Romans 8:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Que baru jacopʉrãjaramu ʉ̃́re caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Aru jacopʉrãjaramu maja Jesucristoque iye Jʉ̃menijicʉi jíquiyede ʉ̃́re. Ʉbenita Jesucristope ãrojamevʉ maja cãreja. Que baru ñájivʉbu Jesucristope ijãravʉi. Aru ñájivʉ baru caride, jãve cũinájãravʉ baquinó meara baju barãjáramu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jesucristope. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearamu mʉja”, arĩ coyʉcʉyʉme majare.
Other Translations King James Version (KJV) And if children, then heirs; heirs of God, and joint-heirs with Christ; if so be that we suffer with him, that we may be also glorified together.
American Standard Version (ASV) and if children, then heirs; heirs of God, and joint-heirs with Christ; if so be that we suffer with `him', that we may be also glorified with `him'.
Bible in Basic English (BBE) And if we are children, we have a right to a part in the heritage; a part in the things of God, together with Christ; so that if we have a part in his pain, we will in the same way have a part in his glory.
Darby English Bible (DBY) And if children, heirs also: heirs of God, and Christ's joint heirs; if indeed we suffer with [him], that we may also be glorified with [him].
World English Bible (WEB) and if children, then heirs; heirs of God, and joint-heirs with Christ; if indeed we suffer with him, that we may also be glorified with him.
Young's Literal Translation (YLT) and if children, also heirs, heirs, indeed, of God, and heirs together of Christ -- if, indeed, we suffer together, that we may also be glorified together.
Cross Reference Matthew 16:24 in Cubeo 24 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́.
Matthew 25:21 in Cubeo 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Luke 12:32 in Cubeo 32 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉja, jívʉ, obebejĩnavacari jidʉbejarã. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i me boje, epecʉyʉme mʉjare jabovava ʉ̃i jaboteinʉmʉre.
Luke 22:29 in Cubeo 29 Yópe jipacʉ ʉ̃i jíyepe yʉre ji jabotequinore, nopedeca yʉ máre jívʉ mʉjare mʉje jabotenajinore, mʉje dobarãjiyepe ayʉ ji tʉoiva yebai ji jabotequiyede, ãrajivʉ aru ũcurajivʉ yʉ́que, aru mʉje dobarãjiyepe ayʉ jabovai dobarõa mearoara, coyʉrãjivʉ mearare o ãmenare ina doce paiyajuboa Israecavʉre, arejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare.
Luke 24:26 in Cubeo 26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyʉ́ bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Jesús.
John 12:25 in Cubeo 25 Ñai põecʉ ʉ̃i baju jecʉcʉ baru, bíjacʉyʉme ʉ̃. Ʉbenita ñai põecʉ jecʉbecʉ baru ʉ̃i baju ijãravʉre, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvacʉyʉme ʉ̃.
John 17:24 in Cubeo 24 ’Mʉ, jipacʉ, mi yʉre jʉ are d̶aimara márajivʉre, ne cʉrãjiyepe yʉ́que ji cʉquinore ʉvʉ yʉ, ne jã́rajiyepe ayʉ yʉre meacʉ bajure, mʉ́pe páyʉre. Mamarʉmʉre maje caiyede cʉed̶arãjiye jipocai, yʉre ʉrejavʉ̃ mʉ. Que baru yʉ meacʉ bajure, mʉ́pe páyʉre, jã́d̶ovaivʉ mʉ.
Acts 14:22 in Cubeo 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na.
Acts 20:32 in Cubeo 32 ’Yʉ jẽniañʉmu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́ri corequiyepe ayʉ mʉjare. Aru yávaiye me ʉrarõ mearo d̶acaiye cad̶atequiyebu mʉjare. Que baru parʉre d̶aquiyebu mʉjare mʉje ũmei ʉ̃i yávaiye parʉéque, mʉje jʉ arãjiyepe Jesúre cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme mʉjare mʉje cʉrãjino caivʉ apevʉque, ina ʉ̃i mead̶aimaraque, ne Jesúre jʉ aiye boje.
Acts 26:18 in Cubeo 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo.
Romans 5:9 in Cubeo 9 Maja majivʉ Cristoi mearo d̶acaiye báquede majare, yaiyʉ́ majare boje. Ʉ̃i jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Ʉ̃i nópe ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare, maje ãmeina teiyedeca cãreja, jãve majidivʉbu maja. Que baru pʉeno ʉrarõ Cristoi mearo d̶acaquiyede majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ ãnijãravʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje.
Romans 5:17 in Cubeo 17 Jãve cũinácʉ ʉ̃mʉ, Adán mácʉ, ʉ̃i jʉ abeno mácarõ boje, caivʉ apevʉ põeva máre coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita jãve baju cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aino mácarõ boje, obedivʉ põeva meated̶ama Jʉ̃menijicʉque. Que baru caivʉ maja jacopʉivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaino bojecʉbenore, maja ʉ̃i coyʉimara mácavʉbu, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque, cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aino mácarõ boje.
Romans 8:3 in Cubeo 3 Jʉ̃menijicʉvacari d̶acarejaquemavʉ majare iye ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre d̶arĩ bʉojabede. Põeva ne ãmeina d̶aiyʉede ʉe boje, náva d̶aicõjeiyepe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ ne majiéque. Que baru iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉ bʉojabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ darorejaquemavʉ mamacʉre, ʉ̃ jicʉre, jarʉvacacʉyʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉede, maje cʉrãjiyepe ayʉ ãmeina d̶aiyʉbevʉva. Ñai mamacʉ darejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe, cʉvacʉ ʉ̃i baju yópe apevʉ põeva, ãmeina teivʉ ne bajupe. Ʉbenita Jesucristocapũravʉ ye ãmeina d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ mamacʉi bajure, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ.
