Acts 26:22 in Macuna 22 Ĩna ito bajiro yi ãmobojarocati, Dios ejabʉaquĩ yʉre. Adocãta cʉni yʉre ejabʉami Dios. Ito bajiri Dios oca gotia yʉ ñasari masa ʉjarãre ito yicõri ñari masa mejere cʉni. “Ito bajiro rẽtaro yiroja”, Moisés ñayorʉ ĩ goticãdo bajiroti, ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna goticãdo bajiroti iti gayere mʉare gotia yʉ.
Other Translations King James Version (KJV) Having therefore obtained help of God, I continue unto this day, witnessing both to small and great, saying none other things than those which the prophets and Moses did say should come:
American Standard Version (ASV) Having therefore obtained the help that is from God, I stand unto this day testifying both to small and great, saying nothing but what the prophets and Moses did say should come;
Bible in Basic English (BBE) And so, by God's help, I am here today, witnessing to small and great, saying nothing but what the prophets and Moses said would come about;
Darby English Bible (DBY) Having therefore met with [the] help which is from God, I have stood firm unto this day, witnessing both to small and great, saying nothing else than those things which both the prophets and Moses have said should happen,
World English Bible (WEB) Having therefore obtained the help that is from God, I stand to this day testifying both to small and great, saying nothing but what the prophets and Moses said would happen,
Young's Literal Translation (YLT) `Having obtained, therefore, help from God, till this day, I have stood witnessing both to small and to great, saying nothing besides the things that both the prophets and Moses spake of as about to come,
Cross Reference Matthew 17:4 in Macuna 4 Ito bajija ticõri, ado bajiro yiyijʉ Pedro Jesure: —Yʉ Ʉjʉ adojʉ mani ñaja quenasacõa. Mʉa ãmoja mʉare yiari wi meni ĩsirʉja gʉa. Mʉre co wi, Elíasre co wi, Moisésre co wi meni ĩsirʉja gʉa, yiyijʉ Pedro Jesure.
Luke 16:29 in Macuna 29 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Abraham: “Moisés ñayorʉ ĩ ucayore, ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare ñacã ĩnare. Itijʉa tʉorʉ̃nʉrʉja ĩnare”, yiyijʉ Abraham ĩre.
Luke 24:27 in Macuna 27 Ito ĩ yija bero Dios oca tuti ĩ oca gaye iti bʉsija ĩnare goti rẽtobuyijʉ Jesús. Cajero Moisés ĩ ucara tuti gaye ĩnare goti rẽtobuyijʉ ĩ. Ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare cʉni goti rẽtobuyijʉ Jesús ĩnare.
Luke 24:44 in Macuna 44 Iti bacõri ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: —Canʉti yʉre rẽtacati gayere mʉa rãca ñagʉ̃jʉ, “Ado bajiro rẽtaro yiroja yʉre”, yi goticãcʉ yʉ mʉare. Ado bajiro mʉare yicʉ yʉ: Moisés ĩ ucare, Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare, David ñayorʉ ĩ ucarena cʉni, “Ado bajiro rẽtaro yiroja Dios ĩ cõarʉre”, yi ucañi ĩna. “Ĩna ucado bajiroti yʉre rẽtaro yiroja”, yi mʉare goticãcʉ yʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare.
Luke 24:46 in Macuna 46 Ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩnare: —Cristo Dios ĩ cõarʉ quenabeto tõbʉjacõri godagʉ yiguĩji. Ito yicõri mʉcana godana wato ñabojacõri tʉdi catigʉ yiguĩji mʉcana.
John 1:17 in Macuna 17 Moisés ñayorʉna sʉoriti bʉcʉrã ĩna rotire gaye manire ejayija. Dios manire ĩ ti mairise gayeama, ĩ oca riojo ñasarise cʉni, Cristona sʉoriti manire ejayija.
John 1:45 in Macuna 45 Jesure tʉocõri, Natanaelre ãmagʉ̃ waquĩ Felipe. Ĩre bʉjacõri, ado bajiro ĩre gotiyijʉ ĩ: —Moisés ñayorʉ Dios ĩ rotire ucagʉ, ĩ uca gotirʉre bʉjacõmʉ yʉ ĩja. Diore goti ĩsiri masa ĩna ucarʉre bʉjacõmʉ yʉ ĩja. Ĩ ñami Jesús, Nazaret gagʉ, José wame cʉtigʉ ĩ masorʉ, yiyijʉ ĩ Natanaelre gotigʉ.
John 3:14 in Macuna 14 Jane mejejʉ Moisés ñayorʉ yucʉ manojʉ ĩna ña ucuroca yucʉ joe ãñare jeoyijʉ, masa ĩna ti mʉotoni. Ãñare ti mʉocõri ãña cuni ecoana ñabojarãti godabisijarã ĩna. Ito bajiroti yʉ cʉni Masa Rĩjorʉ, yucʉna mʉo ecogʉ yigʉja.
John 5:39 in Macuna 39 Dios oca tutire queno ticõri rẽoariti riasotia mʉa. Catitĩñare gaye bʉja ãmorã, itire riasotia mʉa. Yʉ gayereti gotia Dios oca.
