Luke 8 in Siriano

1 Pʉrʉ Jesús paga makãrĩ marãrẽ, mʉtã makãrĩgã marãdere Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere weregorenagʉ̃ waayupʉ. Ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ merã waañurã.

2 Nomede ĩgʉ̃ merã waañurã. Pũrĩrikʉrã ããrĩnerã Jesús taunerã nome ããrĩñurã. Gajirã nome, wãtẽa ñajãnerãrẽ Jesús béowiusũnerã ããrĩñurã. Sugo María Magdalena wãĩkʉgo ããrĩyupo. Igo su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã wãtẽãrẽ Jesús béowiusũdeo ããrĩyupo.

3 Gajigo Juana wãĩkʉgo, Cuza wãĩkʉgʉ marãpo ããrĩyupo. Cuza Herodeya wiigue moãboerimasã opʉ ããrĩyupʉ. Gajigo Susana wãĩkʉgo ããrĩyupo. Gajirã nomede wárã Jesús merã waañurã ĩgʉ̃ buerire pédʉarã. Ĩgʉ̃sã nome, ĩgʉ̃sã opari merã Jesúre, ĩgʉ̃ buerãdere iritamuñurã.

4 Wárã masaka wári makãrĩ marã Jesús pʉro ĩgʉ̃rẽ ĩãdʉarã nerẽñurã. Ĩgʉ̃sã wárã nerẽmakʉ̃, Jesús i keori merã ãsũ ãrĩ bueyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ:

5 —Sugʉ oterimasʉ̃ ĩgʉ̃ya oteri yerire meésirigʉ waakumi. Ĩgʉ̃ meésiriwãgãmakʉ̃, gaji yeri maague yurikoa. Masaka iri maague waarã́, iro yuriadea yerire kʉramutũkõãkuma. Mirãde iri yerire boka, baapeokõãkuma.

6 Gaji yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yurikoa. Iri yeri puriadikoa. Puriadi, deko marĩmakʉ̃ ñaĩ, boakõãkoa.

7 Gaji yeri pora watopegue yurikoa. Pora gapʉ puritarimʉrĩa, oteri gapʉre wẽjẽkõãkoa.

8 Gaji yeri õãrĩ nikũgue yurikoa. Iri yeri õãrõ puri, wári dʉkakʉkoa. Su dupañu cien yerigora dʉkakʉkoa, ãrĩyupʉ. Iri keori merã were odo, ĩgʉ̃sãrẽ turaro merã ãsũ ãrĩyupʉ doja: —Mʉsã gãmipũrĩ oparã, yʉ wererire péduripíka! ãrĩyupʉ Jesús masakare.

9 Pʉrʉ ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: —¿Naásũ ãrĩdʉaro iriari, gʉare mʉ wereadea? ãrĩñurã.

10 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ ããrĩrĩ́rẽ iripoegue masĩbirideare dapagorare mʉsãrẽ masĩmakʉ̃ yámi. Gajirã gapʉre keori merã dita buea. Irasirirã ĩgʉ̃sã Marĩpʉ iririre ĩãkererã, ĩãmasĩbirikuma. Ĩgʉ̃yare pékererã, pémasĩbirikuma.

11 ’Yʉ iri keori merã bueadea ãsũ ãrĩdʉaro yáa. Iri oteri yeri Marĩpʉya werenírĩ irirosũ ããrã.

12 Surãyeri masaka Marĩpʉya werenírĩrẽ pékererã, pémasĩbema. Maa bʉriri maa irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃ya werenírĩrẽ péadero pʉrʉ, oteri yeri iri maague yuridea yerire mirã baapeoderosũ, wãtĩ ĩgʉ̃sã gũñarĩgue eja, ĩgʉ̃sã péadideare ẽmapeokõãmi. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉre bʉremubiri, tausũbirikõãburo, ãrĩgʉ̃, irasũ yámi.

13 Gajirã masaka ʉ̃tãyerikʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉya werenírĩrẽ ʉsʉyari merã pékeremakʉ̃, oteri yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yuriadero pʉrʉ, nugũrĩ marĩderosũ ĩgʉ̃sãrẽ waáa. Irasirirã yoaweyaripoe bʉremuadima. Pʉrʉ Marĩpʉyare iridʉari waja gajirã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãrã, mata ĩgʉ̃yare pirikõãma.