Romans 8:29 in Cubeo 29 Jipocamia Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃ jina márajivʉre. Ʉ̃i beoimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ, ʉ̃i mácʉpe paivʉ barãjiyépe ayʉ aru mamacʉ némamicʉpe páyʉ baquiyépe ayʉ obedivʉ jẽneboi.
1 Corinthians 2:9 in Cubeo 9 Aru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i mead̶aiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ina põevare ʉ̃́re ʉrivʉre, yópe põeva ne jã́mene, aru ne jápiabede, ne dápiabede máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
2 Corinthians 1:7 in Cubeo 7 Majivʉ ñʉja mʉje ñájiyede yópe ñʉje ñájiyepedeca, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateni parʉre d̶acʉyʉre mʉjare máre mʉje ũmei, yópe ʉ̃i cad̶ateni parʉre d̶aiyepedeca ñʉjare ñʉje ũmei. Que baru jãve napini coreivʉbu ñʉja me baju vaiquíyepe aivʉ mʉjare.
2 Corinthians 4:8 in Cubeo 8 Apenʉmʉa apevʉ ñʉjare cãrijovaivʉreca, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉrĩ ye dajocabevʉtamu ñʉja. Apenʉmʉa aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare, ye majibevʉreca, apevʉ ye vainí tʉrĩ jarʉvaivʉ bʉojabevʉtamu ñʉjare.
Galatians 3:29 in Cubeo 29 Mʉja Cristo jina mae boje, Abraham mácʉi pãramena bajubu mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Galatians 4:7 in Cubeo 7 Jʉ̃menijicʉi nópe d̶aiye boje, caride yebacavʉpe, apevʉi d̶aicõjeimarape paivʉ ãmevʉ mʉja. Quénora Jʉ̃menijicʉi máramu mʉja, ʉ̃i jãve mearo d̶acaiye boje mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caiye iye ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i márare jícʉyʉme mʉjare.
Philippians 1:29 in Cubeo 29 Que baru mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶aimara, mʉje memecarãjiyepe ayʉ Jesucristore mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re aru no pʉenoreca mʉje ñájiyede máre, ʉ̃i yávaiye méne coyʉiye boje.
2 Timothy 2:10 in Cubeo 10 Que baru napivʉ yʉ caiye iye ñájiyede náre boje, ina Jʉ̃menijicʉi beoimarare, Jesucristo ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre máre, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que ʉ̃i cʉrõ pʉeno mearo cavarõi cainʉmʉa.
Titus 3:7 in Cubeo 7 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare, ʉ̃i coavaiyede majare maje ãmeno d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda ʉ̃i me boje, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, arĩ coyʉibi majare. Que baru caride maja Jʉ̃menijicʉi máramu. Aru jãve cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru napini coreivʉbu diede.
Hebrews 1:14 in Cubeo 14 Ʉbenita caivʉ ina ángelevacapũravʉ torojʉrivʉ memecaivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru mearore jívʉbu ʉ̃́re. Námu Jʉ̃menijicʉi daroimara, põeva ne jã́memara, cad̶atenajivʉ maja ʉ̃i mead̶aimara márajivʉre, cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare.
Hebrews 6:17 in Cubeo 17 Aru quédeca “Jãve d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovacʉyʉ parʉrõre ʉ̃i coyʉino mácarõre. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore ʉ̃i d̶aiyʉede. Diede coreóvare d̶aiyʉrejaquemavʉ ina ʉ̃i mearo d̶acaimara márajivʉre yópe ʉ̃i aiye báquepe. Que baru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
James 2:5 in Cubeo 5 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ina ijãravʉcavʉ cõmaje ãrojarivʉ cʉve cʉvabevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re cʉve cʉvarivʉpe bárãjivʉ ne Jʉ̃menijicʉi jaboteinocavʉ bae boje yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, arejaquemavʉ ina ʉrivʉre ʉ̃́re jãve.
1 Peter 1:4 in Cubeo 4 Iye Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aquiye majare yaibébu. Que baru pojebequiyebu. Ãmed̶abequiyebu. Aru javecarõpe tebeni bíjabequiyebu máre. Caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede napini coreivʉbu maja. Jʉ̃menijicʉvacari corecayʉbe diede mʉjare nore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi.
1 Peter 4:13 in Cubeo 13 Que baru cuecumamejara. Quénora torojʉjarã mʉje ũmei mʉje ñájiyede yópe Jesucristo ʉ̃i ñájiye báquepe. Que baru pʉeno baju torojʉrãjaramu caivʉ ne jã́rajiyede Cristo meacʉ bajure.
Revelation 3:21 in Cubeo 21 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ dobaicõjecʉyʉmu yʉ́que jabocʉ ji dobarõ mearoi, ne jabotenajiyepe ayʉ yʉ́que. Quédeca vainí tʉrejacacʉ yʉ ãmenore jarʉvarĩ. Aru caride dobavʉ yʉ jipacʉque jabocʉ ʉ̃i dobarõ mearoi, jaboteyʉ ʉ̃́que.
Revelation 21:7 in Cubeo 7 Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ ñai vainí tʉyʉre ãmenore jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearore jímʉ macʉyʉ́mu yʉ. Aru jímacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃.