Acts 23 in Carapana

1 Bairi Pablo pʉame Junta Suprema macããnarẽ na ĩñapeori, atore bairo na ĩñupʉ̃: —Yʉ jʉ̃gocʉare bairo caãna, yʉ cacatiri rʉ̃mʉ cãrõ Dios cʉ̃ caĩñajoropʉ nipetirije cʉ̃ cabori wãmerẽ yʉ átinucũña. Bairo yʉ caátiãnierẽ tʉ̃goñarĩ, tʉ̃goñarĩqũẽ pairi mee yʉ ãnicõãña —na ĩñupʉ̃.

2 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Ananías, sacerdote majã quetiupaʉ pʉame Pablotʉ caãnarẽ Pablo riserore na parotiyupʉ.

3 Pablo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: —¡Caĩtopai mʉ ãniña! Mʉ roquere popiye mʉ baio joroque mʉ átigʉmi Dios. Yʉ caátajere tʉ̃gori, “¿Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bairo cʉ̃ átiãnimiñati?” ñi besegamicʉ̃ã, mʉ pʉame roque cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ catʉ̃goʉsaecʉre bairo mʉ átiya, bairo yʉ riserore mʉ caparotiata.

4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, to caãna pʉame qũĩñuparã Pablore: —Roro cʉ̃ mitutiya sumo sacerdote, Dios cʉ̃ caquetibʉjʉnetõrotiricʉre.

5 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: —Yʉ yarã, yʉ masĩẽtĩãpʉ̃ ãni sumo sacerdote cʉ̃ caãnierẽ. Masĩpʉa, bairo cʉ̃ ñietibujioatacʉ. Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩña: “Mʉjãã ya macã macããcʉ̃ quetiupaʉre roro qũĩẽtĩcõãña,” ĩña —na ĩñupʉ̃.

6 Mai, to macããna Junta Suprema macããna jĩcããrã fariseo majã ãñuparã. Aperã saduceo majã ãñuparã. Bairo pʉga poa macããna na caãnierẽ ĩñamasĩrĩ, bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo na ĩñupʉ̃ Pablo: —Yʉ yarã, yʉ cʉ̃ã fariseo poa macããcʉ̃ã yʉ ãniña. Yʉ pacʉjãã cʉ̃ã ti poa macããna niñama. Camasã cariacoatana tunu na cacatirijere cariape yʉ tʉ̃goya yʉ cʉ̃ã. Bairo tiere cariape yʉ catʉ̃goro jʉ̃gori, ñiñabeserã átiyama ati rʉ̃mʉrẽ —na ĩñupʉ̃ Pablo.

7 Bairo Pablo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei fariseo majã, aperã saduceo majã mena ãmeo bʉsʉrique netõgayuparã na majũ. Bairo na caãmeo ĩrõĩ yua, jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñamasĩẽsuparã caneñamiatana pʉame.

8 Mai, saduceo poa macããna pʉame, “Cariacoatana tunu catimasĩẽtĩñama camasã,” caĩrĩ majã ãñuparã. Tunu bairoa, “Ángelea majã, bairi wãtĩ yeri pũna cʉ̃ã mánama,” caĩtʉ̃goñarĩ majã ãñuparã. Bairo na caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, fariseo poa macããna pʉame, tie nipetiri wãmerẽ cariape catʉ̃gori majã ãñuparã.

9 Torena, nipetiro to macããna ĩ awaja mecʉ̃cõãñuparã, ãmeo bʉsʉnetõgarã. Bairo na caawajamecʉ̃rõĩ yua, jĩcããrã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, fariseo poa macããna wãmʉnʉcãrĩ, atore bairo qũĩñuparã: —Ãnia, ñe ũnie buicʉperiyami, jãã catʉ̃goñaata. Ángel, o apei Diotʉ macããcʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goricʉmi —qũĩñuparã.

10 Bairo bʉtioro na caãmeoawajãnoi, quetiupaʉ comandante pʉame, “Pablore cʉ̃ pajĩãrema,” ĩ tʉ̃goña uwiyupʉ. Bairi cʉ̃tʉ na joyupʉ cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ, camasã watoapʉ Pablo caãcʉ̃rẽ cʉ̃ wiyori, cuartel, soldaua ya wiipʉ na neápáro tunu ĩ.

11 Ape rʉ̃mʉ ñami caãno, marĩ Quetiupaʉ pʉame Pablore buiaetari, atore bairo qũĩñupʉ̃: “Pablo, ato Jerusalén macãpʉ yʉ yaye quetire mʉ caquetibʉjʉnucũatatorea bairo Roma macãpʉ cʉ̃ãrẽ mʉ caquetibʉjʉro yʉ boya. Torecʉ, yʉ mena tʉ̃goñatutuaya,” qũĩñupʉ̃ marĩ Quetiupaʉ Pablore.

