Acts 21 in Carapana

1 Marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ na átáje uwiri bero, cũmua mena jãã acoápʉ́ Cos yucʉpoapʉ. Cabusuri rʉ̃mʉ caãno Rodas yucʉpoapʉ jãã ápʉ́. Ti yucʉpoai áná, Pátara macãpʉ jãã etawʉ.

2 Bairi Pátara macãpʉ ãna, cũmua capairica Fenicia yepapʉ caátíare jãã etawʉ. Tiare etari yua, tia mena jãã ápʉ́ tunu.

3 Bairo áná, Chipre yucʉpoare jãã ĩñajowʉ. Caãcõ nʉgõã macãã nʉgõã pʉame ti yucʉpoare jãã netõápʉ́, Siria yepapʉ áná. Ti cũmua macããna apeye ũnierẽ Tiro macãpʉ na cacũgaro jʉ̃gori ti macã petapʉ jãã rocatuetawʉ.

4 Bairo ti macãã petapʉ rocatuetari yua, to macããna Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ jãã bocáwʉ. Narẽ bocári bero, na mena jãã tuawʉ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ majũ. Na pʉame, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori, “Mʉa, ápéricõãña Jerusalẽpʉre. Roro mʉ átirema,” qũĩwã Pablore.

5 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ canetõrõ jãã ápʉ́ tunu. Bairo jãã caátó, na nipetiro na nʉmoa, na pũnaa mena ti macã tʉ̃nipʉ jãã bapacʉti tʉsarámá. Bairo topʉ jãã na cabapacʉti átó, peta paputiropʉ rʉpopaturi mena etanumurĩ Diore jãã jẽniwʉ̃.

6 Jẽni yaparori bero, na átáje uwiri, cũmua caparicaapʉ jãã ájããcoapʉ. Jããrẽ caĩña ʉsaratíatana pʉame tunucoámá na wiiripʉ.

7 Ria capairiyare jãã caáñesẽãjãnaparo jʉ̃goye, ti macã Tiroi áná, Tolemaida cawãmecʉti macãpʉ jãã etawʉ. Ti macãpʉ aperã marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ na jãã bocáwʉ. Na mena topʉ jĩcã rʉ̃mʉ jãã tuawʉ.

8 Ape rʉ̃mʉ cabusuri rʉ̃mʉ caãno, ti macãĩ áná, Cesarea macãpʉ jãã etawʉ yua. Ti macãpʉ etari bero, Felipe Dios yaye quetire caquetibʉjʉñesẽãrĩ majõcʉ ya wiipʉ jãã tuawʉ cʉ̃ mena. Felipe pʉame apóstolea majãrẽ cajʉáti majã jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ caãna mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãmi.

9 Cʉ̃ pũnaa baparicãnacãrã rõmirĩ cawãmojiyaena cawãmarã ãma. Na, rõmirĩ pʉame Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori Dios yaye quetire caquetibʉjʉmasĩrã ãma.

10 Capee rʉ̃mʉrĩ Felipe ya wiire jãã caãno, jĩcãʉ̃ Judea yepapʉ caãniatacʉ, Agabo cawãmecʉcʉ etawĩ jãã tʉre. Agabo cʉ̃ã Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori Dios yaye quetire caquetibʉjʉmasĩ ãmi.

11 Bairo jããtʉ etari bero, Pablo yawẽ cinturon wẽrẽ nerĩ, cʉ̃ majũã cʉ̃ wãmorĩ, cʉ̃ rʉpori cʉ̃ãrẽ jiyatucõñawĩ. Bairo átiri bero, atore bairo jãã ĩwĩ: —Espíritu Santo pʉame atore bairo marĩ camasĩrõ boyami: Judío majã Jerusalén macããna atiwẽ upaʉre cʉ̃ jiyari, cʉ̃ jogarãma aperopʉ macããnarẽ, roro cʉ̃ na caátiparore bairo ĩrã —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Agabo.

