Romans 9:22 in Cubeo 22 Aru Jʉ̃menijicʉ d̶aibi põevare yópe pẽpeipõecʉ jororʉare ʉ̃i d̶aiyepe. Que teni Jʉ̃menijicʉ napimi ʉrarõ ina jorojĩni d̶aivʉre ʉ̃́re ne ãmeina teiyeque, ina bíjarãjivʉre. Ʉbenita apejãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i jorojĩyede põevare ne ãmeina teiye boje. Aru põevare majide d̶acʉyʉme ʉ̃i majiéde, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede náre, ne ãmeina teiye boje.
Other Translations King James Version (KJV) What if God, willing to shew his wrath, and to make his power known, endured with much longsuffering the vessels of wrath fitted to destruction:
American Standard Version (ASV) What if God, willing to show his wrath, and to make his power known, endured with much longsuffering vessels of wrath fitted unto destruction:
Bible in Basic English (BBE) What if God, desiring to let his wrath and his power be seen, for a long time put up with the vessels of wrath which were ready for destruction:
Darby English Bible (DBY) And if God, minded to shew his wrath and to make his power known, endured with much long-suffering vessels of wrath fitted for destruction;
World English Bible (WEB) What if God, willing to show his wrath, and to make his power known, endured with much patience vessels of wrath made for destruction,
Young's Literal Translation (YLT) And if God, willing to shew the wrath and to make known His power, did endure, in much long suffering, vessels of wrath fitted for destruction,
Cross Reference Matthew 23:31 in Cubeo 31 Ʉbenita mʉjavacari jã́d̶ovad̶avʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉpe paivʉre.
Romans 1:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉ jorojĩni jã́imi põevare ne pued̶abe boje ʉ̃́re aru ne ãmeina teiye boje apevʉque. Que baru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aibi náre ne ãrʉmetede d̶aiye boje ne bajumia Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene.
Romans 2:4 in Cubeo 4 Pued̶abecʉpe tebejacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i pare mearo cũiméno boje. Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉre. Dʉibajĩena napini coreibi mʉre. Coreóvajacʉ mʉ jãve Jʉ̃menijicʉ meacʉre mʉ́que, ʉ̃i ʉe boje mi jarʉvaquiyede mi ãmeina teiyede. Mi oatʉvaiye boje, mearo d̶acacʉyʉme mʉre.
Romans 9:17 in Cubeo 17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i daroiye báquede Moisés bácʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ñai Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ bácʉre, Faraón ne aimʉre: “Mʉ jave ãmeina teyʉbu aru pued̶abevʉ mʉ yʉre. Aru yʉ pʉeno baju ãmeina tede nʉre d̶aivʉ mʉre, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare aipe vaiquíyede mʉre ji majiéque. Aru ne jã́riburu yóboi diede, ‘Jãve Jʉ̃menijicʉ majicʉbe caivʉ pʉeno’, arãjarama na”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Romans 9:21 in Cubeo 21 Ñai jororʉre pẽpeipõecʉ jãve d̶arĩ bʉojaibi ʉ̃i ʉrõpe joboque. Cũinábʉ jobobʉque d̶arĩ bʉojaibi pʉcarʉa jororʉare. Cũinárʉ jororʉre me d̶aibi dʉibajĩeneca, põeva didʉre jã́ri ne arãjiyepe ayʉ, “Ñai pẽpeñʉ me majibi”. Aru apedʉ jororʉre maumejieneca d̶aibi ʉ̃́re jaʉéde ʉ̃́re d̶aquidʉ caijãravʉa.
1 Thessalonians 2:16 in Cubeo 16 Ina judíovavacari ñʉjare coyʉicõjemeniduivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ina judíova ãmevʉre, ne meatebenajiyepe aivʉ. Que teni bʉojaivʉbu caiye ne ãmeina teiyede. Que baru caride ʉetʉibi Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ d̶aivʉre ãmeno. Que baru ñájine d̶acʉyʉme náre.
1 Thessalonians 5:9 in Cubeo 9 Que baru Jʉ̃menijicʉ epebebi majare ñájine d̶acʉyʉ. Quénora epeibi majare maje jabocʉ Jesucristoi mead̶aquiyepe ayʉ, ñájimemuri ãmenaque.
2 Timothy 2:20 in Cubeo 20 Cʉ̃rami ʉrad̶ãmi jívʉre jororʉa ʉre cʉvʉ. Apedʉa úruque d̶aidʉa aru plataque d̶aidʉa máre, ʉbenita apedʉa jocʉque d̶aidʉa aru joboque d̶aidʉa máre cʉvʉ. Didʉáre úruque, plataque máre, d̶aidʉa bojecʉridʉare, ñai cʉ̃rami upacʉ epeicõjeñʉme ʉ̃i yebai curãdaivʉre. Ʉbenita didʉáre jocʉque aru joboque máre, d̶aidʉa bojecʉbedʉare, epeicõjeñʉme cʉ̃ramicavʉre.
1 Peter 2:8 in Cubeo 8 Aru apenʉmʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Iva cʉ̃rava boje, põeva torĩ tʉrĩdurãjarama. Aru iva cʉ̃rava boje, põeva tʉrãjarama máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru põeva ne jʉ abede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene vaivʉ náre yópe põecʉi torĩ tʉrĩduiyepe. Que teni ina põeva d̶aivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi majié báquepedeca ina põeva ne d̶arãjiyede.
1 Peter 3:20 in Cubeo 20 Na mácavʉ apʉrivʉ cãreja jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ãnijãravʉa báquei, Noé mácʉ ʉ̃i d̶aiye báquede jiad̶ocũ ʉracũre. Dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ napini coreyʉ barejaquémavʉ, na mácavʉ ne jʉ arãjiyepe arĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita obebejĩna baju, ocho paivʉ quévʉra, na mácavʉ mead̶aimara marejaquémavʉ dicũque muiváibore jocarĩ. Ocoi jorĩ, ocoque mead̶aimara marejaquémavʉ.
2 Peter 2:3 in Cubeo 3 Ãujinajivʉbu na apevʉi cʉvede, tãutʉrare máre. Que teni jʉjovarãjivʉbu mʉjare ne bueiye borocʉeque, ĩnajivʉ mʉje cʉvaede. Ʉbenita javede Jʉ̃menijicʉ “Ina borocʉede bueivʉ ñájinajarama”, arejaquemavʉ. Que teni bíjarãjarama na Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
2 Peter 2:9 in Cubeo 9 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majibi mead̶ayʉ ina ʉ̃́re jʉ arĩ mearo d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, jʉjovaivʉre jarʉvarĩ. Aru ʉ̃ majibi coreyʉ ina ʉ̃́re jʉ abeni ãmeno d̶aivʉre, ñájinajivʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita.
2 Peter 3:8 in Cubeo 8 Mʉja, ji ʉmara, ãrʉmetebejarã iyede: Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme cũinájãravʉ vainore yópe maje jã́iyepe mil paiʉjʉa vainore. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme mil paiʉjʉa vainore yópe maje jã́iyepe cũinájãravʉ vainore.
2 Peter 3:15 in Cubeo 15 Coreóvajarã iyede: Maje jabocʉ Jesucristo napini coreibi põevare, ne mead̶arãjiyepe ayʉ. Quédeca caiyoca ʉ̃i paperayocaque toivaicõjequemavʉ diede majecʉ, maje ʉmʉ, Pablo. Apeyoca ʉ̃i paperayocare apevʉ põeva jápiarĩduyama. Ina majibevʉ aru ina jʉ aivʉ Jesucristore parʉbevʉva cãreja coyʉrĩduyama aipe aiyʉrõre iye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede aru ape toivaiye báquede máre, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ʉbenina coyʉyama na. Que baru ne baju coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Jude 1:4 in Cubeo 4 Apevʉ jʉjovaivʉ cʉrivʉbu maje jẽneboi, yavenina ecoivʉ bácavʉ maje cójijiñamia jívʉi. Ina yópe teivʉ ʉbenina dápiare d̶aiyʉrĩduyama mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ãmeno d̶ad̶ama. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyedeca ina põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉrarõ ãmenore d̶aivʉ, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iyede”, arĩ dápiarĩduyama na. Aru jʉ abenama Jesucristore, majare upacʉre aru maje jabocʉre cũinácʉra. Que baru yópe arĩ, “Jesucristo jabocʉ cũinácʉra ãmemi”, borocʉrĩ ad̶ama na. Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva nópe aivʉ ñájinajivʉre, ne ãmeina teiye boje.
Revelation 6:9 in Cubeo 9 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jã́cacʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ ne ũmene. Caivʉ ina boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉre ne coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne ũmene jã́cacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva cãchinoi. Dajocabevʉva “Jãvemu” arĩ coyʉrejaquemavʉ Jesucristoi yávaiye méne.
Revelation 6:16 in Cubeo 16 Cod̶oboborĩ órejaima cʉ̃racũa ʉracũare aru cʉ̃raboare máre, yópe arĩ: —Tʉjacũari ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, ʉ̃i jã́mequiyepe aino ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai ovejajĩcʉ jorojĩni jã́ñʉre.