12 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno jĩcããrã judío majã, “Pablore cʉ̃ marĩ pajĩãrocacõãgarã,” jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ ãmeo ĩ bʉsʉyuparã. Tunu bairoa, “Pablore marĩ capajĩãparo jʉ̃goye ʉgaeti, etieti marĩ átigarã. Cʉ̃rẽ marĩ capajĩãẽtĩcõãta, marĩ pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãreáto Dios,” ĩñuparã.

13 Bairo caãmeo ĩrã, caʉ̃mʉa cuarenta netõrõ ãñuparã.

14 Bairi na pʉame ásúparã sacerdote majã quetiuparã, bairi judío majã cabʉtoa camasĩrĩ majã tʉpʉ. Na tʉpʉ etari, bairo na ĩñuparã: —Atore bairo jãã ãmeo ĩãpʉ̃: “Pablore cʉ̃ marĩ capajĩãparo jʉ̃goye marĩ ʉgaetigarã. Marĩ caĩrõrẽ bairo marĩ caápericõãta, marĩ pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãreáto Dios,” jãã ĩãpʉ̃.

15 Bairi ãmerẽ mʉjãã, aperã mʉjããrẽ bairo caãna Junta Suprema macããna mena atore bairo mʉjãã ápa: Quetiupaʉ comandantere cʉ̃ quetijoya, ñamirõcã Pablo mena cʉ̃ apáro ĩrã. “¿Dope bairo Pablore camasã na caĩbʉsʉpaijʉ̃goriquere cariape caroaro mena jãã camasĩparore bairo ĩrã, jããtʉ cʉ̃ mʉ neapá tunu?” cʉ̃ mʉjãã ĩtojowa —na ĩrotiyuparã caʉ̃mʉa.

16 Bairo na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, Pablo pãmocʉ̃ pʉame tʉ̃goyupʉ roro cʉ̃rẽ na caátigarijere. Tiere tʉ̃gori yua, soldaua ya wii cuartepʉ acoásúpʉ, cʉ̃ mecãpʉ̃rẽ tiere quetibʉjʉ ácʉ́.

17 Topʉ etari, cʉ̃ mecãpʉ̃ Pablore cʉ̃ quetibʉjʉyupʉ tiere. Bairo tiere tʉ̃go, Pablo pʉame jĩcãʉ̃ capitájãã mena macããcʉ̃rẽ cʉ̃ piijori, atore bairo qũĩñupʉ̃: —Ãni, caʉ̃mʉ quetiupaʉ comandante mena jĩcã wãme bʉsʉgaupʉ. Bairi cʉ̃tʉ cʉ̃ neácʉ́ja.

18 Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, capitán pʉame caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ neásúpʉ quetiupaʉ comandante tʉpʉ. Bairo qũĩñupʉ̃: —Pablo marĩ preso jorica wiipʉ caãcʉ̃ yʉ piijori, ãnirẽ mʉ tʉpʉ yʉ neatí rotiyami. Cʉ̃ pʉame mʉ mena jĩcã wãme bʉsʉgaupʉ.

19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, quetiupaʉ comandante pʉame caʉ̃mʉrẽ wãmo mena cʉ̃ tʉ̃gãátí, camasã na catʉ̃goetopʉ atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: —¿Ñe ũnie quetire yʉ quetibʉjʉgʉ mʉ baiati? —qũĩ jẽniñañupʉ̃.

20 Caʉ̃mʉ pʉame bairo qũĩñupʉ̃: —Judío majã jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ, bairo mʉ caáto boyama: Ñamirõcã Junta Suprema tʉpʉ Pablore mʉ cajʉ̃goátó boyama. Bairo bori, “Dope bairo Pablore camasã na caĩbʉsʉpaijʉ̃goriquere cariape caroaro mena jãã camasĩparore bairo ĩrã, jããtʉ cʉ̃ mʉ neapá,” mitojogarãma.

21 Na pʉame caʉ̃mʉa cuarenta netõrõ majũ yasioro Junta Suprema macããna tʉpʉ Pablo cʉ̃ caetaparore cotegarãma. “Pablore cʉ̃ marĩ capajĩãparo jʉ̃goye, etieti, ʉgaeti, marĩ baigarã. Marĩ caĩrõrẽ bairo marĩ caápericõãta, marĩ pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãreáto Dios,” na caãmeoĩrĩjẽrẽ yʉ tʉ̃goápʉ. Bairi ãmerẽ Pablore cʉ̃ yucõã ãna baiyama, cʉ̃ pajĩãgarã. Mʉ pʉame narẽ, “Jaʉ, cʉ̃ yʉ neágʉ Pablore mʉjãã tʉpʉ,” na mʉ caĩpee jetore coterã baiyama. Bairi mʉ pʉame cariape na tʉ̃goeticõãña —qũĩñupʉ̃ Pablo pãmocʉ̃ quetiupaʉ comandantere.