12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã, Cesarea macããna cʉ̃ã, “Bairi Jerusalẽpʉ mʉ ápérigʉ,” bʉtioro cʉ̃ jãã ĩmiwʉ̃ Pablore.

13 Bairo jãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo jãã ĩwĩ Pablo: —¿Dopẽĩrã tʉ̃goña yapapuari yʉre mʉjãã otiyati? Bairo tʉ̃goñarã, yʉ cʉ̃ã yʉ yapapuanemo joroque mʉjãã átiya. Yʉa, Jerusalẽpʉ Jesucristo yayere yʉ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori yʉre na cajiyapeere yʉ uwietiya. Tunu bairoa yʉre na capajĩãpeere yʉ uwietiya —jãã ĩwĩ Pablo.

14 Bairi jãã pʉame dope bairo qũĩnetõmasĩẽtĩrĩ, atore bairo jãã ĩwʉ̃: —Toroque, Dios cʉ̃ caborore bairo cʉ̃ baiáto.

15 Bairo ĩ yaparori bero yua, jãã yaye apeye ũnierẽ jãã qũẽnowʉ̃. Tiere qũẽno yaparo, jãã acoápʉ́ Jerusalén macãpʉ yua.

16 Bairo jãã caátó, jĩcããrã Cesarea macã macããna marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã jããrẽ bapacʉti ámá. Na pʉame jãã jʉ̃goámá jĩcãʉ̃ Chipre yucʉpoapʉ caãnimirĩcʉ̃, Mnasón cawãmecʉcʉ ya wiipʉ. Mnasón pʉame tirʉ̃mʉpʉ Diore catʉ̃goʉsajʉ̃goricʉ ãmi. Cʉ̃ã, Jerusalẽpʉ jãã caãno, “Yʉ ya wii mʉjãã tuagarã,” jããrẽ caĩpaʉ ãmi.

17 Jerusalẽpʉ jãã caetaro, marĩ yarã Jesucristo catʉ̃goʉsari majã ʉseanirĩqũẽ mena jãã bocáwã.

18 Ti rʉ̃mʉ cabusuri rʉ̃mʉ caãno, jãã mena ámí Pablo cʉ̃ã Santiago ya wiipʉ. Topʉ nipetiro, cabʉtoa camasĩrĩ majã cʉ̃ã ãñupã.

19 Pablo pʉame na jẽni yaparori bero, judío majã caãmerã watoa cʉ̃ caãno Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori Pablo cʉ̃ caátaje caãno cãrõrẽ na quetibʉjʉwĩ.

20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori bero, Diore cʉ̃ basapeowã. Basapeo yaparori, atore bairo qũĩwã Pablore: —Jãã yaʉ, tʉ̃gopeoya mai jãã caĩrĩjẽrẽ: Jãã mena macããna capããrã miles majũ Jesure catʉ̃goʉsarã niñama. Na nipetiro Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bʉtioro marĩ caáticõã ninucũrõrẽ boyama.

21 Atore bairo mʉ caátaje quetire tʉ̃goyupa: “Marĩ yarã judío majã ape yepapʉ caãnarẽ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na ĩroarotietiyami Pablo. Na pũnaa cʉ̃ãrẽ na rupaʉ macããjẽrẽ yisetarotietiyami. Marĩ judío majã marĩ caátinucũrõrẽ bairo átirotietiyami,” na mʉ caĩrĩqũẽ quetire tʉ̃goyupa.

