʉnʉrejamed̶a Felipe. Ʉ̃́re eayʉ, coyʉrejamed̶a: —Ñaine, Moisés bácʉ aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivarĩ coyʉvaimʉre eavʉ ñʉja. Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede toivarejaquemavʉ ʉ̃́ra. Ʉ̃́tame Jesús Nazarecacʉ, Joséi mácʉ, arejamed̶a Natanaene Felipe.
John 3:21 in Cubeo 21 Ʉbenita caivʉ ina jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai ayʉre jãvene, yaveiyʉbema ne d̶aiyede. Quénora jã́d̶ovad̶ama ne d̶aiye caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru yʉre pẽoñʉre vod̶ama, arejamed̶a Jesús.
John 5:39 in Cubeo 39 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede pare bueniduyavʉ̃ mʉja. “¿Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede bueivʉ, aipe d̶arĩ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre earãjidi maja?” arĩduyavʉ̃ mʉja. Aru diemiareca mʉje bueiyeque ji borore jãve toivaiyebu.
Acts 2:41 in Cubeo 41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimad̶a iye ʉ̃i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́d̶ovarejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimad̶a apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque.
Acts 10:33 in Cubeo 33 Que baru cũiná jarovʉ yʉ inare, ne davarãjiyepe ayʉ mʉre ji yebai. Aru me daivʉ mʉ caride. Caivʉ ñʉja cójijivʉbu yui caride, Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Jápiaiyʉrivʉbu ñʉja caiye iye mi coyʉiyede yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiyede mʉre ñʉjare, arejamed̶a Cornelio Pedrore.
Acts 11:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jesúre jʉ aipõeva caino Judea ãmicʉrijoborõcavʉ máre jápiarejaimad̶a ne borore, apevʉ judíova ãmevʉre jʉ aivʉre máre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne.
Acts 17:1 in Cubeo 1 Pablojã vaidéjaimad̶a Anfípolis ãmicʉriĩmarore aru Apolonia ãmicʉriĩmarore máre. Aru earejaimad̶a Tesalónica ãmicʉriĩmaroi. Diĩmaroi cʉrejavʉ̃ya cũinád̶ami judíovai cójijiñami.
1 Thessalonians 1:6 in Cubeo 6 Mʉjacapũravʉ d̶ávʉ̃ me ñʉjape aru maje jabocʉ Jesucristope máre. Yópe ñʉje d̶aiyepe me ñájivʉreca, nopedeca mʉja máre ñájivʉvacari d̶ad̶avʉ̃ me. Mʉje jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, apevʉ ñájine d̶aima mʉjare ʉrarõreca. Ʉbenita ñájiye cʉedeca jacopʉavʉ̃ mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne torojʉrĩ. Aru ñai Espíritu Santorecabe torojʉre d̶ayʉ mʉjare iye torojʉeque.
1 Thessalonians 2:13 in Cubeo 13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa mʉje jápiaiye báque boje ñʉjaque Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Dápiabeteavʉ̃ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje bueiyede. Quénora jʉ ávʉ̃ mʉja diede Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe. Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ʉ̃i yávaiye méne.
2 Thessalonians 2:10 in Cubeo 10 Ʉ̃ jʉjovacʉyʉme caiye ʉ̃i ãmeina d̶aiyeque ina bíjarãjivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Ʉ̃ jʉjovarĩ bʉojacʉyʉme náre, ne jacopʉbeni ʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ne jarʉvaiye boje ʉ̃i yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶abecʉyʉme náre.
2 Timothy 3:15 in Cubeo 15 Aru mʉ coreóvaivʉ jʉed̶ocʉ cãreja, caride máre, majicʉre iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, mi majiquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉre, mi jʉ aiye boje Jesucristore.
James 1:21 in Cubeo 21 Que baru dajocajarã caiye ãmeina teiyede mʉjare jarʉvarĩ. Aru d̶abejarã ãmenore. Meara põevape jʉ ajarã iye yávaiyede jãvene, iye coiye báquede mʉje ũmei yópe oteiye coiyepe joborõi. Iye yávaiye parʉé boje, mead̶aimara marajáramu mʉja.
1 Peter 1:10 in Cubeo 10 Iye Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põeva ʉ̃́re jʉ aivʉre, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ me majiyʉrejaquemavʉ, coreóvarãjivʉ caiye iye yávaiyede põevare mead̶aiyena. Coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
1 Peter 2:2 in Cubeo 2 Yópe mamajina mamarʉmʉ põeteivʉ pare nuiyʉepe népacoi opecore, nopedeca mʉja máre pare buejarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni yópe mamajina ne opecore nuiye boje me bʉcʉiyepe, nopedeca mʉja máre, mʉje pʉeno baju me jápiarĩ aru jʉ arĩ nʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, me jápiarĩ earãjaramu mʉja diede. Que teni mʉje ũmene me parʉre d̶arĩ, mead̶aimara márajivʉbu mʉja.
2 Peter 1:19 in Cubeo 19 Ñʉje jã́ino mácarõ aru ñʉje jápiaino mácarõ máre nopedecabu iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquepe javede. Que baru iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ jã́d̶ovaimi jãvene ñʉje coyʉiyede iye vaiye báquede ñʉjare. Jápiarĩ ad̶ajarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquede. Yópe pẽoibʉque põeva ne quĩ́jino jã́ri eaiyepe ñeminoi pʉ miad̶áe tʉiyeta aru aviá ʉ̃i boiyeta ne jã́rajiyepe aivʉ me, nopedeca iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ coreóvare d̶aibi mʉjare quĩ́jino pʉ Jesucristoi copaidaiyeta, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyede mʉjare me caiyede mʉje ũmei.
1 John 4:5 in Cubeo 5 Nácapũravʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ névʉtamu. Que baru cainʉmʉa coyʉivʉbu na ijãravʉquede. Aru ina jápiaivʉ náre máre ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉtamu na.