John 5:46 in Macuna 46 Yʉ gaye ucayoñi Moisés ñayorʉ. Ĩ ucarisere mʉa tʉorʉ̃nʉja, yʉre cʉni tʉorʉ̃nʉboana mʉa.
Acts 3:21 in Macuna 21 Adocãta ũmacʉ̃jʉ ñaguĩji Cristo. Co rʉmʉ adi macãrʉcʉ̃rore mʉcana quenogʉ̃ yiguĩji Dios, ĩ goticãdo bajiroti. Dios ĩ queno tĩori rʉmʉ bocatigʉ yiguĩji Jesucristo. Adi ña Dios oca goti ĩsiri masa, Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩna ucare.
Acts 10:43 in Macuna 43 No Jesure tʉorʉ̃nʉgʉ̃ti, ĩ ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ito bajiroti ucañi Diore goti ĩsiri masa sĩgʉ̃ rʉyabeto, yiyijʉ Pedro masare.
Acts 14:19 in Macuna 19 Iti rʉmʉri judio masa Antioquía gãna ito yicõri Iconio gãna ejayijarã. Ito ejacõri iti cʉto gãna Pablore ti junisinijaro yirona, ĩnare oca meni ejayijarã ĩna. Ito bajiri Pablore gʉ̃ta reayijarã masa ĩre sĩa ãmorã. “Ʉsi jedicoami ĩja”, yi tʉoĩacõri cʉto sõjʉajʉ ĩre weja wayijarã ĩna.
Acts 16:25 in Macuna 25 Ito ĩ yibojarocati Pablo, Silas rãca Diore bʉsicõri ñami gʉdareco basayijarã. Gãjerã ito tubiara wijʉ ñarã ĩna basaja tʉo ñayijarã.
Acts 18:9 in Macuna 9 Co ñami ĩ cãirojʉ Jesús ĩ bʉsija tʉoyijʉ Pablo: —Mʉ rãcati ña yʉ. Ito yicõri yʉre tʉorʉ̃nʉrã jãjarã ñama adi cʉtore. Ito bajiri güibesa. Gãjerã ñeñaro mʉre yi masimenaji. Oca sẽocõri yʉ oca masare gotitĩñaña. Ito yicõri itire goti jidicãbesa, yiyijʉ Jesús Pablore ĩ cãirojʉ.
Acts 20:20 in Macuna 20 Ito bajiro judio masa yʉre ĩna cʉníbojarocati Jesús oca mʉare goti tarojobiticʉ yʉ. “Dios oca tʉocõri queno ñarã yirãji”, yirocʉ iti oca mʉare goticʉ yʉ. Ito bajiri jeyaro mʉare gotisoticʉ yʉ. Mʉa minijua ñarojʉ ito yicõri mʉa ya wirijʉ cʉni mʉare gotisoticʉ yʉ.
Acts 21:31 in Macuna 31 Ĩre sĩaboyijarã ĩna. Ito ĩna yirã wãna yirocati, masa iti cʉto gãna oca riawʉsarise oca ejayijʉ Romano masa surara ʉjʉre.
Acts 23:10 in Macuna 10 Bʉto ĩna gãmeri tʉoĩa bʉsija tʉocõri, “Pablore sĩa baterã yirãji ĩna”, yi tʉoĩayijʉ surara ʉjʉ. Ito bajiri ĩ ya surarare jiyijʉ ĩ. Ĩnare jicõri ado bajiro rotiyijʉ: “Pablore ĩna watojʉ ãmi wacõri mʉcana mʉa ya wijʉ cũña”, yiyijʉ surara ʉjʉ ĩnare.
Acts 23:16 in Macuna 16 Pablo romio macʉ iti oca bajirisere masiyijʉ. Ito bajiri Pablore iti oca, gotirocʉ surara wijʉ wayijʉ ĩ.
Acts 24:14 in Macuna 14 Adi ñasarise mʉre goti rẽtobugʉ ya yʉ. Yʉ ñicʉsabatia ĩna yiado bajiroti, Jesure tʉorʉ̃nʉcõri Diore rʉ̃cʉbʉoa yʉ. Ãna, “Ĩre seti ña”, yʉre yirã, Jesús oca bajirisere, “Bʉroti bajia rʉore gaye ña”, yama ĩna. Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñari Moisés ĩ rotirise gaye rʉ̃cʉbʉoa yʉ. Ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare gaye cʉni rʉ̃cʉbʉoa yʉ.
Acts 26:6 in Macuna 6 “Godanare mʉcana tʉdi ĩna catiroca yigʉ yigʉja yʉ”, yi goti yucãñi Dios gʉa ñicʉsabatiare. Ito bajiro yʉ tʉoĩajare, “Ĩre seti ña”, yicõri yʉre ãmi wadiama ĩna.
Acts 26:17 in Macuna 17 Judio masa, ito yicõri judio masa meje ñarã cʉni mʉre ĩna sĩa ãmoja mʉ rãca ñacʉja yʉ. Masa jeyarore yʉ oca gotijaro Pablo, yirocʉ ĩna tʉ mʉre cõa yʉ.