22 Bairo mʉrẽ na cabʉsʉpairoi, ¿dope bairo pʉame marĩ caáto to ñuñati? Yoaro mee tʉ̃gogarãma ati macãpʉ mʉ caãnierẽ.

23 Bairo pʉame mʉ caáto ñubujioro: Jãã watoare niñama baparicãnacãʉ̃ caʉ̃mʉa Diore na caĩrĩcãrõrẽ bairo caátiyaparoparã.

24 Torecʉ, na mena ácʉ́ja templo, Dios ya wiipʉ. Topʉ judío majã caroarã ãnigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro na caátinucũrõrẽ bairo mʉ, mʉ mena caáná cʉ̃ã, mʉjãã átigarã. Tunu sacerdote majã mʉjããrẽ na caátibojarijere mʉ majũ na mʉ wapatibojagʉ. Bairo mʉ caáto jʉ̃gori na poare juarerotiri bero, “Merẽ Diore marĩ caĩrĩcãrõrẽ bairo marĩ áti yaparoya,” ĩ masĩgarãma yua. Bairo narẽ mʉ caátibojarore ĩñarĩ, camasã pʉame, “Pablo cʉ̃ caátajere na cabʉsʉpairije cariape mee niña. Cʉ̃ cʉ̃ã rita, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ ĩroayami,” ĩ masĩgarãma.

25 Apeyera tunu judío majã caãmerã Jesure caĩroarã na caátipeere, merẽ atore bairo na jãã quetibʉjʉjowʉ: “Camasã na caweericarãrẽ ĩroari, waibʉtoa riire na cajoemʉgõjorije carʉsarije ũnierẽ ʉgaeticõãña. Tunu bairoa waibʉtoa wãmʉa wãĩã pajĩãrĩcãrã riire ʉgaeticõãña. Na rií cʉ̃ãrẽ etieticõãña. Tunu bairoa carõmia, o caʉ̃mʉa mena roro átiepeeticõãña,” na jãã ĩ quetibʉjʉjowʉ —qũĩwã Santiagojãã Pablore.

26 Bairo cʉ̃ na caĩatato bero, cabusuri rʉ̃mʉ caãno, Pablo pʉame na caĩatatore bairo caʉ̃mʉa baparicãnacãʉ̃rẽ na jʉ̃goámí templo wiipʉ. Topʉ eta, judío majã caroarã ãnigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro na caátinucũrõrẽ bairo ámá. Bairo áti yaparori bero, ti wii macããna sacerdote majãrẽ na quetibʉjʉwĩ Pablo Diore na caĩrĩcãrõrẽ bairo na caátiyaparopa rʉ̃mʉ caetaparore. Tunu na caãno cãrõpʉa ovejare Diopʉre cʉ̃ na capajĩãjorotipa rʉ̃mʉrẽ na quetibʉjʉwĩ Pablo sacerdote majãrẽ.

27 Bairi ti rʉ̃mʉrĩ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye, aperã judío majã Asia yepapʉ caatíatana pʉame Pablo templo wiipʉ cʉ̃ caãno qũĩñañupã. Bairo qũĩñarĩ yua, na mena macããnarẽ roro na awaja mecʉ̃õ joroque na áma. Bairo átiri yua, nipetiro cʉ̃ patirocapeawã.

28 Bairo cʉ̃ patirocapeari, atore bairo ĩ awajawã: “¡Jãã yarã israelita majã, ãnirẽ jãã jʉñeña! Cʉ̃ã niñami nipetiropʉ macããna camasãrẽ ricaati jeto caquetibʉjʉñesẽãnucũʉ̃. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ roro majũ ĩbʉsʉnucũñami. Ati wii Dios ya wii cʉ̃ãrẽ bairo roro majũ ĩ bʉsʉpainucũñami. Bairi ãmerẽ tunu nemojãñurõ roro átigʉ, griego majãrẽ na jʉ̃goatíupi ati wiipʉre. Bairo cʉ̃ caátoi, ati yepa caãnimajũrĩ yepare royetuyami,” qũĩtuti awajawã.

29 Mai, cajʉ̃goyepʉ Efeso macããcʉ̃ judío majã yaʉ caãmei Trófimo cawãmecʉcʉ Pablo mena cʉ̃ caãno qũĩñañupã ti macãpʉ. Bairo caĩñarĩcãrã ãnirĩ, “Griego majã mena atíupi templo wiipʉre Pablo,” qũĩ tʉ̃goñawã, mʉnana.

