Acts 21 in Piratapuyo

1 Jesu yequinare “Wahana niaja”, ni, yucʉsa mehna, Cos wame tiri nʉcʉopʉ poto waha, pehã saʉ ʉsã. Ape decopʉ Roda wame tiri nʉcʉopʉ pehã sa, yʉhdʉa, Pátara wame tiri macapʉ esaʉ ʉsã.

2 Pátarapʉ ijina, Feniciapʉ wahatiare yucʉsare bocaʉ ʉsã. Sa yena tia mehna wahaʉ ʉsã.

3 Sa wahana Chipre wame tiri nʉcʉore poto ihña yʉhdʉʉ ʉsã. Cũ pehe pehe ijiri ti nʉcʉo. Ti nʉcʉore yʉhdʉa, Siria wame tiri yehpapʉ esaʉ ʉsã. Sa yena yucʉsa cjẽ doeri cjẽne yucʉsa cjʉ̃no Tiro wame tiri macapʉ tiquiro dure mogʉ̃ topʉ pahsarĩi.

4 Topʉ Jesu yequinare ihñana, siete decori waro tojoarĩi ʉsã ti macapʉ. Sa ye to cjẽna Jesu yequinare Espíritu Santo tiquiro yahuriro sahata tiquina Pablore Jerusalẽpʉ waha dutieramedi.

5 Tiquina sa niepegʉ̃ta ti macare siete decori ʉsã ijiri bato, wahaʉ ʉsã. Ʉsã wahato panogã ijipihtiyequina Jesu yequina, tiquina namosãnumia mehna, tiquina pohne mehna, maca dʉhtʉ cahapʉ ʉsãre ihña tojoari. Sa yena ijipihtina ʉsã padʉropʉ esa, dʉsepe curi mehna quehe sa, Cohãcjʉ̃re sinii.

6 Ʉsã sa sinidi bato, “Wahana niaja”, ni, tiquinare quẽ suhsu bato ti wahaʉ ʉsã. Ʉsã wahagʉ̃ ihña nʉnʉ tã, tiquina pehe majaa wahari tiquina ye wʉhʉsepʉ.

7 Tiro wame tiri macare maja yʉhdʉʉ ʉsã. Sa yena Tolemaidapʉ wahã saʉ ʉsã. Topʉta pajiri mare waha bato tii ʉsã. Ti macapʉ esa, Jesu yequinare “¿Ʉsã acaye, ijiajari?” ni, ihcã deco ʉsã tiquina mehna ijinii.

8 Sa yena ape decopʉ tja Pablo mehna mahapʉ wahaʉ ʉsã Cesarea wame tiri macapʉ wahana. Topʉ esa, quehnoañe buheyere yahuriquiro Felipe wame tiriquiro ya wʉhʉpʉ esaʉ. Sa yena tiquiro mehna tojoaʉ ʉsã. Felipe Jesu yequina tiquina siete besenohriquina mehna cjʉ̃no ijiri.

9 Sa yero tiquiro pititiaro numia pacʉro ijiri. Tiquina numia pehe Cohãcjʉ̃ yere yahuye numia ijiri. Nuhmia ijiri.

10 Topʉ ʉsã meheñe decorigã ʉsã ijiri bato, Agabo wame tiriquiro Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Judeapʉ ijiriquiro ʉsãre ihñano wihiri. Sa yero tiquiro Pablo ya dare jeri turi dare ne, tiquiro dahpocãrine, tiquiro omocarine dʉhtero, queo yahuri: —‍Ohõ saha nidi Espíritu Santo. “Ahri dare cʉoriquiro Jerusalẽpʉ tiquiro esagʉ̃, judio masa sa dʉhteeta tiquirore. Dʉhte tuhasa, judio masa ijieyequinare ohoeta tiquina tiquirore”, nidi Espíritu Santo, ni yahuri Agabo.

12 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhona, ʉsã Cesarea cjẽna mehna Pablore tutuaro cahĩi ʉsã. Tiquirore Jerusalẽpʉ waha dutierami.

13 Ʉsã sa nigʉ̃ Pablo pehe yʉhtiri: —‍¿Dʉhse ni utina niajari mʉsa? Yʉhʉ pehere bʉjʉa witigʉ̃ yeaga mʉsa. Tiquina yʉhʉre peresu tiquina yegʉ̃ quehnoanota. Yʉhʉ Jerusalẽpʉ Jesu mari pʉhtoro yere yʉhʉ yeri buhiri yʉhʉ yariagʉ̃ quehnoanota, nidi Pablo ʉsãre.

14 “Wahaeraja”, tiquiro nigʉ̃ tʉho duana nimi ʉsã. Tiquiro “Wahaʉtja”, tiquiro nigʉ̃, sa tʉhotu cʉ̃hʉ ʉsã. Ohõ saha nii: —‍Mari pʉhtoro tiquiro cahmeno sahata yeahro, nii ʉsã.