14 Gajirã masaka porakʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya werenírĩrẽ pékererã, oteri yeri porakʉrogue yuriadero pʉrʉ, pora gapʉ puritarimʉrĩa, wẽjẽderosũ, i ʉ̃mʉmarẽ bʉro gũñarikʉma. Irasirirã wári oparire gũñataria, ĩgʉ̃sã gããmerõ iridʉasĩã, Marĩpʉya werenírĩrẽ kãtima.

15 Gajirã masaka õãrĩ nikũ irirosũ ããrĩ́ma. Irasirirã Marĩpʉya werenírĩrẽ õãrõ pérã, péduripíma. Õãrĩ gũñarĩrẽ oparã, Marĩpʉyare iridʉarã ããrĩ́ma. Gajirã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irikeremakʉ̃, ĩgʉ̃yare piribema. Wári õãrĩ dʉkakʉdiñu irirosũ ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ.

16 Pʉrʉ gaji keori merã bueyupʉ doja: —Masaka sĩãgodirure sĩãgorã, kõmesoro merã muúpíbirikuma. Kãrĩrõ dokaguedere dobobirikuma. Ʉ̃marõ, wii dekogue siukuma. Irasirirã gajirã iri wiire ñajãrã, sĩãgodiru ʉ̃jʉ̃gorore õãrõ ĩã, ñajãkuma.

17 Ããrĩpereri masaka iripoegue masĩbirideare masĩsũrokoa. Masaka ĩãberogue duripídeare sĩãgoro ããrĩrṍgue ĩãmasĩrõ irirosũ masĩsũrokoa. Yayedea irirosũ neõ ããrĩbirikoa.

18 ’Irasirirã Marĩpʉya werenírĩrẽ pérã, õãrõ pémasĩka! Irire õãrõ péduripígʉnorẽ Marĩpʉ wári pémasĩrĩ sĩnemogʉkumi. Gajigʉ õãrõ pébirikeregʉ: “Masĩa yʉ”, ãrĩ gũñami. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ gũñakeregʉ, õãrõ pémasĩbemi. Ĩgʉ̃ pémasĩadideare ẽmasũgʉkumi. Irasirigʉ neõ pémasĩbi dujagʉkumi pama, ãrĩyupʉ Jesús.

19 Pʉrʉ Jesús pago, ĩgʉ̃ pagʉpũrã merã ĩgʉ̃rẽ ĩãgõ ejayupo. Masaka wárã ĩgʉ̃ pʉrogue ããrĩmakʉ̃, ejamasĩbiriyupo.

20 Irasirigʉ sugʉ irogue ããrĩgʉ̃́ Jesúre wereyupʉ: —Mʉpo, mʉ pagʉpũrã merã mʉrẽ ĩãdʉarã, masaka pʉrʉpʉgue níama, ãrĩyupʉ.

21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: —Marĩpʉya werenírĩrẽ õãrõ péduripírã, ĩgʉ̃yare õãrõ iritʉyarã, yʉpo, yʉ pagʉpũrã irirosũ ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ.

22 Sunʉ Jesús ditaru tʉrogue ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃ buerã merã doódirugue mʉrĩñajãa, ĩgʉ̃sãrẽ: —Náka, ditaru sipãrẽgue taribujarã! ãrĩyupʉ. —Jáʉ, ãrĩ, waakõãñurã.

23 Iro taribujagʉ, Jesús kãrĩñajãkõãyupʉ. Pʉrʉ ditaruguere bʉro mirũ waayuro. Doódiruguere makũrĩ páñajãa, miũkõãdiyuro. Bʉro goero waayuro ĩgʉ̃sãrẽ.

24 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, Jesúre yobeñurã: —Gʉare buegʉ, marĩ mirĩmurã yáa, ãrĩ gaguiníñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús yobe, mirũ, makũrĩrẽ toedoreyupʉ. Ĩgʉ̃ toedoremakʉ̃, mirũ, makũrĩ bʉro waadea toedijapereakõãyuro.

25 Pʉrʉ ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: —¿Mʉsã yʉre bʉremurĩ opaberi? Ĩgʉ̃sã gapʉ gʉkanerã ããrĩsĩã, ĩãgʉka, ĩgʉ̃sã basi gãme sẽrẽñañurã: —¿Ñeémʉno masakʉ ããrĩ́rĩ ĩĩ? Ĩgʉ̃ mirũrẽ, makũrĩrẽ toedoremakʉ̃ toedijakõãa, neõ tarinʉgãbea ĩgʉ̃rẽ, ãrĩñurã.

