Luke 4 in Siriano

1 Jesús Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatariakõãyupʉ. Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃ dia Jordán wãĩkʉdiyague ããrãdire masaka marĩrõgue ãĩayupʉ.

2 Irogue Jesús cuarenta nʉrĩgora ããrĩyupʉ. Irogue ããrĩripoe wãtĩ ĩgʉ̃rẽ ãrĩmesãgʉ̃ ejayupʉ. Iri cuarenta nʉrĩrẽ Jesús neõ baabiriyupʉ. Irasirigʉ ʉaboakõãyupʉ.

3 Ĩgʉ̃ ʉaboamakʉ̃ ĩãgʉ̃, wãtĩ Jesúre ãsũ ãrĩyupʉ: —Diayeta Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩgʉ̃́, mʉ turaro merã i ʉ̃tãyere pã́ waamakʉ̃ irika! ãrĩyupʉ.

4 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: —Yʉpʉya werenírĩ gojadea pũgue: “Baari dita masakare okamakʉ̃ iribea. Ããrĩpereri Marĩpʉya werenírĩ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ yáa”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ Jesús wãtĩrẽ.

5 Pʉrʉ wãtĩ Jesúre ʉ̃tãʉ̃ wekague ãĩmʉrĩayupʉ. Irogue suñarõta ããrĩpereri i ʉ̃mʉma makãrĩrẽ ĩmupeokõãyupʉ.

6 Irire ĩmupeo odo, ãsũ ãrĩyupʉ: —I yʉre sĩdea ããrã. Irasirigʉ yʉ sĩdʉagʉre sĩgʉkoa, ĩgʉ̃ i ããrĩpereri opʉ ããrĩburo, ãrĩgʉ̃.

7 Mʉ yʉre ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, bʉremumakʉ̃, i ããrĩpereri mʉrẽ sĩgʉra, ãrĩ wereyupʉ wãtĩ Jesúre.

8 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: —Satanás, yʉ pʉrore wirika! Yʉpʉya werenírĩ gojadea pũgue: “Marĩpʉ ditare bʉremuka! Ĩgʉ̃ doreri ditare irika!” ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ Jesús wãtĩrẽ.

9 Pʉrʉ wãtĩ Jesúre Jerusalẽ́gue ãĩa, Marĩpʉya wii wekague ãĩmʉrĩa, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ doja: —Diayeta Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩgʉ̃́, õõgue merã yebague parimadijaka!

10 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboerãrẽ mʉrẽ koredoregʉkumi, neõ ʉ̃tãyegue meébejabirikõãburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ wãtĩ Jesúre.

12 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: —Yʉpʉya werenírĩ gojadea pũgue: “Bʉremurĩ marĩrõ Marĩpʉre: ‘Mʉ turari merã yʉre gajino iri ĩmuka!’ ãrĩbirikõãka!” ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ Jesús wãtĩrẽ.

13 Irasirigʉ wãtĩ Jesúre gaji ãrĩmesãrĩ bokabiri, waakõãyupʉ dapa.

14 Pʉrʉ Jesús masaka marĩrõgue ããrãdi Galilea nikũgue goedujáayupʉ. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turarire opatariyupʉ. Ããrĩperero Galilea nikũ marã ĩgʉ̃ iridea kerere masĩpereakõãñurã.

15 Jesús irogue ejagʉ, makãrĩkʉ judío masaka nerẽrĩ wiirigue buenayupʉ. Ĩgʉ̃ buemakʉ̃ pérã, ããrĩpererã: “Õãrõ buemi”, ãrĩ bʉremuñurã.

16 Pʉrʉ Jesús Nazaretgue ĩgʉ̃ masãdea makãgue goedujáayupʉ. Ĩgʉ̃ irinarõsũta judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue waa, ñajãyupʉ. Iri wiigue Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũrẽ bue ĩmubu wãgãnʉgãyupʉ.