30 Bairi ti macã macããna nipetirã roro awaja mecʉ̃cõã ãma. Bairo awaja mecʉ̃rĩ, cʉ̃tʉ atʉetari, cʉ̃ ñewã. Cʉ̃ ñee yua, templo wii macãpʉ cʉ̃ weámá. Bairo cʉ̃ átiri, ti wii jopeerire jicoquei biarotiwã.

31 Pablore cʉ̃ na capajĩãgaripaʉa, “Jerusalén macã macããna nipetiro roro awaja mecʉ̃cõãma,” ĩrĩqũẽ quetire tʉ̃goyupi romano yaʉ pajĩãrĩ majã poa quetiupaʉ pʉame.

32 Bairo tiere tʉ̃gori, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaua, aperã quetiuparãrẽ na neñorĩ, na mena atʉa asúpi caawajari majã tʉpʉ. Bairo romano yaʉ pajĩãrĩ majã poa quetiupaʉ cʉ̃ soldaua mena cʉ̃ caetaro ĩñarĩ, Pablore cañerĩ majã pʉame cʉ̃ pajãnawã.

33 Soldaua quetiupaʉ pʉame Pablo tʉpʉ eta, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldauare na ñerotiri, cʉ̃ jiya rotiwĩ Pablore pʉgawẽ ãpõã wẽẽrĩ mena. Bairo cʉ̃ na caáto bero, atore bairo camasãrẽ na ĩ jẽniñawĩ: “¿Ãnia, ñamʉ majõcʉ cʉ̃ ãniñati? ¿Ñe ũnie carorijere cʉ̃ átiati?” na ĩ jẽniñawĩ.

34 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, jĩcããrã na mena macããna jĩcã wãmerẽ ĩ awajawã. Aperã cʉ̃ã ape wãmerẽ ĩ awajawã. Bairi quetiupaʉ pʉame dope bairo na cabaijʉ̃goatajere tʉ̃gobóca masĩẽmi. Bairo tʉ̃gobóca masĩẽtĩrĩ yua, cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na neárotiwĩ Pablore cuartel na caãni wiipʉ.

35 Bairo Pablore caneáná soldaua na ya wii jopere wãmʉatatore etari yua, Pablore cʉ̃ pʉsawã, camasã bʉtioro cʉ̃rẽ roro na caátigarije jʉ̃gori.

36 Nipetiro Pablore na caneáto caĩñaʉsarã pʉame, “¡Cʉ̃ riácʉáto!” bʉtioro ĩ awajawã.

37 Bairi na ya wiipʉ Pablore na cacũgaripaʉa, atore bairo qũĩwĩ Pablo romano yaʉ pajĩãrĩ majã poa quetiupaʉre griego yaye mena: —¿Mʉ mena petoaca yʉ cabʉsʉro mʉ boetiyati? Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ quetiupaʉ pʉame: —¿Griego yayere mʉ bʉsʉmasĩñati?

38 Toroquere, ¿egipcio majõcʉ tirʉ̃mʉpʉre camasãrẽ neñorĩ gobiernorẽ rocagʉ, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaure cajʉ̃gopajĩãrĩcʉ̃ mee mʉ ãniñati? ¿Mʉ mee baparicãnacã mil majũ pajĩãrĩ majã mena desierto cayucʉmanopʉ na mʉ jʉ̃goñesẽãrĩ? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ quetiupaʉ Pablore.

39 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablo: —Cʉ̃ mee yʉ ãniña. Yʉa, judío majã yaʉ, Cilicia yepa caãnimajũrĩ macã Tarsopʉ macããcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi mai yʉre ãnoa camasã mena yʉ bʉsʉrotiya —qũĩñupʉ̃ Pablo.

40 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, soldaua quetiupaʉ pʉame cʉ̃ bʉsʉrotiyupʉ. Torecʉ, Pablo pʉame ti jopere wãmʉátatore etanʉcãrĩ, cʉ̃ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ na bʉsʉjãnarotiyupʉ. Bairo cʉ̃ caáto na cabʉsʉjãnarõ ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ hebreo yaye mena Pablo: