Other Translations King James Version (KJV) God forbid: yea, let God be true, but every man a liar; as it is written, That thou mightest be justified in thy sayings, and mightest overcome when thou art judged.
American Standard Version (ASV) God forbid: yea, let God be found true, but every man a liar; as it is written, That thou mightest be justified in thy words, And mightest prevail when thou comest into judgment.
Bible in Basic English (BBE) In no way: but let God be true, though every man is seen to be untrue; as it is said in the Writings, That your words may be seen to be true, and you may be seen to be right when you are judged.
Darby English Bible (DBY) Far be the thought: but let God be true, and every man false; according as it is written, So that thou shouldest be justified in thy words, and shouldest overcome when thou art in judgment.
World English Bible (WEB) May it never be! Yes, let God be found true, but every man a liar. As it is written, "That you might be justified in your words, And might prevail when you come into judgment."
Young's Literal Translation (YLT) let it not be! and let God become true, and every man false, according as it hath been written, `That Thou mayest be declared righteous in Thy words, and mayest overcome in Thy being judged.'
Cross Reference Matthew 11:19 in Cubeo 19 Aru Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji daiyede, ãri aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ʉ̃mʉ ʉrarõ ãri ʉ̃i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ʉ̃i pacoteiyeta, yóvaibi ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”, yʉrã ʉbenina aivʉbu mʉja. Que baru mʉja máre, ijãravʉcavʉpedeca cãrijivʉbu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi majiéde põeva jã́d̶ama ʉ̃́re jʉ aivʉque, arejame Jesús.
Luke 20:16 in Cubeo 16 Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare ʉ̃i jioi, arejamed̶a Jesús. Diede jápiaivʉ arejaimad̶a: —¡Que ãmevʉ no! arejaimad̶a.
John 3:33 in Cubeo 33 Que baru ácʉ põecʉ jʉ ayʉ baru ʉ̃i coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi jãve aiyede, “Jãvemu”, ayʉtame ʉ̃.
Romans 3:6 in Cubeo 6 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jãve maru no, Jʉ̃menijicʉ ye ñájine d̶arĩ bʉojabejebu ijãravʉcacʉre cũinácʉra yópe ʉ̃i ãmeina teiyepedeca.
Romans 3:31 in Cubeo 31 Dinʉmʉ, ¿coyʉivʉba maja põevare ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye boje maja boropatebevʉre maje jʉ aiyede Jesucristore? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora caride maje jʉ aiye boje Jesucristore pʉeno baju d̶aiyʉrivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe.
Romans 6:2 in Cubeo 2 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Majarecabu boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉpe paivʉ. Aru ãmeno majare boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe painotamu. Que baru ãmeina teiye jaʉbevʉ majare. Aru “D̶are nʉivʉ baru ãmenore me cʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque”, arĩ bʉojabevʉ maja.
Romans 6:15 in Cubeo 15 ¿Aipe arãjidi maja? ¿Ãmenore d̶arãjidi, majare d̶aiye jaʉbe boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¿O quéda Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju ãrʉmeteidi maje ãmeina teiyede? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe!
Romans 7:7 in Cubeo 7 ¿Aipe coyʉiye jaʉri majare caride? ¿Meameni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre? Meame ãmevʉ. Nópe dápiaiye jaʉbevʉ. Ʉbenita ji d̶aicõjeiyede coreóvaquiye jipocare, coreóvabedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe cʉede. Cũináro iye d̶aicõjeiyecarõ, “Ãujimejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede”, aino cʉbedu, ãujimejebu yʉ apevʉ ne cʉvaede.
Romans 7:13 in Cubeo 13 ¿No d̶aicõjeino mearo aru torojʉre d̶aino máre coatede d̶aidi yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora ji baju ãmeina d̶aiyʉe boje, coatedejacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe. Ji jʉ abede no d̶aicõjeino mearore, jã́d̶ovaivʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede. Que teni Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ no d̶aicõjeinore, ji majiquiyepe ayʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede.
Romans 9:14 in Cubeo 14 ¿Aipe coyʉrãjidi maja caride diede? ¿Jʉ̃menijicʉvacari d̶abedi mearore cainʉmʉa yópe “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca? ¡Que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe nópe!
Romans 11:1 in Cubeo 1 Que baru, ¿Israecavʉre Jʉ̃menijicʉ jarʉvaidi ʉ̃́re jarʉvarĩ? jẽniari jã́ivʉ yʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve jarʉvabebi náre. Yʉrecabu Israecacʉ. Abraham mácʉi pãramecʉbu yʉ. Aru Benjamín ãmicʉriyajubo põeyajubocacʉbu yʉ.
