Mark 9 in Tuyuca

1 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩquẽrã ãnopʉ́ niirã́ cʉ̃́ã diaadari sʉguero, Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre niiãdare tutuaremena atiri ĩñaãdacua, jĩĩyigʉ Jesús.

2 Seis bʉrecori siro Jesús ʉ̃tãgʉ̃́ ʉ̃mʉã́rigʉpʉ mʉãwayigʉ. Tiigʉpʉ́ wáagʉ, Pedro, Santiago, Juan cʉ̃́ã dícʉre néewayigʉ. Toopʉ́ cʉ̃́ã ĩñarĩ, Jesús cʉ̃ʉ̃ baurécʉtirere wasojṍãyigʉ.

3 Cʉ̃ʉ̃ye suti bayiró butiré capemóre wáayiro. Ãnopʉ́re teero butiré tiiróbiro basocá suti coseríya.

4 Teero wáari, Elías, Moisémena bauánʉcã, Jesuména wedesera tiiyíra.

5 Cʉ̃ʉ̃ buerá ʉcʉánetõjõãyira. Pedro ãñurõ wãcũripacʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, marĩ ãnopʉ́ niirĩ, ãñunetõjõãã. Itiáwiigã tiicó; sicawiígã mʉʉya wii, apewiígã Moiséya wii, apewiígã Elíaya wii tiicó, jĩĩmiyigʉ.

7 Õme diiáti, cʉ̃́ãrẽ tuubiátocojãyiro. Õme watoapʉ sĩcʉ̃ wedeseri tʉoyíra: —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoyá, jĩĩyigʉ.

8 Máata cʉ̃́ã cãmenʉcã́ ĩñarĩ, ãpẽrã́ cʉ̃́ãmena niiãrira maniyíra; Jesús dícʉre ĩñayira.

9 Cʉ̃́ã ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ niiãrira diiátiri, Jesús jĩĩyigʉ: —Mʉ́ã ĩñaãriguere wederijãwa ména; tée yʉʉ niipetira sõwʉ̃ dia masãri siropʉ wedewa, jĩĩyigʉ.

10 Ãpẽrãrẽ́ wederiyira. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ sãĩñáyira: —¿Deero jĩĩdʉgaro tiigári cʉ̃ʉ̃ diari siropʉ masãré? jĩĩyira.

11 Jesuré sãĩñáyira: —¿Deero tiirá Moisés jóarigue buerá “Cõãmacʉ̃ beserigʉ atiadari sʉguero, Elías atisʉguegʉdaqui” jĩĩ buei? jĩĩyira.

12 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: —Elías atisʉguere, niipetire quẽnosʉguéadare diamacʉ̃́rã niiã. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ profetas jóariguecã diamacʉ̃́rã niiã. Biiro jóare niiã: “Niipetira sõwʉ̃ ñañarõ netõgʉ̃́daqui; cʉ̃ʉ̃rẽ booríadacua”, jĩĩã.

13 Yʉʉre tʉoyá: Elías jeatoawi. Cʉ̃ʉ̃rẽ profetas jĩĩrirobirora diamacʉ̃́ wáariro niiwʉ̃. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃́ã booró tiidʉgáriguere tiitóarira niiwã, jĩĩyigʉ.

14 Jesús buerá niirṍpʉ diijeára, paʉ basocá niirĩ ĩñayira. Moisés jóarigue buerá, Jesús buerámena bayiró cãmerĩ́tutiyira.

15 Jesús jeari ĩñarã, bayiró ĩñamanijõãyira. Máata cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ cʉtʉáti, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñudutiyira. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ:

16 —¿Mʉ́ã ñeenórẽ cãmerĩ́tutira tiiárĩ cʉ̃́ãmena? jĩĩyigʉ.

17 Sĩcʉ̃ paʉ watoapʉ niigʉ̃́ yʉʉyigʉ: —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, yʉʉ macʉ̃ wãtĩ cʉogʉ́re mʉʉrẽ néeatiawʉ̃. Wãtĩ cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseheri tiii.