15 Tire yahu bato ti, ʉsã yere quehno, wahaa wahaʉ ʉsã Jerusalẽpʉ wahana.

16 Topʉ ʉsã wahagʉ̃ meheñequinagã Cesarea cjẽna Jesu yequina pehe ʉsã mehna wahari. Sa yena tiquina mehna cjʉ̃no Chipre cjʉ̃no Mnasõ wame tiriquiro ya wʉhʉpʉ esaʉ ʉsã. Tiquiro yoari pje Jesu buheriquiro ijiri. Sa yero tiquiro ya wʉhʉ ʉsã ijiati wʉhʉ ijiri. Sa yena Jerusalẽpʉ esaʉ ʉsã.

17 Jerusalẽpʉ ʉsã esagʉ̃, to cjẽna Jesu yequina pehe “¿Wihiajari?” ni, bucueye mehna piti cari ʉsãre.

18 Ape decopʉ Pablo ʉsã mehna Santiagore ihñano esari. Ʉsã topʉ esagʉ̃ topʉ ijipihtiyequina Jesu yequina pʉhtoa ijiri.

19 Sa yero Pablo tiquinare tiquiro omoca ñehedi bato judio masa ijieyequinare tiquiro buherire yahu pehori Jesu yequinare. Cohãcjʉ̃ tiquiro yedohoye mehna tiquiro yerire yahu pehori.

20 Tiquiro sa ni yahugʉ̃ tʉhoye, “Cohãcjʉ̃ quehnoagʉ, tutuagʉ ijire mʉhʉ”, ni ño peori tiquina pehe Cohãcjʉ̃re. Sa ni tuhasa tiquina Pablore ohõ saha ni yahuri: —‍Ʉsã acayʉ, yojopʉre peyequina judio masa Jesure wacũ tutuayequina ijire. Tire masine mʉhʉ. Sa ye tiquina ohõ saha ni tʉhoture: “Cohãcjʉ̃ dutiyere, Moisepʉta marine tiquiro cũrire marine ye pehoro cahmene”, niñe nine.

21 Ohõ saha ni nemore tiquina. “Ape siepʉ ijiyequinare judio masa ijieyequina watoapʉ ijiyequinare judio masare Cohãcjʉ̃ Moisere tiquiro cũrire cohã dutiahye Pablo”, nimedi ohõ cjẽna judio masa mʉhʉre. “Pablo judio masa pohnene cuhnucunʉ sohtoa cahserogãre yʉhre ne dutierare”, nimedi mʉhʉre tiquina. “Judio masa tiquina yee tiyere Pablo duhu dutire”, ni ahri gʉ̃hʉre ni yahu wajare mʉhʉre.

22 Sa ye mʉhʉ ohõre wihigʉ̃ tʉhoye tiquina cahmecoaeta mʉhʉre tuhtiye tehe. Sa yegʉ ohõ saha yero cahmene mʉhʉre.

23 Mʉhʉre ʉsã dutiro sahata yeya. Yojopʉre ohõre pititiaro ʉmʉa Cohãcjʉ̃re wacũñequina “Ohõ saha yenatja”, niñequina ijire.

24 Tiquina mehna wahaya. Sa ye Cohãcjʉ̃ Moisere tiquiro dutiriro sahata tiquina basi Cohãcjʉ̃ yere yee tehe tiquina ñano yeyere coseye nine. Mʉhʉ gʉ̃hʉ sata yeya. Sa yegʉ tiquina sa yeati wapare wapa yeya mʉhʉ pehe. Mʉhʉ sa wapa yeri bato tiquina poarire wʉha peho duti masine tiquina. Mʉhʉ sa yegʉ̃ ihñañe masa mʉhʉre tiquina niñe ni mehori ijigʉ̃ masieta ijipihtiyequina. Cohãcjʉ̃ Moisere tiquiro cũri dutiyere yegʉ mʉhʉ ijigʉ̃ masieta tiquina.

25 ’Sa yena judio masa ijieyequina Jesu yequina pehere ʉsã ojoari pũre oho tuhasaʉ. Ohõ saha ni, ojoaʉ ʉsã. “ ‘Cohãcjʉ̃ ijire’, tiquina niñe queoyere ño peo tiquina duhu peori ihyayere, diire, wamʉa tiquina ñehe wejẽdiquinare wahiquinare ihyeracãhña mʉsa. Sa yena wʉana tieracãhña”, ni, yahu ojoaʉ ʉsã ojoari pũpʉre, nidi tiquina Pablore.

26 Tiquina sa ni yahuducuri bato ape deco Pablo pehe pititiaro ʉmʉa mehna tiquina basi Cohãcjʉ̃ yere yeye tehe tiquina ñano yerire coseye tehe, Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ sajãa wahahye. Ti wʉhʉpʉ sajã saro, tiquinare yahuahye Pablo: “Ohõpe decori dʉhsare mʉsa coseato”, ni yahuahye tiquiro pititiarore. Sa ye tiquina cose bato tiri decopʉ tiquinapequina Cohãcjʉ̃re wahiquinare tiquina ohoati deco ijiri.

