Romans 8:7 in Cubeo 7 Que baru ñai põecʉ dápiarĩ d̶ayʉ baru ʉ̃i baju ʉede, maucʉvarĩ jʉ abebi Jʉ̃menijicʉre. Aru jãve ye d̶aicõjeñʉ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i bajure máre.
Other Translations King James Version (KJV) Because the carnal mind is enmity against God: for it is not subject to the law of God, neither indeed can be.
American Standard Version (ASV) because the mind of the flesh is enmity against God; for it is not subject to the law of God, neither indeed can it be:
Bible in Basic English (BBE) Because the mind of the flesh is opposite to God; it is not under the law of God, and is not able to be:
Darby English Bible (DBY) Because the mind of the flesh is enmity against God: for it is not subject to the law of God; for neither indeed can it be:
World English Bible (WEB) because the mind of the flesh is hostile towards God; for it is not subject to God's law, neither indeed can it be.
Young's Literal Translation (YLT) because the mind of the flesh `is' enmity to God, for to the law of God it doth not subject itself,
Cross Reference Matthew 5:19 in Cubeo 19 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ caiye diede. ’Ʉbenina yávabecʉbe Jʉ̃menijicʉ. Ácʉ põecʉ apejĩe ʉ̃i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe jaboteimʉ ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ põecʉ caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyʉ́ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Matthew 12:34 in Cubeo 34 ¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉjarecabu dápiaivʉ ãmene. Que baru ãme matʉiyede yávaivʉbu mʉja. Aru méne yávarĩ bʉojabevʉ mʉja.
John 7:7 in Cubeo 7 Mʉjare cõenímema ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita yʉre jã́iyʉbema Jʉ̃menijicʉre jʉ abe põeva. Náre ne ãmeina teiyena coyʉivʉ yʉ. Que baru yʉre jã́iyʉbema.
John 15:23 in Cubeo 23 Ácʉ põecʉ ʉbecʉ yʉre, jipacʉre máre ʉbebi ʉ̃.
Romans 1:28 in Cubeo 28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju d̶are nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ.
Romans 1:30 in Cubeo 30 Coyʉyama ãmenore caivʉ ne jápiainoi apevʉi borore. Ãmeina jã́d̶ama Jʉ̃menijicʉre, aru Jʉ̃menijicʉ máre náre ãmeina jã́imi. Ye baju ãmema apevʉre. Dápiad̶ama ne baju “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” Aru, “Mearatamu ñʉja apevʉ pʉeno”, ad̶ama na. Mamae ãmeina teiyede cʉed̶ad̶ama na. Jʉ abenama nébʉcʉvare.
Romans 3:31 in Cubeo 31 Dinʉmʉ, ¿coyʉivʉba maja põevare ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye boje maja boropatebevʉre maje jʉ aiyede Jesucristore? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora caride maje jʉ aiye boje Jesucristore pʉeno baju d̶aiyʉrivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
Romans 5:10 in Cubeo 10 Majacapũravʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare, daroyʉ bácʉ mamacʉre ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje. Que teni caride Jʉ̃menijicʉi yóvaimaramu maja. Cristoi ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare ʉ̃i yaiyede, jãve pʉeno ʉrarõ mearo d̶acacʉyʉme majare caride, apʉcʉ cojedeca. Maje cʉede cũinávʉpe maje jabocʉ Jesucristoque, mead̶acʉyʉme majare Jʉ̃menijicʉi jorojĩyede jarʉvarĩ.
Romans 7:7 in Cubeo 7 ¿Aipe coyʉiye jaʉri majare caride? ¿Meameni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre? Meame ãmevʉ. Nópe dápiaiye jaʉbevʉ. Ʉbenita ji d̶aicõjeiyede coreóvaquiye jipocare, coreóvabedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe cʉede. Cũináro iye d̶aicõjeiyecarõ, “Ãujimejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede”, aino cʉbedu, ãujimejebu yʉ apevʉ ne cʉvaede.
Romans 7:22 in Cubeo 22 Torojʉrĩ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ji ũmei. Aru d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ diede.
Romans 8:4 in Cubeo 4 Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ nópe, d̶are d̶acʉyʉ majare caiye ʉ̃i d̶aicõjeiyepe me. Majarecabu d̶abevʉ yópe maje baju ʉrõpe. Ʉbenita majarecabu d̶aivʉ yópe ñai Espíritu Santoi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque.
1 Corinthians 2:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ina Espíritu Santore cʉvabevʉ coreóvaivʉ bʉojabenama iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede bojecʉbeda ʉ̃i Espíritu Santoque. Ne jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i majiéque coyʉiyede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama na. Ne dápiaru, die bojecʉbevʉ. Ácʉ põecʉ Espíritu Santore cʉvabecʉ baru, Jʉ̃menijicʉ jiede ye coreóvabebi ʉ̃.
1 Corinthians 9:21 in Cubeo 21 Ʉbenita ji cʉede judíova ãmevʉque, nácacʉpe teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶abevʉ yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, d̶ayʉvacari Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Cristoi cõjeimʉ mae boje.
Galatians 5:22 in Cubeo 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
Ephesians 4:18 in Cubeo 18 Que baru jápiarĩ coreóvabema na. Iye apʉé mamaene, Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aiyede ʉ̃ jinare, cʉvabema na. Ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbema. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabema.
Colossians 1:21 in Cubeo 21 Aru mʉjacapũravʉ javede ãmeina dápiaivʉ barejaquémavʉ aru ãmenore d̶aivʉ barejaquémavʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva maucʉvarivʉ barejaquémavʉ mʉja.
2 Timothy 3:4 in Cubeo 4 Jẽni jínajarama põevare ne mauvare. Aru d̶arãjarama ãrʉmevʉpe. Dápiarãjarama ne baju majidivʉpe caiyede apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abenajarama na. Aru cojʉbenajarama ʉ̃́re. Quénora d̶arãjarama cojʉrãjivʉ ne baju yópe ne baju ʉrõpe.
Hebrews 8:10 in Cubeo 10 Que baru yópe ‘Que d̶arãjare’ arĩ, coyʉcʉyʉmu yʉ caivʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne yajuboacavʉre”, aibi Jʉ̃menijicʉ. Aru yópe are nʉimi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “Apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde na márajivʉre dápiare d̶acʉyʉmu ji d̶aicõjeiyeda yópe ji epejʉroepedeca diede ne ũmei. Aru me coreóvare d̶acʉyʉmu diede máre yópe ji toivajʉroepedeca diede ne ũmedʉrã, torojʉeque ne d̶arãjiyepe ayʉ diede. Yʉrecabu ne jabocʉ bacʉyʉ́. Aru nárecabu ji jaboteimara márajivʉ.
James 4:4 in Cubeo 4 Ãmena bajutamu mʉja. Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ dajocaiyʉrivʉbu mʉja yópe nomió ãmecoi dajocaiyepe jímarepacʉre jarʉvarĩ. Ina yóvaivʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe maucʉvarivʉbu Jʉ̃menijicʉre. ¿Coreóvabenarʉ mʉja diede? Jãve mʉja me coreóvaivʉbu diede. Que baru ácʉ põecʉ yóvaiyʉcʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe, ʉ̃́recabe maucʉvacʉ Jʉ̃menijicʉre.
2 Peter 2:14 in Cubeo 14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ.
1 John 2:15 in Cubeo 15 Ʉbejarã mʉja iyede, ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ʉede. Aru ʉbejarã yo ijãravʉcarõ cũiquínore máre. Ñai ʉcʉ baru ijãravʉre aru ijãravʉquede máre, ñai bʉojabebi ʉcʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.