Matthew 5:19 in Cubeo 19 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ caiye diede. ’Ʉbenina yávabecʉbe Jʉ̃menijicʉ. Ácʉ põecʉ apejĩe ʉ̃i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe jaboteimʉ ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ põecʉ caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyʉ́ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Other Translations King James Version (KJV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, he shall be called the least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, the same shall be called great in the kingdom of heaven.
American Standard Version (ASV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, he shall be called great in the kingdom of heaven.
Bible in Basic English (BBE) Whoever then goes against the smallest of these laws, teaching men to do the same, will be named least in the kingdom of heaven; but he who keeps the laws, teaching others to keep them, will be named great in the kingdom of heaven.
Darby English Bible (DBY) Whosoever then shall do away with one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of the heavens; but whosoever shall practise and teach [them], *he* shall be called great in the kingdom of the heavens.
World English Bible (WEB) Whoever, therefore, shall break one of these least commandments, and teach others to do so, shall be called least in the Kingdom of Heaven; but whoever shall do and teach them shall be called great in the Kingdom of Heaven.
Young's Literal Translation (YLT) `Whoever therefore may loose one of these commands -- the least -- and may teach men so, least he shall be called in the reign of the heavens, but whoever may do and may teach `them', he shall be called great in the reign of the heavens.
Cross Reference Matthew 11:11 in Cubeo 11 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno, ina ijãravʉre põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita caivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ʉ̃i mearo d̶acaimaramu Juan Bautista pʉeno. Aru nácacʉ ʉbeni cʉcʉ máre Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan Bautista pʉeno, arejame Jesús.
Matthew 15:3 in Cubeo 3 Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: —¿Mʉja máre, aipe teni vainí tʉivʉrʉ̃ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶arãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe?
Matthew 19:28 in Cubeo 28 Aru ñʉjare arejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mamajãravʉ daquijãravʉ baquinó yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearoi, jabotecʉyʉ põevare. Aru mʉja máre, daivʉ bácavʉ yʉ́que, dobarãjaramu doce painoa jabovai dobarõa mearoa coapa, coyʉrãjivʉ ina doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre méne o ãmene ne d̶aiyede.
Matthew 20:26 in Cubeo 26 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare.
Matthew 23:16 in Cubeo 16 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. “Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojaivʉbu ñʉja”, ad̶avʉ̃ mʉja põevare ʉbenina. Yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare, mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojabenamu. Yópe ʉbenina bued̶avʉ̃ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉe boje’, d̶aiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, úru cʉe boje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi’, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re”, ad̶avʉ̃ mʉja.
Matthew 28:20 in Cubeo 20 Buejarã náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ caiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. Aru yʉ́vacari cʉcʉyʉmu mʉjaque cainʉmʉa, pʉ ijãravʉ bʉojaiyeta, arejame ñʉjare Jesús. Quénoramu.
Luke 1:15 in Cubeo 15 Mímacʉ bacʉyʉ́ parʉcʉ bacʉyʉ́me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃́que cʉcʉyʉme jípacoi yapibʉ jívʉmiareca. Que baru vino ʉ́yaicoro boqueicorore ũcumecʉyʉme ʉ̃. Aru apecoro boqueicorore máre ũcumecʉyʉme ʉ̃.
Luke 11:42 in Cubeo 42 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca, bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita mearo d̶aivʉre apevʉre aru jecʉéde Jʉ̃menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvede jocarĩ, cũinárore Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo d̶aiye apevʉre aru mʉje jecʉé Jʉ̃menijicʉre máre. Que d̶aru me cojʉquiyebu Jʉ̃menijicʉre.
Luke 22:24 in Cubeo 24 Jesúi bueimara yópe yávarejaimad̶a ne bajumia: —¿Ñamema majacacʉ parʉcʉ apevʉ pʉeno? arejaimad̶a.
Acts 1:1 in Cubeo 1 Mʉ, Teófilo, ji mamarʉmʉ toivaiye báquede toivacacʉ yʉ, mi majiquiyepe ayʉ caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede aru caiye iye ʉ̃i bueiye báquede máre. Majicacacʉ yʉ mʉre caiyede Jesús ʉ̃i memeni bʉijãravʉre, aru pʉ ʉ̃i cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi mʉijãravʉita máre, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jacopaiyovaiyede ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru ʉ̃i mʉri nʉquiye jipocai, Jesús d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ʉ̃i beoimara mácavʉre, Espíritu Santoi parʉéque.
Romans 3:8 in Cubeo 8 Que baru maje ãmeina d̶aiyede maje coreóvare d̶aru Jʉ̃menijicʉre pʉeno meacʉ bajure, apevʉ põeva yópe ad̶ama: “Ãmeina d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ majare meacʉ bajure caivʉ pʉeno”, ad̶ama na. Apevʉ põeva boro coyʉrĩ ad̶arĩduyama yʉre, ji nópe aiye boje. Que aivʉ, borocʉma yʉre. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina borocʉrivʉre yópe náre ñájine d̶aiye jaʉépe, ne que aiye báque boje.
Romans 6:1 in Cubeo 1 ¿Maje jʉ aiye boje diede, aipe d̶arãjidi maja caride? ¿Pʉeno ãmenore d̶are nʉiye jaʉri, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ ʉ̃i pʉeno ʉrarõ mearore?
Romans 6:15 in Cubeo 15 ¿Aipe arãjidi maja? ¿Ãmenore d̶arãjidi, majare d̶aiye jaʉbe boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¿O quéda Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju ãrʉmeteidi maje ãmeina teiyede? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe!
Romans 13:8 in Cubeo 8 Bojecʉbe d̶abejarã apevʉre. Quénora cũinárora d̶aiye jaʉvʉ mʉjare: Ʉjarã apevʉre. Ácʉ põecʉ ʉcʉ baru apevʉre, d̶aibi caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye coyʉiyepe.
Galatians 3:10 in Cubeo 10 Caivʉ ina põeva d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe arĩduivʉ náre boropatebevʉpe, jãve Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na, ne ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ d̶abecʉ baru cainʉmʉa yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moiséi toivaiye báquepe, jãve ñájicʉyʉme ʉ̃, ʉ̃i vainí tʉiye boje diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Galatians 5:14 in Cubeo 14 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre aru caiye ape d̶aicõjeiye máre cʉebu cũináromia yópe: “Mʉja coapa ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje ʉepedeca mʉje bajure”, aiyʉebu iye.
Philippians 3:17 in Cubeo 17 Mʉja, jívʉ, d̶are nʉjara yópe ji d̶aiyepe. Yóvajarã apevʉre ina d̶aivʉre ji d̶aiyepedeca. Aru me jã́jara ina cʉrivʉre ñʉje cʉepedeca.
Philippians 4:8 in Cubeo 8 Mʉja, jívʉ, caride bʉojaivʉ yