Acts 23 in Denya

1 Pɔl atɛné mbɛ ushu ɛchomele melɔ, apɛ bɔɔ́ domeé ne aké, “Áŋmɛ́ ba nlu mɛ́ né mbɛ ushu Ɛsɔwɔ yɛndégébé kpaá tɛ fi, ne metɔɔ́ wa ɛchyɛgé me ɛfwyale né genó gefɔ́.”

2 Ne Ananya ayi alu ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ agaré bɔɔ́ bi átɛné kwɔ́kwɔ́lé ne Pɔl nnó ádo ji gekwɛ́kwɛ́ meno.

3 Pɔl aké, “Ɛsɔwɔ ado nyɛ wɔ ntó gekwɛ́kwɛ́. Wɔ ɔlu ɛké ɛkwɔ gepú ɛwé áwɔgé ne mbɔmé. Wɔ ɔjwɔle ɛfɛɛ́ nnó ɔpa mpa wa nkane ɛbɛ́ ɛlu ne ɔma kwé ɛbɛ́ nkane ɔké ádo me gekwɛ́kwɛ́.”

4 Bɔɔ́ bi atɛné kwɔ́kwɔ́lé ne Pɔl agií ji áké, “Mbɔ ne ɔshyɛ ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ”?

5 Ne Pɔl ashuú ɛbwɔ́ meko aké, “Áŋmɛ́ ba, nkaá fɔ́ nnó alu ɛtukpɛ ampyɛ upɛ Ɛsɔwɔ wɔ́. Nende nkaá nnó ŋwɛ Ɛsɔwɔ aké, ‘Ɛkagé muú ashyɛ muú kpaá melɔ.’”

6 Pɔl aké agɛne nnó gentɔge bɔɔ́ abifɔ álú bɔɔ́ Sadusi ne abifɔ álú bɔɔ́ Farasi ákale áké, “Áŋmɛ́ ba nlu muú Farasi ne antɛ ba álú bɔɔ́ Farasi. Ula bi nkpɛné unɔɔ́ mpa ɛlé gétúgé nkame ne mbélé umɛɛ́ nnó bɔɔ́ bi ágbó ákwilege nyɛ né negbo.”

7 Pɔl ajɔgé mbɔ, bɔɔ́ Sadusi ne abi Farasi álɔ manwamé ne atɛ, ne ɛchomele ɛwémbɔ ɛkaré malu apea.

8 Ɛbwɔ́ áwámege mbɔ getúge bɔɔ́ Sadusi aké muú agbogé akwilege sé né negbo ne ákamé fɔ́ nnó ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ ɛlu wɔ́ yɛ genó fɔ nkane Mendoó gepɔ́. Yɛ́mbɔ bɔɔ́ Farasi ákame nnó unó bi uko úlú.

9 Ne mawámé ama ja dɔɔ́. Ne anlɛré mabɛ́ Ɛsɔwɔ abi álú geluáge bɔɔ́ Farasi ákwile ka ájɔge ne ɛshyɛ áké, “Ɛsé degɛ fɔ́ gyɛ́ ayi mende yina apyɛ wɔ́. Ndɔfɔ ɛkiɛ́nné Ɛsɔwɔ yɛ ɛlé mendoó ne ɛjɔɔ́ ne ji wáwálé.”

10 Gébégé mawáme yimbɔ aláa lé umyɛumyɛ, muú kpaá bɔɔ́ bee afɔɔ́ nnó ágyale nyɛ Pɔl ubauba, ne agaré bɔɔ́ bee nnó áféré Pɔl ɛfɛɛ́ ákéré ne ji mmu dachi bɔɔ́ bee.

11 Bií bimbɔ ne utuú Jisɔs achwɔ tɛne nenkuné mmyɛ Pɔl ne ajɔɔ́ ne ji aké, “Gbaré metɔɔ́ wyɛ, ndɛre ɔgarege nkane nlu né Jɛrosalɛ mbɔntó ne ɔgarege nyɛ bɔɔ́ né Rom.”

12 Bií ujyágé bɔɔ́ Jus fɔ́ ásɔ́ mala ne áchɔ mmyɛ nnó ɛbwɔ́ anyɛɛ́ ne ányú genó gefɔ́ kpaá tɛ áwáne Pɔl.

13 Ne bɔɔ́ bi áchɔɔ́ mmyɛ ápwɔ́ usaá upea.

14 Ne ájyɛ gɛ́ anɔɔ́ baá bi apyɛ upɛ Ɛsɔwɔ ne ákpakpa melɔ áké, “Ɛsé dechɔ mmyɛ nnó denyɛɛ́, denyú genó gefɔ́ kpaá tɛ ɛsé déwáne Pɔl.

15 Nkane ɛlúmbɔ, ɛnyu ákpakpa melɔ tɔge meko mbaá menɔ muú bɔɔ́ bee nnó atɔ́ Pɔl depyɛ ɛké dékɛlege mamapɛ mechɔ Pɔl cháŋéné ne ɛsé dékpomé mmyɛ manwá ji gemɛge nnó akwɔné fa.”

16 Ne maá mende ayi meŋmɛ Pɔl yi mendée awú genó ɛyi ɛbwɔ́ abɔ ásɔ́ mala mampyɛ, ajyɛ garé Pɔl né dachi bɔɔ́ bee.

17 Ne Pɔl akuú muú kpaá bɔɔ́ bee ama aké, “Sɛ ntɛ mamane yi ɔjyɛ mbaá menɔ muú ɛnyú, awya geno fɔ mangaré ji.”

18 Ajyɛgé ne ji ɛwu aké, “Pɔl muú denɔ aké nchwɔ́ ne ntɛ mamane yina ɛta wyɛ, awya genóge fɔ mangaré wɔ́.”

19 Menɔ muú yimbɔ asɛ ntɛ manmané yimbɔ átɛné babá, agií ji ake, “Ndé mechɔ ɔkɛlege mangaré me?”

20 Ashuú ji meko aké, “Bɔɔ́ Jus fɔ ájɔɔ́ ábélé nnó geyá ɛbwɔ́ ágaré wɔ ɔma chwɔ́ ne Pɔl né ɛchomelé melɔ, ɛbwɔ́ akɛ́lege mampyɛ ɛké ámage pɛ́ mechɔ Pɔl cháŋéné.

21 Yɛ́mbɔ ɛbwɔ́ áchwɔge, ɔkamege nende bɔɔ́ ápwɔ usaá upea abi ábií né meti, ágile manwá Pɔl. Ɛbwɔ́ ácho mmyɛ nnó anyɛɛ́ ne anyú genóge fɔ kpaá tɛ áwáne Pɔl. Ne nana ɛbwɔ́ ágile manwú genó ɛyige tanege wɔ meno.”

22 Ne menɔ muú yimbɔ aké ne maá yimbɔ, “Chó ne ɛkage ɔpyɛ muú fɔ akaá nnó ɔgaré me mechɔ ɛwé.”

23 Ɛ́wyagé menɔ muú bɔɔ́ bee yimbɔ akuú bɔɔ́ apea abi akwɔlege ji né dekpakpaá, aké ne ɛbwɔ́, “Jyage usaá bɔɔ́ bee ufya abi ákɛne ne uka ne usaá bɔɔ́ bee ulɛɛ́ meso ɛfya abi ákwɔme mfaá ujuŋá ne jyage ntó usaá bɔɔ́ bee ufya abi álú ne makɔ. Gárege ɛbwɔ́ ákpome mmyɛ ásɛ Pɔl ájyɛ́ né Kaisaria né káláŋká ɛneneama ne utuú bi.

24 Sɛgé ujuŋá ɛbifɔ nnó Pɔl aké akɛne ákwɔ́mé mfaá. Tige ji akɛ pere akwɔ́né né ushu Fɛlis ayi gɔmena.

25 Ajɔgé mbɔ, ásá ntó ŋwɛ aké,

26 “Me Klodyos Lysia ne nsame ŋwɛ yina mbaá Ata Fɛlis ayi gɔmna. Ntamé wɔ.

27 Bɔɔ́ Jus ábɔ́ apyɛ́ mende yina ne ákɛlege manwá ji. Nwuúgé nnó alu muú yi áchyɛɛ́ ji melu nnó ábɛ́ muú Rom, me mfɛ́ ɛwu ne bɔɔ́ bee ba ne mféré ji né amu ɛbwɔ́.

28 Tɛ mbɔ nkɛlege mankaá gyɛ́ ayi ɛbwɔ́ aké mende yina apyɛ, nsɛ ji defɛ́ mbɛ ushu ákpakpa melɔ bwɔ́.

29 Ágigé ji, ngɛ fɔ nnó apyɛ genó ɛyige ábɔ́ manwá ji wɔ́ yɛ mankpɛ denɔ. Ɛbwɔ́ ábɔ́ anyɛɛ́ lé mbeé né mabɛ́ bwɔ́.

30 Ɛ́wyagé muú fɔ achwɔ́ garé me nnó bɔɔ́ Jus ásɔ́ mala manwá mende yina. Ne ntɔ́ ji tɛ́nétɛ́né ɛta wyɛ. Ngaré ntó bɔɔ́ bi áké ji apyɛ gyɛ́ nnó áchwɔ́ garé wɔ genó ɛyige ji apyɛ. Bɛ́ peré.”

31 Ne bɔɔ́ bee bimbɔ ápyɛ wyɛ nkane menɔ muú bwɔ́ agaré ɛbwɔ́. Ásɛ Pɔl né utuú bimbɔ, ákɛ kpaá ákwɔné Antipatris.

32 Bií ujyagé bɔɔ́ bee abi ákɛne ne uka ákéré né dachi bwɔ́ ne abi awya ujuŋa ásɛ Pɔl áfɛ́ ne ji.

33 Ɛbwɔ́ ákwɔ́négé Kaisaria, áchyɛ gɔmna ŋwɛ yimbɔ ne áfyɛ Pɔl né amu jií.

34 Akuúge ŋwɛ yimbɔ, agií Pɔl aké, “Ɔtané ndé geba?” Pɔl ashuú ji meko aké, “Ntané gebagé mewaá Silisya.”

35 Gɔmena awuúge mbɔ, aké ne ji, “Gɔ́ bɔɔ́ bi aké ɔpyɛ gyɛ́ áchwɔ́ ne nwuú mpa wyɛ.” Ne ajɔɔ́ aké ájyɛ bélé ji né ɛcha ɛwé Mfwa Hɛrɔd abɔ atɛné ne aké bɔɔ́ bee ábamé ji.