26 Pʉrʉ Galilea nikũ bokatĩũrõ, Gadara wãĩkʉrogue taribujajañurã.

27 Jesús doódirugue ããrãdi majãnʉgãmakʉ̃, sugʉ masakʉ iri makãmʉ ĩgʉ̃ pʉro ejanʉgãyupʉ. Ĩgʉ̃ wãtẽa ñajãsũdero pʉrʉ yoakõãyuro. Neõ surí sãñabi, wiiguere ããrĩbi, masãgoberi watopegue dita ããrĩgʉ̃́ ããrĩyupʉ.

28 Wãtĩ masakʉre wári ñeã meémejãnayupʉ. Irasirirã masaka ĩgʉ̃rẽ ñeã, ĩgʉ̃ya mojõrĩrẽ, guburidere kõmedari merã sʉanadiñurã ĩgʉ̃rẽ biadobomurã. Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃sã sʉarikʉ, tʉ̃ãtanokõãyupʉ. Irasirigʉ wãtĩ ĩgʉ̃rẽ masaka marĩrõgue waamakʉ̃ irinayupʉ. Jesús wãtĩrẽ: “Wirika mʉ ñajãdire!” ãrĩyupʉ. Masakʉ Jesúre ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejã, bʉro gaguiníyupʉ: —Jesús, ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ magʉ̃, ¿nasiribu yári mʉ yʉre? “Yʉre poyarikʉmakʉ̃ iribirikõãka!” ãrĩ, bʉro sẽrẽa, ãrĩyupʉ.

30 Jesús ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupʉ: —¿Ñeémʉ wãĩkʉri mʉ? ãrĩyupʉ. —“Legión” wãĩkʉa yʉ, ãrĩ yʉjʉyupʉ. “Legión”, ãrĩrõ: “wárã”, ãrĩdʉaro yáa. Wárã wãtẽa ñajasũdi ããrĩsĩã, irasũ wãĩkʉyupʉ.

31 Wãtẽa masakʉguere ñajãnerã Jesúre: —Gʉare bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobegue waadorebirikõãka! ãrĩ sẽrẽñurã.

32 Iro ʉ̃tãʉ̃gue wárã yesea ãma baarã iriñurã. Ĩgʉ̃sãrẽ ĩãrã, wãtẽa Jesúre sẽrẽñurã: —Yeseaguere gʉare ñajãdoreka! —Jáʉ, ĩgʉ̃sãguereta ñajãrã waaka! ãrĩyupʉ.

33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, wãtẽa masakʉguere ããrãnerã wirirã, yeseaguere ñajãñurã. Ĩgʉ̃sã ñajãmakʉ̃, yesea ũma mirẽbuáa, ditarugue meébia dijáa, mirĩ boapereakõãñurã.

34 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, yeseare korerimasã gʉkari merã ũmadujáa, ĩgʉ̃sãya makã marãrẽ, iri makã tʉro marãdere wererã waañurã.

35 Irire pérã: “¿Naásũ waáayuri?” ãrĩ, Jesús pʉro ĩãrã waañurã. Irogue eja, wãtẽa béowiusũadire bokajañurã. Jesús pʉro, suríro sãñadi, õãrõ pémasĩrĩ merã doayupʉ. Masaka ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, bʉro güiri merã ĩãñurã.

36 Wãtẽãrẽ béowiumakʉ̃ ĩãnerã irogue ejarãrẽ irire wereñurã.

37 Irire pérã, ããrĩpererã Gadara nikũ marã bʉro güisĩã, Jesúre: “Waaka õõrẽ!” ãrĩñurã. Ĩgʉ̃sã waadoremakʉ̃ pégʉ, Jesús doódirugue mʉrĩñajãyupʉ.

38 Ĩgʉ̃ mʉrĩñajãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, wãtẽa béowiusũadi Jesúre: —Yʉde mʉ merã waadʉakoa, ãrĩ sẽrẽadiyupʉ. Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: —Yʉ merã waabirikõãka!

39 Mʉya wiigue goedujáaka! Ããrĩpereri Marĩpʉ mʉrẽ õãrĩ iriadeare weregʉ waaka! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ya makãgue waakõãyupʉ. Irogue eja, Jesús ĩgʉ̃rẽ õãrĩ iriadeare ããrĩpererã ĩgʉ̃ya makã marãrẽ wereyupʉ.

40 Jesús Gadara nikũgue ããrĩripoe wárã masaka Galilea nikũgue ĩgʉ̃rẽ yúrã iriñurã. Irasirirã, ĩgʉ̃ taribujajamakʉ̃ ĩãrã, bʉro ʉsʉyari merã bokatĩrĩñurã.