18 Cʉ̃ʉ̃ wáaro ñee, cõãcũĩ. Cʉ̃ʉ̃pe sobotu, bacadiyó, bʉʉcócũmuãĩ. Yʉʉ mʉʉ bueráre “cõãwionecobosaya” jĩĩmiãwʉ̃. Cõãmasĩriawã, jĩĩyigʉ.

19 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —Mʉ́ã yʉʉre padeorídojãã. Yʉʉ mʉ́ãmena yoari niirucujãrĩcãrẽ, padeoríbocu. ¿Nocõrõ yoari mʉ́ãmena põõtẽ́õgʉ̃dari yʉʉ? Wĩmagʉ̃rẽ néeatiya yʉʉ pʉto, jĩĩyigʉ.

20 Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néejeayira. Wãtĩ Jesuré ĩñagʉ̃, máata wĩmagʉ̃rẽ ñaacũmurĩ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃pe ñaacũmu, tũnumecʉ̃́, sobotuyigʉ. Jesús cʉ̃ʉ̃ pacʉre sãĩñáyigʉ:

21 —¿Deero biiripʉ ate wáanʉcãrĩ? jĩĩyigʉ. —Wĩmagʉ̃pʉra, jĩĩyigʉ—.

22 Pee peti wãtĩ cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgágʉ, pecamepʉ ñaacũmu, díapʉ ñaañuãrucuri tiii. Mʉʉ tiiápumasĩgʉ̃, ʉ̃sãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃, tiiápuya, jĩĩyigʉ.

23 —¿Deero tiigʉ́ “mʉʉ tiiápumasĩgʉ̃” jĩĩĩ? Padeoráre niipetire tiiápumasĩnoã, jĩĩyigʉ Jesupéja.

24 Máata cʉ̃ʉ̃ pacʉpe bayiró bʉsʉrómena jĩĩyigʉ: —Padeóa. Nemorṍ yʉʉre padeorí tiiyá, jĩĩyigʉ.

25 Jesús basocá paʉ cʉ̃́ã pʉtopʉ cʉtʉátiri ĩñagʉ̃, wãtĩrẽ tuti, jĩĩyigʉ: —Wãtĩ wedeseheri, tʉohéri tiigʉ́, yʉʉ mʉʉrẽ witiwadutia. Mʉʉ wĩmagʉ̃pʉre niigʉ̃́, witiwaya; cʉ̃ʉ̃pʉre sããwanemorijãña sáa, jĩĩyigʉ.

26 Wãtĩ acaribí, wĩmagʉ̃rẽ tũnumecʉ̃́rĩ tii, witiyigʉ. Diaarigʉ tiiróbiro pʉtʉáyigʉ. Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ “diajõãĩ” jĩĩmiyira.

27 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ wãmopʉ ñee, wéemʉõnʉcõrĩ, wʉ̃mʉnʉcãyigʉ.

28 Too síro Jesús wiipʉ́ sããwari, cʉ̃ʉ̃ buerá ãpẽrã́ tʉohéropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: —¿Deero tiirá ʉ̃sã wãtĩrẽ cõãwionecomasĩriayiri? jĩĩyira.

29 —Ãninó wãtĩrẽ cõãwionecodʉgara, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ, betirémena dícʉ cõãrõ booa, jĩĩyigʉ.

30 Too niiãrira Galilea ditapʉ netõwáyira. Cʉ̃́ã too wáariguere ãpẽrãrẽ́ masĩrĩ booríyigʉ.

31 Cʉ̃ʉ̃ buerá dícʉre buegʉ tiiyígʉ. —Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ãpẽrãpʉ́re ticonogʉ̃dacu. Yʉʉre sĩãã́dacua. Cʉ̃́ã teero tiipacári, itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ.

32 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tʉomasĩ́riyira. Tʉomasĩ́ripacara, cuira, sãĩñáriyira.