17 Irasirigʉ iri wii koregʉ Jesúre Marĩpʉya kerere weredupiyudi Isaías gojadea pũrẽ sĩyupʉ. Ĩgʉ̃ sĩmakʉ̃, Jesús iri pũgue ãsũ ãrĩ gojadeare boka, bue ĩmuyupʉ:

18 Yʉ Opʉ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉ merã ããrĩmakʉ̃ yámi, ĩgʉ̃ dorerire iriburo, ãrĩgʉ̃. Ĩgʉ̃yare iridoregʉ yʉre beyepídi ããrĩmí. Irasirigʉ boporãrẽ ĩgʉ̃ya kerere weredoregʉ, bʉro bʉjawererãrẽ ʉsʉyamakʉ̃ iridoregʉ, peresugue ããrĩrã́rẽ taudoregʉ, koye ĩãmerãrẽ ĩãmakʉ̃ iridoregʉ, ñerõ irisũrãrẽ taudoregʉ yʉre iriudi ããrĩmí.

19 Marĩ Opʉ ĩgʉ̃yarãrẽ taugʉ aariburire weredoredi ããrĩmí, ãrĩ gojadi ããrĩmí Isaías, ãrĩ bue ĩmuyupʉ Jesús.

20 Bue ĩmu odo, ĩgʉ̃ bueadea pũrẽ tũrã, iri wii koregʉre wia, eja doayupʉ. Ããrĩpererã iri wiigue ããrĩrã́ ĩgʉ̃rẽ ĩãduúbiriñurã.

21 Jesús ãsũ ãrĩ werenʉgãyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: —Dapagã merã yʉ mʉsãrẽ bue ĩmumakʉ̃, Isaías gojaderosũta waáa.

22 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã pégʉkakõãñurã. “Õãrĩ werenírĩ merã weremi”, ãrĩ gũñañurã. Irasũ gũñakererã, ĩgʉ̃sã basi gãme sẽrẽñañurã: —¿Ĩĩ José magʉ̃ meta ããrĩ́rĩ? ãrĩñurã.

23 Jesús, ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: —Masaka ĩgʉ̃sã ãrĩnarõsũ mʉsã yʉre: “Mʉ õãrõ kúrigʉ ããrĩrĩ́rẽ ĩmugʉ̃, mʉ basita kúrika!” ãrĩkoa. Gajidere ãrĩkoa: “Gʉa, mʉ Capernaugue iri ĩmudea kerere pébʉ. Irasirigʉ iroguere mʉ iriderosũta i makã, mʉ masãdea makãdere iri ĩmuka!” ãrĩkoa, ãrĩyupʉ.

24 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemoyupʉ: —Diayeta mʉsãrẽ werea. Neõ sugʉ Marĩpʉya kerere weredupiyurimasʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya nikũ marã õãrõ bokatĩrĩñeãbema.

25 Irasirigʉ mʉsãrẽ ire õãrõ masĩmakʉ̃ gããmea. Iripoegue Elías Marĩpʉya kerere weredupiyudi ããrĩdeapoere masaka Marĩpʉre bʉremubiri waja, ʉre bojori gaji bojori dekogora neõ deko merẽbiridero ããrĩbʉ́. Ããrĩpereroguere baaride marĩdero ããrĩbʉ́. Marĩya nikũrẽ wárã wapiweyarã nome ããrĩnerã ããrĩmá.

26 Ĩgʉ̃sã wárã ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ Elíare ĩgʉ̃sãrẽ iritamudoregʉ neõ iriubiridi ããrĩmí. Gaji nikũmo Sarepta wãĩkʉri makãmo Sidón pʉro ããrĩgṍ gapʉre iritamudoregʉ Elíare iriudi ããrĩmí.

27 Eliseo Marĩpʉya kerere weredupiyudi ããrĩdeapoedere wárã kãmi boarã marĩya nikũrẽ ããrĩunanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã wárã ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ Eliseore ĩgʉ̃sãrẽ taudoregʉ neõ iriubiridi ããrĩmí. Siria nikũmʉ Naamán wãĩkʉgʉ gapʉre taudoregʉ Eliseore iriudi ããrĩmí, ãrĩ wereyupʉ Jesús.

28 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã iri wiigue ããrĩrã́ ĩgʉ̃ merã bʉro guañurã.