Romans 11:11 in Cubeo 11 Que baru, ¿ina judíova Jʉ̃menijicʉre jã́iyʉbeni aru jápiaiyʉbeni ne vainí tʉiye báque boje bíjarorejaquemari náre? jẽniari jã́ivʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Ina judíova jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru vainí tʉrejaquemavʉ na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Iye ne vainí tʉiye báque ãmeina teiye barejaquémavʉ. Aru iye ne ãmeina teiye boje, ina judíova ãmevʉ jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru jʉ aivʉre máre, Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ náre, ina judíova ne jorojĩnajiyepe ayʉ.
1 Corinthians 6:15 in Cubeo 15 Jãve mʉje bajubu yópe Cristoi bajucarõpedeca. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Que baru yópe apeno Cristoi bajucarõre ĩni, coavaiyepe ʉ̃i bajure, ye d̶ayʉ bʉojabevʉ yʉ nomió ãmecoque, cũináco õi bajure bojed̶ad̶o ãmeina d̶acod̶o ʉ̃mʉvaque. ¡Aipinʉmʉ d̶abecʉbu yʉ nópe!
2 Corinthians 1:18 in Cubeo 18 Ne nópe arĩ coyʉiye yʉrã jãve ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉi jã́inore jãve coyʉyʉbu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ pʉcaũmea cʉbecʉ, oatʉvabecʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbebi. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu” ayʉ baru, jãve d̶ayʉ apa. Aru ñʉja máre pʉcaũmea cʉbevʉ, oatʉvabevʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbevʉ. Ñʉja “Yópe d̶arãjaramu” aivʉ baru, jãve d̶aivʉ apa. Que baru yʉ jʉ ayʉ baru apede, ye oatʉvabevʉ.
Galatians 2:17 in Cubeo 17 Que baru ñʉja napini coreivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede ñʉjare boropatebevʉpe ñʉje jʉ aiye boje Jesucristore, dajocad̶avʉ̃ ñʉje d̶aiyʉrĩduiyede yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquepe. Aru apevʉ ne jã́iyede ñʉja nópe teivʉre, “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede vainí tʉivʉbu na yópe judíova ãmevʉpe”, arãjichʉma na. Aru, “Cristo vainí tʉre d̶aibi põevare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ”, arãjichʉma na. ¡Aipinʉmʉa nópe abejarãri! Ne que aru jãve ãmevʉtamu.
Galatians 2:21 in Cubeo 21 Que baru jarʉvabevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jíye bojecʉbede ʉ̃i me boje, iye Jesucristoi mearo d̶acaiyede yʉre, ji d̶arĩduiyeque yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe. Jʉ̃menijicʉi jã́ru põevare boropatebevʉpe ne d̶aiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaino mácarõ jaʉbejebu. Yaijébu ʉ̃ ʉbenina.
Galatians 6:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ye baju ãmevʉ yʉre yópe ne d̶aicõjeiye. Quénora torojʉvʉ yʉ ji ũmei yo boje: Jesucristo yaidéjaquemavʉ jocʉcʉjaravena yʉre boje. Que baru caride ʉbevʉ yʉ caiye iye ãmeina teiyede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede. Yʉ ye dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ ne dápiaiyepe. Aru na máre ʉbenama yʉre caride.
Titus 1:2 in Cubeo 2 Maja Jesúre jʉ aipõeva napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare. Javede, ijãravʉ bʉ́quiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ jícʉyʉ põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ borocʉbecʉbe cainʉmʉa. Que baru d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 6:18 in Cubeo 18 Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Aru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aiye máre ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Diena ye borocʉrĩ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉ. Que baru maja Jʉ̃menijicʉi põevatamu, cũiná dajocaivʉ bácavʉ caiye maje ãmeina teni d̶aiyʉede aru ʉ̃i mead̶aimara cʉrivʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru torojʉeque napini corede nʉivʉbu, earãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve bajure majare.
1 John 5:10 in Cubeo 10 Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, majibi ʉ̃i ũmei Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede jãvene. Ʉbenita ñai jʉ abecʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesúre, yópe borocʉcʉpe dápiaibi Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede mamacʉrã.
1 John 5:20 in Cubeo 20 Aru majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉre dayʉ bácʉre ijãravʉi, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe aivʉ majare ñai Jʉ̃menijicʉre jãve. Maja cʉrivʉbu ʉ̃́que, Jʉ̃menijicʉ jãveque. Aru cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoque máre. Jesucristo Jʉ̃menijicʉtame. Aru cʉvare d̶aibi majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Revelation 3:7 in Cubeo 7 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Filadelfia ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai meacʉ baju, memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, aru jãvene bueyʉ máre. Ʉ̃́recabe cʉvacʉ llavede, ñai jabocʉ David bácʉ jino mácarõre. Yópe põecʉi voaiyepe bieivede aru bieicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjemevʉ náre diede. Aru yópe põecʉi bieniburu yóbore divede máre, voaicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjemene põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjeivʉ náre diede.