Mark 12:1 in Carapana 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ati wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús. Atore bairo na ĩñupʉ̃: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wese upaʉ. Cʉ̃ pʉame ʉse wesere qũẽnoñupʉ̃. Bairo ti wesere ote yaparo, cʉ̃ wesere jãnía ẽñotayupʉ ʉ̃tã rupaa mena. Áti yaparo, ʉse ocore na canumuparo cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Áti yaparo, na cacoteri wii caʉ̃mʉarĩ wii, torre cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Bairo qũẽno yaparori bero, acoásúpʉ cayoaropʉ. Mai, ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ wesere wasocũñupʉ̃ aperã paari majãrẽ, wapatagʉ.
Other Translations King James Version (KJV) And he began to speak unto them by parables. A certain man planted a vineyard, and set an hedge about it, and digged a place for the winefat, and built a tower, and let it out to husbandmen, and went into a far country.
American Standard Version (ASV) And he began to speak unto them in parables. A man planted a vineyard, and set a hedge about it, and digged a pit for the winepress, and built a tower, and let it out to husbandmen, and went into another country.
Bible in Basic English (BBE) And he gave them teaching in the form of stories. A man had a vine-garden planted, and put a wall about it, and made a place for crushing out the wine, and put up a tower, and let it out to field-workers, and went into another country.
Darby English Bible (DBY) And he began to say to them in parables, A man planted a vineyard, and made a fence round [it] and dug a wine-vat, and built a tower, and let it out to husbandmen, and left the country.
World English Bible (WEB) He began to speak to them in parables. "A man planted a vineyard, put a hedge around it, dug a pit for the winepress, built a tower, rented it out to a farmer, and went into another country.
Young's Literal Translation (YLT) And he began to speak to them in similes: `A man planted a vineyard, and put a hedge around, and digged an under-winevat, and built a tower, and gave it out to husbandmen, and went abroad;
Cross Reference Matthew 13:10 in Carapana 10 Cabero jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã cʉ̃tʉ jãã etawʉ. Cʉ̃tʉ eta yua, atore bairo cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: “Camasã, mʉtʉ catʉ̃gorã etarãrẽ, ¿nopẽĩ capee ĩcõñarĩ na mʉ quetibʉjʉnucũñati?” cʉ̃ jãã ĩwʉ̃.
Matthew 13:34 in Carapana 34 Torea bairo jeto na ĩcõña quetibʉjʉnucũwĩ Jesús nipetiro camasã cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. Dise ũnie quetibʉjʉriquere ĩcõñaetiri na quetibʉjʉemi.
Matthew 21:28 in Carapana 28 Ĩ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús: —¿Dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati atie quetire? Jĩcãʉ̃ pʉgarã capũnaacʉcʉ ãñupʉ̃. Bairi jĩcãʉ̃rẽ, “Macʉ̃, ati rʉ̃mʉrẽ yʉ ʉse wesepʉ mʉ capaaʉáto yʉ boya,” qũĩñupʉ̃.
Matthew 25:14 in Carapana 14 Ape wãme ĩcõñarĩ tunu atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉnemowĩ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ pʉame jĩcãʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ cabairiquere bairo niña. Cʉ̃ pʉame ape yepa cayoaropʉ ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piijori, na nuniñupʉ̃ tocãnacãʉ̃rẽã cʉ̃ yaye dinerore, tiere na caqũẽnobojaparore bairo ĩ.
Mark 4:2 in Carapana 2 Bairo na cabairo, capee wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉyupʉ Jesús. Atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ:
Mark 4:11 in Carapana 11 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããna na catʉ̃goetajere mʉjãã roquere mʉjãã masĩõñami. Aperã tiere na camasĩrõrẽ boetiyami. Torecʉ, ape wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ rotiyami Dios.
Mark 4:33 in Carapana 33 Torea bairo jeto capee wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉnucũñupʉ̃ Jesús nipetiro camasã cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. Na camasĩjĩãtiparo cãrõ caroaro na quetibʉjʉyupʉ.
Mark 12:1 in Carapana 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ati wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús. Atore bairo na ĩñupʉ̃: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wese upaʉ. Cʉ̃ pʉame ʉse wesere qũẽnoñupʉ̃. Bairo ti wesere ote yaparo, cʉ̃ wesere jãnía ẽñotayupʉ ʉ̃tã rupaa mena. Áti yaparo, ʉse ocore na canumuparo cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Áti yaparo, na cacoteri wii caʉ̃mʉarĩ wii, torre cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Bairo qũẽno yaparori bero, acoásúpʉ cayoaropʉ. Mai, ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ wesere wasocũñupʉ̃ aperã paari majãrẽ, wapatagʉ.
Mark 13:34 in Carapana 34 Ti rʉ̃mʉ caetaparo, jĩcãʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ cabairiquere bairo niña. Cʉ̃ pʉame ape yepapʉ cayoaropʉ ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piijori, na cũñupʉ̃ tocãnacãʉ̃pʉrea cʉ̃ ya wii macããjẽ coteriquere caroaro na caqũẽnobojaparore bairo ĩ. Ti wii jope cacotei cʉ̃ãrẽ, ‘Masacatiya, cajerutiri majã jããrema,’ qũĩ quetibʉjʉ cũñupʉ̃.
Luke 8:10 in Carapana 10 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããna na catʉ̃goetajere mʉjãã roquere mʉjãã masĩõñami. Aperã tiere na camasĩrõrẽ boetiyami. Torecʉ, ape wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ rotiyami Dios. Na pʉame cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
Luke 13:6 in Carapana 6 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, higuera yucʉ carícamanirẽ ĩcõñarĩ tunu na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃: “Jĩcãʉ̃, cʉ̃ wesepʉ cʉ̃goyupʉ higuera cawãmecʉtiire. Bairi jĩcã rʉ̃mʉ carícare ĩñaʉ etayupʉ. Bócaesupʉ. Ríca mañuparõ mai.
Luke 15:13 in Carapana 13 Bairo cabero, nocãnacã rʉ̃mʉ bero meea cabai pʉame cʉ̃ cacʉ̃gomiataje nipetirijere nunireyupʉ. Bairo áticõã, tie wapa dinerore ñerĩ, acoásúpʉ cayoaropʉ ape yepapʉ. Bairo topʉ eta, noo cʉ̃ rupaʉ caborije carorije jetore ásupʉ. Bairo ácʉ, tie dinerore átire peyocõãñupʉ̃.
Luke 19:12 in Carapana 12 Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ quetiuparã yaʉ. Cʉ̃ pʉame ágʉ baiyupʉ ape yepa cayoaropʉ. Topʉ cʉ̃ ya yepare quetiupaʉ, reyre bairo cʉ̃rẽ na cajõrõ bero, tunuatígayupʉ tunu cʉ̃ ya yepapʉa.
Luke 20:9 in Carapana 9 Cabero aperã camasã catʉ̃gori majãrẽ ati wãmerẽ ĩcõñarĩ Jesús na quetibʉjʉyupʉ: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wese upaʉ. Cʉ̃ pʉame ʉse wesere qũẽnoñupʉ̃. Bairo ti wesere ote yaparori bero, acoásúpʉ cayoaropʉ. Mai, ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ wesere wasocũñupʉ̃ aperã paari majãrẽ, wapatagʉ.
Luke 22:9 in Carapana 9 Na pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñuparã: —¿Noopʉ marĩ caʉgapeere jãã caqũẽnoyuro mʉ boyati?
John 15:1 in Carapana 1 Bairo jãã ĩ yaparori bero, Jesús bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Yʉ pʉame ʉsewʉ caãnimajũrĩ wʉre bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi yʉ Pacʉ Dios pʉame caʉse otericʉ majũrẽ bairo caãcʉ̃ niñami.
Acts 7:38 in Carapana 38 Tunu Moisena Israel poa macããna mena ãñupʉ̃ desierto cayucʉmanopʉre. Tunu bairoa ángel mena bʉsʉyayupʉ ʉ̃tãʉ̃ Sinaí cawãmecʉtiipʉ. Tunu bairoa marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ na quetibʉjʉ netõõñañupʉ̃ tie ángel cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽ caroa quetire. Marĩ cʉ̃ã tie cʉ̃ caquetibʉjʉnetõõrĩqũẽrẽã marĩ cʉ̃goya ãme cʉ̃ãrẽ.
Acts 7:46 in Carapana 46 Rey David pʉame Dios cʉ̃ caĩñajoro caroʉ́ cañuʉ ãñupʉ̃. Jacob ãnacʉ̃ pãrãmerã Diore na caĩroapa wii, wii majũrẽ qũẽnogamiñupʉ̃.
Romans 3:1 in Carapana 1 Mʉjãã pʉame bairo yʉ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, “¿Toroque judío majãrẽ bairo marĩ caãnajẽ cʉtie to wapa manicʉti?” mʉjãã ĩrã. “¿Marĩ rupaʉ macããjẽ yisetarotirique cʉ̃ã to wapa manicʉti?” mʉjãã ĩrã.
Romans 9:4 in Carapana 4 Na, yʉ yarã judío majã pʉame Jesucristore tʉ̃goʉsaetimirãcʉ̃ã, Israel ãnacʉ̃ pãrãmerã, Israel ya poa macããna majũ niñama. Bairi narẽ Dios pʉame cʉ̃ pũnaarẽ bairo caãniparã majũ na beseyupi. Bairo na beseri bero yua, nocãrõ cʉ̃ catutuarije cʉ̃ caasiyarije mena natʉ ãñupĩ. Bairo na mena ãcʉ̃, caroa wãme cʉ̃ na caátipeere na átirotiyupi. Tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cawãmecʉtie cʉ̃ãrẽ na cũñupĩ. Tunu bairoa cʉ̃rẽ na cañubuepee, caroaro na cʉ̃ caátipee cʉ̃ãrẽ na joyupi.
Romans 11:17 in Carapana 17 Apeyera tunu judío majã pʉame yucʉ, olivo cawãmecʉtii rʉpʉʉ majũrẽ bairo niñama. Bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, tie rʉpʉʉ jĩcã rʉpʉʉre pajure rericarore bairo jĩcããrãrẽ na reyupi Dios cʉ̃rẽ na catʉ̃goʉsaetie wapa. Mʉjãã, judío majã caãmerã pʉame macãnʉcʉ̃ macããcʉ̃ olivo rʉpʉʉre bairo mʉjãã ãniña. Bairo caãna mʉjãã caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Jesucristo mena mʉjãã catʉ̃goʉsarije jʉ̃gori, pataaneatíri tunu olivoʉ majũpʉ tii rʉpʉʉre na capataaworicaropʉ mʉjãã pʉamerẽ wasoaoteire bairo ásupi Dios. Bairi mʉjãã cʉ̃ã ãmerẽ olivoʉ majũ rʉpʉʉre bairo mʉjãã ãniña. Bairo caãna ãnirĩ mʉjãã cʉ̃ã Dios yarã jĩcãʉ̃ pũnaa majũ mʉjãã ãniña ãmerẽ.