Acts 28:23 in Macuna 23 “Ito yija iti rʉmʉ minijuana mani”, yicã ĩna. Ito yija bero batacã ĩna. Ĩna wara rʉmʉ ejaroca jãjarã masa ejacã Pablo ĩ ñarojʉ. Ĩna minijuaja ticõri, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire gayere gotiquĩ Pablo. Busuri jĩjʉ ĩ goticoaja, rãiocũro goti tarojoquĩ. Moisés ñayorʉ ĩ ucarere gotiquĩ Pablo. Ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare cʉni gotiquĩ ĩ. “Jesure tʉorʉ̃nʉjaro ĩna”, yirocʉ ito bajiro gotiquĩ Pablo ĩnare.
Romans 3:21 in Macuna 21 “Yʉ rotirisere masibitibojarãti queno yirã ñama yʉre tʉorʉ̃nʉrã. Ñe seti ma ĩnare”, yi gotiami Dios adi rʉmʉri ĩja. Jane mejejʉ cʉni ito bajiroti gotisʉoyija ĩ rotirise, ĩre goti ĩsiri masa ĩna ucare cʉni.
2 Corinthians 1:8 in Macuna 8 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Asia sitajʉ ñagʉ̃ jaje oca josarise gaye rẽtañi Pablo”, mʉa yi tʉoĩare ãmoa yʉ. Ado bajiro bajicʉ. Itojʉ bʉto tʉoĩa bʉjatobiticʉ yʉ. “Ñemecʉtiado ma yʉ”, yi tʉoĩacʉ yʉ. “Catigʉ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩare manicʉ yʉre.
2 Timothy 3:11 in Macuna 11 Cristo oca yʉ riasojare masa ĩna yʉre ʉsirioro yi codeja ticʉ mʉ. Yʉ tʉoĩa bʉjatobitija ticʉ mʉ. Antioquía, Iconio ito yicõri Listra wame cʉtiri cʉtojʉ cʉni yʉre rẽtare ñarocõti masigʉ̃ja mʉ. Iti cʉtorijʉ yʉ tʉoĩa bʉjatobitiroca masa ĩna yʉre yire masigʉ̃ja mʉ. Ito bajiro ĩna yibojarocati mani Ʉjʉ yʉre codeñi ĩ.
2 Timothy 4:17 in Macuna 17 Yʉ baba mesama ĩna yʉre jidicãbojarocati mani Ʉjʉama yʉre jidicãbisĩ. Yʉ oca sẽoroca yiñi. Ito bajiro yʉre ĩ yijare judio masa meje ñarãre oca riojo ñasarise goti rẽtobu jeocʉ yʉ. Yʉre ĩna sĩa ãmobojarocati camotañi Dios.
Revelation 11:18 in Macuna 18 Mʉre masimena co sita gãna rʉyabeto mʉre ti junisinicã ĩna. Ĩna tõbʉjaroca mʉ yira rʉmʉ ejacoajʉ ĩja. Ito yicõri godarãre waja mʉ seniri rʉmʉ ejacoajʉ. Mʉre moa ĩsicõri ĩna mʉre goti ĩsire waja, waja yira rʉmʉ ejacoajʉ ĩja. Mʉ ñarã mʉre rʉ̃cʉbʉoanare mʉ waja yira rʉmʉ ejacoajʉ. Ñasarã, ñasa menare cʉni mʉ ñarã ĩna ñajare ĩnare waja yigʉ yigʉja mʉ. Ito yicõri adi sita gãnare ñeñaro yirãre mʉ ruyurioroti rʉmʉ ejacoajʉ, yicã veinticuatro ñarã bʉcʉrã Diore rʉ̃cʉbʉorã.
Revelation 15:3 in Macuna 3 Moisés Diore moa ĩsiri masʉ ñayorʉ ĩ basayore basacã ĩna. Oveja Macʉre wanʉrã ado bajiro basacã ĩna: Dios, mʉ ña rẽtoro masigʉ̃. Ñimʉjʉa gãji mʉ robo masigʉ̃ mami. Jeyaro mʉ rujeore ticõri, quenarise iti ñaja, ti ʉca gʉa. Jeyaro mʉ yirise quenarise ña. “Ado bajiro yigʉ yigʉja yʉ”, mʉ yija, yiro robo yigʉ ña mʉ. Co sita gãna rʉyabeto, masa jeyaro Ʉjʉ ña mʉ.
Revelation 20:12 in Macuna 12 Godana Dios riojo ĩna rʉ̃gõja ticʉ yʉ. Ñasarã, ñasamena cʉni ñacã ĩna. Ito ĩna rʉ̃gõroca papera tutiri janaquĩ Dios. Iti papera tutirijʉ masa jeyaro ĩna yigore wãñacʉ iti tutirijʉ. Ito bajiri itire ticõri godana ĩna yiado bajiroti ĩnare besequĩ Dios. Ito yija gaje tuti papera tuti janaquĩ Dios. “Adocõ ñama yʉ rãca ñatĩñarona”, yire gaye wame wãñacʉ iti tutijʉ.