Romans 14:13 in Cubeo 13 Que baru ãmeina yávabenajarevʉ majevʉre. Quénora majijarã mʉje ũme mʉja ãmeina teivʉre. Que baru mearo d̶ajarã, mʉjevʉ ne vainí tʉbenajiyepe aivʉ, ne jã́iye boje mʉje ãmeina teiyede.
Other Translations King James Version (KJV) Let us not therefore judge one another any more: but judge this rather, that no man put a stumblingblock or an occasion to fall in his brother's way.
American Standard Version (ASV) Let us not therefore judge one another any more: but judge ye this rather, that no man put a stumblingblock in his brother's way, or an occasion of falling.
Bible in Basic English (BBE) Then let us not be judges of one another any longer: but keep this in mind, that no man is to make it hard for his brother, or give him cause for doubting.
Darby English Bible (DBY) Let us no longer therefore judge one another; but judge ye this rather, not to put a stumbling-block or a fall-trap before his brother.
World English Bible (WEB) Therefore let's not judge one another any more, but judge this rather, that no man put a stumbling block in his brother's way, or an occasion for falling.
Young's Literal Translation (YLT) no longer, therefore, may we judge one another, but this judge ye rather, not to put a stumbling-stone before the brother, or an offence.
Cross Reference Matthew 7:1 in Cubeo 1 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja” acʉyʉme mʉjare.
Matthew 16:23 in Cubeo 23 Ʉbenita Jesús copedini, arejame Pedrore: —Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Mʉrecabu maucʉvacʉ yʉre mi nópe aiyeque. Dápiaivʉ mʉ põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede, arejame Jesús.
Matthew 18:7 in Cubeo 7 Chĩori ãmeno ñájinajarama ina ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ apevʉre, ne ãmeno d̶arãjiyepe aivʉ. Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃.
Luke 12:57 in Cubeo 57 Jesús arejamed̶a náre cojedeca: —¿Aipe teni mead̶abenarʉ mʉje d̶aiyede caride mʉje majinomia? Mead̶ajarã mʉje d̶aiyede caride yópe mʉje majinope.
Luke 17:2 in Cubeo 2 Ñai põecʉ ʉ̃i vainí tʉre d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrad̶ai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque.
Romans 9:32 in Cubeo 32 Vobedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne jʉ aiyeque Jesucristore. Quénora vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne mearo d̶aiyeque. Ʉbenita yéde eabedejaquemavʉ na. Que baru vaidéjaquemavʉ náre yópe põecʉi torĩ tʉiyepe cʉ̃raborã, ʉ̃i me jã́me boje dibore, nopedeca Cristo bíjarorejaquemavʉ ina judíovare ne jápiarĩ eabe boje ʉ̃́re.
Romans 11:9 in Cubeo 9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ David bácʉre: Caiye iye mead̶aiye ñʉoibope baquiyébu. Náre jẽni tʉre d̶aquiyebu. Aru ñájine d̶aquiyebu náre.
Romans 14:4 in Cubeo 4 Jarʉvarĩ bʉojabevʉ mʉ apecʉ ʉ̃mʉre memecayʉre. Quénora ñai ʉ̃i memecaimʉ quécʉ cũinácʉrabe bʉojarĩ jarʉvayʉ o mautede d̶ayʉ ʉ̃́re. Nópe mi jarʉvarĩ bʉojabepedeca apecʉ mʉ́cacʉre, Jʉ̃menijicʉvacari, caivʉ ne jabocʉ, jarʉvacʉyʉme o mautede d̶acʉyʉme ʉ̃́re.
Romans 14:10 in Cubeo 10 ¿Aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina yávaivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? ¿Aru aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina jã́ivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? Nópe d̶abejarã mʉje baju. Caivʉ maja núrajaramu Cristoi coyʉquiyede maje d̶aiye báquede méne o ãmene ʉ̃i jã́inoi.
Romans 16:17 in Cubeo 17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre.
1 Corinthians 8:9 in Cubeo 9 Maja ãri bʉojaivʉreca iye ne jíye báquede pẽpeimarare ãmeina tebevʉva, me jã́jara mʉja. Ina majibevʉ cãreja arĩ dápiaivʉ baru mʉja mearore jíde nʉivʉre pẽpeimarare, aru “¿Mearica iye d̶aiye?” arĩ dápiaivʉ baru, ãmeina tejebu, ne jã́iye boje mʉja ãivʉre diede.
1 Corinthians 10:32 in Cubeo 32 Yéde d̶abejarã apevʉ ne vainí tʉrĩ ãmeina tenajiyepe aivʉ. Quénora d̶ajarã cainʉmʉa apevʉ ne vainí tʉbeni ãmeina tebenajiyepe aivʉ. Judíovare, aru judíova ãmevʉre, aru Jesúre jʉ aipõevare máre ãmeina tede d̶abejarã náre, mʉje d̶aiye boje.
1 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 ¿Mʉje dápiaru, meameni nomió jẽniad̶ore Jʉ̃menijicʉque õi jipobʉre cũmamecova? Mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu jãve meamenore õi jẽniaru Jʉ̃menijicʉque õi jipobʉre cũmamecova.
2 Corinthians 5:14 in Cubeo 14 Memecaivʉbu mʉjare Cristoi ʉre d̶aiye boje ñʉjare, ʉ̃i ʉe boje caivʉ põevare. Maja coreóvaivʉbu cũinácʉ ʉ̃mʉ, maje jabocʉ Cristo, yaicáyʉ bácʉre caivʉ põevare boje. Caivʉ põeva yaijʉrorivʉreca ne ãmeina teiye boje, Cristorecabe yaicáyʉ bácʉ majare boje. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ yópe yaivʉ bácavʉpebu maje cʉede ʉ̃́que cũinávʉpe.
2 Corinthians 6:3 in Cubeo 3 Cainʉmʉa ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre, ye ãmeina teiyʉbevʉ ñʉja aru apevʉre máre ye ãmeina tede d̶aiyʉbevʉ ñʉja, ñame ne ãmeina yávarĩ bʉojabenajiyepe aivʉ ñʉjare aru jʉ abevʉ ãmenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, “Diede coyʉcaipõeva ãmeina teivʉbu aru ãmeina tede d̶aivʉbu apevʉre máre” aivʉ.
1 Timothy 5:14 in Cubeo 14 Que baru yʉ ʉvʉ ina nomiópeva bojʉrõmivare ne pʉrʉbʉorĩ jʉed̶ocʉvarãjiyepe ayʉ jã́ri coreivʉva ne cʉ̃ramiare. Que teiyede maje maucʉ bʉojabecʉbe ãmeina yávayʉ Jesúre jʉ aipõeva ne borore.
James 2:4 in Cubeo 4 Que d̶aivʉ baru, mʉjavacari pʉcaũmea cʉvʉ. Apevʉre jã́ivʉ baru me baju apevʉ pʉeno, beoivʉbu apevʉ bojecʉrivʉre mʉje jã́ru aru jarʉvaivʉbu apevʉ bojecʉbevʉre mʉje jã́ru. Que dápiaru, ãmenotamu.
James 4:11 in Cubeo 11 Mʉja, jívʉ, yávabejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Ñai coyʉyʉ ãmenore ʉ̃ jicʉi borore aru “Ãmeina teivʉ mʉ” ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃́recabe yávayʉ ãmenore Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Ñai que ayʉ, “Ãmetamu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye”, ayʉbe. Mʉja yávaivʉ baru ãmenore Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, mʉja jʉ abevʉ diede. Quénora mʉja d̶aivʉbʉ yópe mʉje baju ʉrõpe.
1 John 2:10 in Cubeo 10 Ñai ʉcʉ ʉ̃ jicʉre cʉbi ʉ̃ yópe miad̶ároi cʉcʉpe. Que baru d̶aibi mearore. Aru ye ãmei vainí tʉrĩ d̶are d̶abecʉbe apecʉre ãmenore.
Revelation 2:14 in Cubeo 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.