33 Capernaumpʉ jeayira. Wiipʉ́ cʉ̃́ã niirĩ, Jesús cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: —Mʉ́ã maa atira, ¿ñeenórẽ wedesera tiiárĩ? jĩĩyigʉ.

34 Cʉ̃́ãpe yʉʉriyira. Maapʉ atira, “¿nii marĩ watoare nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ?” jĩĩ wedeseatiyira.

35 Teero tiigʉ́, Jesús jeanuã, cʉ̃ʉ̃ buerá docere neãduti, jĩĩyigʉ: —Sĩcʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niidʉgagʉ, niipetirare padecotegʉ tiiróbiro niirõ booa. Teero biiri niipetirare tiiápuro booa, jĩĩyigʉ.

36 Sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃rẽ cʉ̃́ã decopʉ nʉcõ, cʉ̃ʉ̃rẽ néeapa, jĩĩyigʉ:

37 —Sĩcʉ̃ ãni wĩmagʉ̃biro biigʉ́re ĩña, “yʉʉ Jesuré maĩã; teero tiigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ boca maĩgʉ̃́da” jĩĩ wãcũboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũgʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ maĩgʉ̃́, yʉʉcãrẽ maĩgʉ̃́ tiii. Yʉʉre boca maĩgʉ̃́, yʉʉ dícʉre maĩgʉ̃́ mee tiii; yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ teerora maĩgʉ̃́ tiii, jĩĩyigʉ.

38 Juan Jesuré wedeyigʉ: —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, sĩcʉ̃ mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecori ĩñaãwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ marĩ menamacʉ̃ mee niiãwĩ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ cãmotáawʉ̃, jĩĩmiyigʉ.

39 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: —Cãmotárijãña. Sĩcʉ̃ yʉʉ tutuaremena teenórẽ tiiẽ́ñonetõnegʉ̃, too síro yʉʉre ñañarõ wedesemasĩriqui.

40 Marĩrẽ cãmotáhegʉ marĩrẽ tiiápugʉ niiĩ.

41 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ mʉ́ãrẽ “Cõãmacʉ̃ beserigʉ nʉnʉrã́ niiĩya” jĩĩ, oco tĩ́ãgʉ̃, wapatáre bʉagʉ́daqui, jĩĩyigʉ.

42 Jesús jĩĩnemoyigʉ: —Yʉʉre padeorágãrẽ ñañaré tiidutígʉnorẽ ñañanemorõ wáaadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃tãgã pairígamena cʉ̃ʉ̃ wãmʉãpʉ siatúyo, día pairímaapʉ cõãñocori, nemorṍ ãñubocu.

43 Mʉʉya wãmo mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, páatacõãjãña. Sicawãmomena catiré petihéropʉ jeari, ãñujãã. Pʉawãmómena pecamepʉ wáaripeja, ñañanetõjõãcu.

45 Mʉʉya dʉpo mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, páatacõãjãña. Sicadʉpomena catiré petihéropʉ jeari, ãñujãã. Pʉadʉpómena pecamepʉ mʉʉ cõãdioconorĩpeja, ñañanetõjõãcu.

47 Mʉʉya capea ĩñaré mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiigaré odewecõãjãña. Sicacapeamena Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jeari, ãñujãã. Pʉacapéamena pecamepʉ mʉʉ cõãdioconorĩpeja, ñañanetõjõãcu.

48 Pecamepʉ becoa diariya. Pecamecã yatiria.

49 ’Pecame móã tiiróbiro niicu: Ñañaré maniré wáari tiicú. Teero biiri bóari tiirícu.

50 Móã ocare yaari, ãñuniã. Tee móã ocaheri, nemo ocari tiimasĩ́ña manicú. Mʉ́ã móã ocare tiiróbiro niiña. Cãmerĩ́quẽre manirṍ ãñurõ niirecʉtiya, jĩĩyigʉ.