22 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃go, comandante pʉame, “Aperãrẽ na mʉ quetibʉjʉepa yʉ mʉ caĩrĩjẽrẽ,” qũĩñupʉ̃. Bairo qũĩrĩ bero, cʉ̃ tunuárotiyupʉ cʉ̃, caʉ̃mʉrẽ.

23 Cabero quetiupaʉ comandante pʉame cʉ̃ rocajãñurĩ carotimasĩrã capitájãã pʉgarãrẽ na piijori atore bairo na ĩñupʉ̃: “Marĩ ʉ̃mʉa soldauare na qũẽnoyurotiya. Ãme ñami nueve de la noche caãno Cesarea macãpʉ Pablore na caneátó yʉ boya. Bairi cʉ̃ mena caápárãrẽ doscientos majũ rʉpo mena caápárã, bairi setenta majũ caballoa bui capesarã, bairi doscientos majũ ãpõã besuro cacʉ̃gorã, na mʉjãã qũẽnoyuwã ãme ñami Pablo mena caápárãrẽ,” na ĩñupʉ̃ comandante cʉ̃ ʉ̃mʉa capitájããrẽ.

24 Bairo na ĩrĩ bero, caballoa, Pablo cʉ̃ capesaápárã cʉ̃ãrẽ na qũẽnoyurotiyupʉ. Tunu bairoa, “Aperã dope bairo Pablore cʉ̃ áti pajĩãmasĩã mano caroaro mena Félix quetiupaʉ gobernador tʉpʉ cʉ̃ mʉjãã neápá,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ capitájããrẽ comandante.

25 Na ĩ quetibʉjʉ yaparori, atore bairo ĩ woarica pũrõrẽ na mena joyupʉ:

26 “Yʉ, Claudio Lisias, mʉ, Félix nocãrõ carotimasĩrẽ ati carta mena mʉrẽ yʉ quetibʉjʉjopa mai. Mʉ yʉ ñurotiya.

27 Judío majã pʉame ãni Pablore ñerĩ, cʉ̃ pajĩãgamiñupã. Bairo na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, aperã, ‘Romano majõcʉ niñami,’ na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, yʉ pʉame yʉ ʉ̃mʉa mena cʉ̃ yʉ wiyoʉ etawʉ.

28 Cabero dope bairo cʉ̃rẽ na caĩbʉsʉpaijʉ̃goatajere masĩgʉ, judío majã Junta Suprema macããna tʉpʉ cʉ̃ yʉ neápʉ́.

29 Topʉ cʉ̃ yʉ cane etaro, judío majã pʉame na majũ na carotirique jetore cʉ̃ bʉsʉwã. Bairi cʉ̃rẽ pajĩãrĩqũẽ ũniepʉa mamʉ. Tunu bairo preso jorica wiipʉ cʉ̃rẽ jãã cacũpee ũnie cʉ̃ã mamʉ. Ñe jʉ̃gori bairo jãã átimasĩẽpʉ̃ cʉ̃rẽ.

30 Bairi ãmerẽ yʉ queti tʉ̃goapʉ judío majã Pablore tunu na capajĩãga ãnierẽ. Bairo tʉ̃gori, cʉ̃ yʉ joya mʉ tʉpʉ. Tunu bairoa cʉ̃ caátiere cabʉsʉpairãrẽ, ‘Mʉjãã majũã Félix tʉpʉ átí, mʉjãã caĩgarijere cʉ̃ catʉ̃goro, bʉsʉqũẽnorájá,’ na ñiña. Tocãrõã ñiña.”

31 Bairi cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaua pʉame comandante cʉ̃ caĩatatorea bairo ti ñami caãno, cʉ̃ neásúparã Pablore Antípatris macãpʉ.

32 Bairo caátána yua, ti ñami cabusuetaro ĩña, soldaua rʉpori mena caáná pʉame tunucoásúparã na ya wii cuartel wiipʉ. Caballoa bui pesari caáná jeto netõásúparã, Pablo mena Cesarea macã áná.

33 Cesarea macãpʉ etari bero, ti cartare quetiupaʉ gobernadore cʉ̃ nuniñuparã. Pablo cʉ̃ãrẽ cʉ̃tʉ cʉ̃ cũñuparã.

34 Ti cartare quetiupaʉ gobernador pʉame ĩña yaparori bero, “¿Noo macããcʉ̃ mʉ ãniñati?” qũĩ jẽniñañupʉ̃ Pablore. Pablo pʉame, “Cilicia yepa macããcʉ̃ yʉ ãniña,” qũĩñupʉ̃.

35 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu Pablore: —Mʉrẽ cabʉsʉjãrĩ majã na caetaropʉ, mʉ cabairijere yʉ tʉ̃gogʉ mai —qũĩñupʉ̃. Bairo ĩ yaparori bero yua, caroaro cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na ĩñaricanʉgõrotiyupʉ Pablore, quetiupaʉ Herodes ya wiipʉ cʉ̃ caãnorẽ.