Acts 28 in Siriano

1 Ããrĩpererã tʉrogue majãnʉgãdero pʉrʉ iri nʉgʉ̃rõrẽ ĩãmasĩbʉ. Malta wãĩkʉri nʉgʉ̃rõ ããrĩdero ããrĩbʉ́.

2 Iri nʉgʉ̃rõ marã masaka gʉare õãrõ irima. Deko merẽmakʉ̃, gʉare bʉro yʉsakubʉ. Irasirirã gʉare peame diubosa, sũmadorema.

3 Pablode pea bojoñajãri seagʉ waa, seatĩãmi. Ĩgʉ̃ seatĩãripoe ãña ĩgʉ̃ seadeague ããrãdi peame asiri güiwirigʉ, Pablore ĩgʉ̃ya mojõgue kũrĩmeésiami.

4 Ĩgʉ̃rẽ kũrĩmeésiamakʉ̃ ĩãrã, iri nʉgʉ̃rõ marã ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníma: —Ĩĩ masakare wẽjẽdi ããrĩkumi. Ĩgʉ̃ dia wádiyare tariadi ããrĩkeremakʉ̃, marĩ bʉremugõ masakare wajamoãdorego ĩgʉ̃rẽ okadorebirikumo, ãrãdima.

5 Pablo gapʉ ãñarẽ peamegue wẽjãsiri meépeokõãmi. Neõ pũrĩsũbirimi.

6 Irasirimakʉ̃ ĩãrã, iro marã gapʉ: “Bijiakõãrokoa”, ãrĩma. Ĩgʉ̃rẽ bijibirimakʉ̃ ĩãrã: “Gũñaña marĩrõ kõmoakõãgʉkumi”, ãrĩma doja. Yoaripoe ĩgʉ̃ pũrĩsũbirimakʉ̃ ĩãrã: “Ĩĩ sugʉ ʉ̃mʉgasigue marã opʉ ããrĩkumi”, ãrĩma.

7 Gʉa majãdero pʉro iri nʉgʉ̃rõ marã opʉ Publio wãĩkʉya nikũ ããrĩbʉ́. Gʉare ĩgʉ̃ya wiigue siiuami. Irasirirã gʉa ʉrenʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃, gʉare õãrõ irimi.

8 Publio pagʉ nimakʉri yojo merã sĩrĩgʉ̃ ĩgʉ̃ kãrĩrõgue peyami. Irasirigʉ Pablo ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃ waa, ĩgʉ̃ya taribugue ñajãa, Marĩpʉre sẽrẽ odo, ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ĩgʉ̃ weka ñapeo, taumi.

9 Ĩgʉ̃rẽ taumakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã gajirã iri nʉgʉ̃rõ marã pũrĩrikʉrã Pablo pʉro ejama. Ĩgʉ̃sã ejamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo ĩgʉ̃sãdere taumi.

10 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, wári gajino sĩma, gʉare ĩgʉ̃sã bʉremurĩrẽ ĩmurã. Pʉrʉ gʉa waaburi dupiyurogã ããrĩpereri gʉa gããmerĩ, gʉa baaburidere doódirugue durisãbosama.

11 Gʉa iri nʉgʉ̃rõgue ʉrerã abe ããrãdero pʉrʉ, doódiru Alejandríague aaradiru merã waabʉ doja. Iriru iri nʉgʉ̃rõgue puibʉ tamudero ããrĩbʉ́. Iriru wejadupiyurore pẽrã masaka bʉremurã Cástor, Pólux wãĩkʉrã keori weadea ããrĩbʉ́.

12 Gʉa iriru merã waa, Siracusa wãĩkʉri makãma perague ejabʉ. Irore ʉrenʉ ããrĩbʉ́.

13 Iri makãrẽ wiriwãgã, iri nʉgʉ̃rõ tʉro taria, Regio wãĩkʉri makãgue ejabʉ. Gajinʉ gapʉ gʉa waaripoe gʉa pʉrʉ gapʉ mirũ wẽjãpuwãgãribʉ. Irasirirã gajinʉ gapʉta Puteoli wãĩkʉri makãgue ejabʉ.

14 Irogue gajirã Jesúre bʉremurãrẽ bokajabʉ. Ĩgʉ̃sã gʉare: “Su semana gʉa merã dujaka!” ãrĩmakʉ̃ pérã, su semanagora ĩgʉ̃sã merã dujabʉ. Pʉrʉ Romague waarã́, maa merã waabʉ.

15 Gajirã Roma marã Jesúre bʉremurã gʉa waarí kerere pérã, Apio wãĩkʉri makãgue gʉare bokatĩrĩrã ejama. Iri makã doebiri duari makã ããrĩbʉ́. Pʉrʉ maague yoaweyaro waaripoe naarã kãrĩrĩ wiiri, ʉre wii ããrĩrṍgora gajirã gʉare bokatĩrĩrã ejama. Ĩgʉ̃sã bokatĩrĩrã ejamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo ʉsʉyari merã Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, siñajã gũñaturakõãmi.

16 Romague gʉa ejadero pʉrʉ, surara opʉ peresu ããrĩrã́rẽ Pablo merã ãĩãnerãrẽ iro marã peresu ããrĩrã́rẽ korerã opʉre wiami. Pablo gapʉre: “Sugʉta ããrĩdʉamakʉ̃ õãrokoa”, ãrĩ, sugʉ surara ĩgʉ̃rẽ korebure pími.

17 Ʉrenʉ pʉrʉ Pablo judío masaka oparãrẽ iro ããrĩrã́rẽ siiu neeõmi. Ĩgʉ̃sã nerẽperemakʉ̃ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩmi: —Yaarã, yʉ marĩyarãrẽ, marĩ ñekʉ̃sãmarã iriunadeadere tarinʉgãbirikeremakʉ̃, Jerusalén marã yʉre ñeã, romano marã oparãguere wia, yʉre peresu irima.

18 Romano marã oparã gapʉ yʉre sẽrẽña wiudʉadima wẽjẽrõ gããmea, ãrĩrĩ bokabirisĩã.

19 Marĩyarã judío masaka gapʉ neõ yʉre wiudʉabirima. Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Romano marã opʉre yʉ irideare weredorerã iriuka!” ãrĩ sẽrẽbʉ. Irire sẽrẽgʉ̃, yʉ gapʉ marĩyarãrẽ: “Ñerõ irima”, ãrĩ weresãbiribʉ.

20 Irasirigʉ mʉsãrẽ ire werebu siiuabʉ. Marĩ judío masaka yoaripoe yúdi, marĩrẽ taugʉ, Jesucristo ããrĩ́mi. Yʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩ waja peresugue i kõmeda merã sʉasũdi ããrã, ãrĩ weremi Pablo judío masaka oparãrẽ.

21 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: —Neõ su papera pũ, marĩyarã Judea marã, mʉyamarẽ gojadea pũrẽ ñeãbea. Ĩgʉ̃sã õõgue naarã ejanerãde mʉrẽ neõ ñerõ ãrĩ weresãbirima. Gajirãde: “Ñerõ irimi”, ãrĩ werebirima gʉare.

22 I ditare masĩa. Ããrĩpererogue marã masaka mʉ merãmarãrẽ: “Ĩgʉ̃sã bueri ñegoráa”, ãrĩ wereníma. Irasirirã mʉ buerire pédʉakoa, ãrĩma.

23 Irasirirã sunʉ irire wereníburinʉrẽ beye odo, waakõãma. Pʉrʉ irinʉ ejamakʉ̃ ĩãrã, wárã masaka Pablo ããrĩrĩ́ wiigue ejama. Irasirigʉ boyoripoe ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ buenʉgãdi, bueneãkõãmi. Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere buemi. Moisés gojadeare, Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeadere buemi, Jesúre bʉremuburo, ãrĩgʉ̃.

24 Surãyeri ĩgʉ̃ buerire bʉremuma. Gajirã gapʉ neõ pédʉabirima.

25 Irasirirã surosũ gũñabiri, wirianokõãma. Ĩgʉ̃sã wiriaripoe Pablo ãrĩmi: —Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Marĩpʉya kerere weredupiyugʉ Isaías merã marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ diayeta weredi ããrĩmí. Ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí:

26 Masakare ãsũ ãrĩ weregʉ waaka: “Ʉ̃mʉrikʉ mʉsã yaare pékererã: ‘Irasũ ãrĩdʉaro irikoa’, ãrĩ neõ pémasĩbea. Ʉ̃mʉrikʉ yʉ õãrõ iririre ĩãkererã: ‘Irasũ ãrĩdʉaro irikoa’, ãrĩ neõ ĩãmasĩbea”, ãrĩ wereka ĩgʉ̃sãrẽ!

27 Yaa werenírĩrẽ pémerã diayeta pémasĩbema. Irasirirã gãmipũrĩ pémerã, koye ĩãpãmerã irirosũ ããrĩ́ma. Irasũ ããrĩmerã ĩãmasĩ, õãrõ pémasĩbukuma. Irasirirã yʉ pémasĩrĩ sĩrĩrẽ oparã yʉre bʉremubukuma. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ tauboakuyo, ãrĩdi ããrĩmí.

28 ’Irasirirã mʉsã yʉre pédʉabiri waja dapagora merã Marĩpʉ masakare tauri kerere judío masaka ããrĩmerã gapʉre wererã waarãkoa. Ĩgʉ̃sã gapʉ pérãkuma, ãrĩmi Pablo judío masaka ĩgʉ̃ pʉro nerẽanerãrẽ.

29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã basi bʉro gãme turi wiriama.

30 Pe bojorigora Pablo iro marã ĩgʉ̃rẽ wayudea wiigue ããrĩmí. Ĩgʉ̃ iri wiigue ããrĩrĩ́ waja ĩgʉ̃sãrẽ niyeru merã wajarinami. Iri wiigue ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃rẽ ĩãrã ejanarãrẽ ʉsʉyari merã bokatĩrĩñeãnami.

31 Güiro marĩrõ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere, Jesucristoya keredere buenami. Neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ: “Buebirikõãka!” ãrĩbirima. Iropata ããrã. Lucas