41 Iripoere sugʉ judío masaka nerẽrĩ wii opʉ Jairo wãĩkʉgʉ Jesús pʉrogue ejayupʉ. Eja, Jesúya guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃rẽ: “Yaa wiigue waaka!” ãrĩ, bʉro sẽrẽyupʉ.

42 Ĩgʉ̃ magõ bʉro sĩrĩgõ kõmorĩ pʉrogãgue ããrĩyupo. Igo sugota ããrĩyupo. Pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari bojori opayupo. Jesús Jairoya wiigue waamakʉ̃, wárã masaka ĩgʉ̃rẽ kʉ̃ñarõgã tuuyañurã.

43 Ĩgʉ̃sã watopegue sugo nomeõ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari bojorigora dí wiriri merã pũrĩrikʉgo ããrĩyupo. Irasirigo igo opadea niyerure kúririmasãrẽ wajari peremejãkõãyupo. Ĩgʉ̃sã kúrikeremakʉ̃ta, igo pũrĩrikʉri neõ taribiriyuro.

44 Jesús iro waamakʉ̃ ĩãgõ, ĩgʉ̃ pʉrʉpʉ gapʉ waa ejanʉgã, ĩgʉ̃ya suríro yuware moãñayupo. Igo moãñamakʉ̃ta, igo dí wiririadea tariakõãyuro.

45 Irasirigʉ Jesús sẽrẽñayupʉ: —¿Noã yʉre moãñarĩ? ãrĩyupʉ. Ããrĩpererã: “Gʉa neõ moãñabea”, ãrĩñurã. Pedro, ĩgʉ̃ merãmarã merã: —Gʉare buegʉ, ¿nasirigʉ irasũ ãrĩ sẽrẽñarĩ? Masaka wárã kʉ̃ñarõgã tuuyama mʉrẽ, ãrĩñurã.

46 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: —Sugo nomeõ moãñañumo yʉre. Igo moãñamakʉ̃, yʉ turari merã igo pũrĩrikʉrire tauayo. Irire masĩa yʉ, ãrĩyupʉ.

47 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo: “Yʉ iriadeare masĩmi”, ãrĩ gũña, bʉro güi naradari merã ĩgʉ̃ guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ããrĩpererã péuro Jesúre: “Yʉ mʉya surírore moãñamakʉ̃ta yʉ pũrĩrikʉadea tariakõãbʉ”, ãrĩ wereyupo.

48 Jesús igore ãrĩyupʉ: —Mʉ yʉre bʉremurĩ opáa. Irasirigo mʉ pũrĩrikʉrire tausũa. Ʉsʉyari merã waaka! ãrĩyupʉ.

49 Jesús irasũ ãrĩripoe sugʉ masakʉ Jairoya wii ããrãdi ejayupʉ, Jairore weregʉ ejagʉ: —Mʉ magõ kõmoakõãmo. Marĩrẽ buegʉre garibonemobirikõãka! ãrĩyupʉ.

50 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús Jairore ãsũ ãrĩyupʉ: —Güibirikõãka! Bʉremurĩ opaka yʉre! Mʉ magõ tarigokumo, ãrĩyupʉ.

51 Irasirigʉ Jairoya wiigue eja, gajirãrẽ ñajãdorebiriyupʉ. Pedrore, Juãrẽ, ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ Santiagore, boadeo pagʉsãmarã ditare siiu ñajãyupʉ.

52 Ĩgʉ̃sã ñajãjaripoere ããrĩpererã iri wiigue ããrĩrã́ bʉro orerã iriñurã. Jesús ãrĩyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: —Orebirikõãka! Majĩgõ boabemo. Kãrĩgõ yámo.

53 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, oreanerã gapʉ ĩgʉ̃rẽ bʉriñurã. “Igo boadeare masĩa gʉa”, ãrĩ gũñañurã.

54 Jesús gapʉ boadeo pʉro ejanʉgã, igoya mojõrẽ ñeã, turaro merã igore ãsũ ãrĩyupʉ: —Majĩgõ, wãgãnʉgãka!

55 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, igoya yʉjʉpũrã goeyuro. Irasirigo mata wãgãdoakõãyupo. Jesús igo pagʉsãmarãrẽ: “Baari ejoka igore!” ãrĩyupʉ.

56 Igo okamakʉ̃ ĩãrã, igo pagʉsãmarã gʉkatariakõãñurã. Jesús igore ĩgʉ̃ masũadeare gajirãrẽ weredorebiriyupʉ.