27 Sa ye tiquina cose pehoboriro mehenogã dʉhsagʉ̃ waro Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ Pablo tiquiro ijigʉ̃ Asia yehpa cjẽna judio masa pehe ihñahye tiquirore. Sa ihñañe Pablore quiti dojomehne, apequinare tiquiro mehna usuagʉ̃ yeahye tiquina. Sa usua, judio masa Pablore ñehe, sañuducuahye:

28 —‍Mʉsa ʉsã acaye, Israe masa ʉsãre yedohona ahtaya. Ahriquiro ijire. Ahriquiro Cohãcjʉ̃ Moisere tiquiro cũri dutiyere, ahri wʉhʉ gʉ̃hʉre cohã duti, buhere ijipihtiyequinare. Sa ye marine judio masare ñano ni yahuducure. Sa yero tiquiro Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉre judio masa ijieyequinare ne sajãri. Sa yero ahri wʉhʉre ñañe mariedi wʉhʉre tiquiro dojomehnedi, ni, sañuducuahye judio masa Asia yehpa cjẽna to cjẽnare.

29 To pano Jerusalẽpʉ Pablo Trófimo mehna tiquiro ijigʉ̃ judio masa ihñae tiahye. Trófimo Efeso cjʉ̃no judio masʉno ijieriquiro ijiri. Tiquiro sa ijigʉ̃ masiñe ohõ saha ni tʉhotuahye tiquina: “Pablo Trófimore Cohãcjʉ̃ wʉhʉre ne sajãno niaga”, ni tʉhotuahye judio masa.

30 Masare sa ni yahu tiquina sañuducuri bato ti maca cjẽna peyequina tutuaro usuahye. Peyequina oma cãhta, Cohãcjʉ̃ wʉhʉpʉ ijiriquirore Pablore ñehe weje wijiaa wahahye. Sa ye ti wʉhʉ sopecaharire bihahye tiquina.

31 Sa ye tiquina tiquirore wejẽñe tee nimahye. Tiquina sa yegʉ̃ ihñañe “Ijipihtiyequina Jerusalẽ cjẽna usua, sañuducuye nidi”, ni, apequina pehe yahuye wahahye surara pʉhtorore.

32 Tiquina sa nigʉ̃ tʉhoro pʉhtoro pehe tiquiro yequina surarare, tiquina dutiyequina gʉ̃hʉre cahmecoadoqueo, tiquina mehna Pablore wejẽ duayequina cahapʉ oma cã esahye. Surara tiquina esagʉ̃ ihñañe Pablore quẽmediquina quẽ duhu cãhye.

33 Sa yero surara pʉhtoro Pablo cahapʉ esa, pʉa da come dari mehna tiquirore dʉhte dutiahye. Tiquina dʉhte tuhasagʉ̃ ihñano, pʉhtoro Pablore sinituahye: —‍¿Noa boro ijiajari ahriquiro? ¿Yabe buhiri tiquirore sa yeajari mʉsa? ni, sinituahye tiquiro tiquinare.

34 Tiquiro sa sinitugʉ̃ tʉhoye masa pehe “Ohõ saha yeri tiquiro”, ni, apequina gʉ̃hʉ sijoro saha ni sañuducu, yahuahye surara pʉhtorore. Sa ni tiquina sañuducugʉ̃ surara pʉhtoro quehnoano tʉhoerahye. Sa yero tiquiro surara ya wʉhʉpʉ Pablore nea dutiahye.

35 Ti wʉhʉpʉ esa, Pablo mʉjari escarerapʉ tiquiro mʉjano taro yegʉ̃ masa pehe tiquirore quẽ duaye nimahye. Tiquina sa yegʉ̃ surara pehe tiquirore ne wʉa mʉjaa wahahye.

36 Masa tiquinare peyequina nʉnʉ tã, sañuducu nʉnʉ tãhye. —‍Tiquirore wejẽ cãhña, ni, sañuducuahye tiquina Pablore.

37 Sa ye ti wʉhʉpʉ tiquina peresu yeato pano, Pablo pehe pʉhtorore siniahye: —‍Yʉhʉ mʉhʉ mehna yahuducu duaga, ni siniahye Pablo. —‍¿Mʉhʉ griego masa yere yahuducuajari?

38 ¿Sohõ ijirigʉ, Egipto cjʉ̃ ijierajari mʉhʉ? Tiquiro masare tiquina pʉhtoare cohã dutiriquiro, cuatro mil masa wejẽñequina pehere masa marienopʉ neari jiri. ¿Tiquiro ijierajari mʉhʉ? niahye surara pʉhtoro Pablore.

39 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Pablo yʉhtiahye: —‍Tiquiro ijieraja yʉhʉ. Judio masʉ ijiaja. Tarsopʉ Cilicia yehpapʉ ijiri macapʉ masa bajuʉ yʉhʉ. Ihyo ijiri maca cjʉ̃ ijieraja yʉhʉ. Yʉhʉ ahriquina masa mehna yahuducu duaga yʉhʉ, niahye Pablo tiquirore.

40 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro pʉhtoro pehe tiquirore yahuducu dutiahye masa mehna. Sa yero Pablo mʉjari escarerapʉ ducuro tiquiro omocari mehna “Dihta mariahña”, niahye masare. Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe, dihta mari pihtia wahahye. Tiquina dihta mariahgʉ̃ ihñano, Pablo judio masa ye mehna yahuahye tiquinare.