29 Irasirirã wãgãnʉgã, ĩgʉ̃rẽ ñeã, ãĩãkõãñurã. Iri makã ʉ̃tãʉ̃ weka iridea makã ããrĩyuro. Irasirirã iri makã tʉrogue ĩgʉ̃rẽ ãĩa, túmeédijudʉarã iriadiñurã.

30 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sã watopeta tariwerewãgãkõãyupʉ.

31 Pʉrʉ Jesús Capernaugue waayupʉ. Iri makã Galilea nikũgue ããrĩyuro. Irogue eja, judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue ĩgʉ̃sãrẽ bueyupʉ.

32 Sugʉ doregʉ irirosũ õãrõ masĩrĩ merã ĩgʉ̃ buemakʉ̃ pérã, pégʉkakõãñurã.

33 Iri wiiguere ĩgʉ̃sã merã sugʉ wãtĩ ñajãsũdi ããrĩyupʉ. Ãsũ ãrĩ gaguiníyupʉ:

34 —Jesús Nazaretmʉ, ¿nasiribu gʉa pʉro aaríri? ¿Gʉare peamegue béogʉ aarigʉ́ yári? Yʉ mʉrẽ ĩãmasĩkõãa. Mʉ, Marĩpʉ iriudi, õãtarigʉ ããrã, ãrĩyupʉ.

35 Jesús wãtĩrẽ: —Wereníbita! Wirika ĩgʉ̃rẽ! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, wãtĩ masaka ĩũrõ ĩgʉ̃ ñajãdire yebague túmeépí, ñerõ iriro marĩrõ wiriakõãyupʉ.

36 Jesús wãtĩrẽ béowiumakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka ĩãgʉka, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: —¿Ñeéno werenírĩ ããrĩ́rĩ i? Ĩgʉ̃ turaro merã wãtẽãrẽ wiriadoremakʉ̃, mata wirianokõãma, ãrĩñurã.

37 Pʉrʉ Jesús iriadeare ããrĩperero iri makã tʉro marãrẽ weresiriñurã.

38 Jesús, nerẽrĩ wiigue ããrãdi wiria, Simṍya wiigue waayupʉ. Simón mʉ́ñekõ bʉro nimakʉrikʉgo iriyupo. Jesús ejamakʉ̃ ĩãrã, igore taudorerã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñurã.

39 Ĩgʉ̃sã irasũ sẽrẽmakʉ̃ pégʉ, Jesús igo pʉro waa ejanʉgã: “Pũrĩrĩ tarika igore!” ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ merãta igore nimakʉri ããrãdea tariakõãyuro. Irasirigo wãgãnʉgã, ĩgʉ̃sãrẽ baari ejoyupo.

40 Ñamika, abe ñajãdero pʉrʉ, iri makã marã ããrĩpererã gajirosũperi pũrĩrikʉrãrẽ Jesús pʉrogue ãĩjañurã. Jesús pũrĩrikʉrãrẽ, ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ñapeo, tauyupʉ.

41 Wárã wãtẽa masakare ñajãnerãdere béowiuyupʉ. Wãtẽa wirirã, Jesúre ãsũ ãrĩ gaguiníñurã: —Mʉ, Marĩpʉ magʉ̃ ããrã, ãrĩñurã. Ĩgʉ̃sã Jesúre, ĩgʉ̃ Cristo, Marĩpʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ masĩñurã. Irasirigʉ Jesús wãtẽãrẽ werenídorebiriyupʉ.

42 Gajinʉ boyoripoe Jesús makã tʉro masaka marĩrõgue waayupʉ. Ĩgʉ̃ waadero pʉrʉ, masaka ĩgʉ̃rẽ ãma, ĩgʉ̃ pʉrogue ejañurã. Ĩgʉ̃rẽ: “Gʉa merã dujaka dapa!” ãrãdiñurã.

43 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarã Opʉ ããrĩrĩ́rẽ yʉre weredoregʉ iriudi ããrĩmí. Irasirigʉ gaji makãrĩ marãdere ire weregʉ waagʉra, ãrĩyupʉ.

44 Irasirigʉ ããrĩperero Galilea nikũ marãrẽ judío masaka nerẽrĩ wiirigue buegorenayupʉ.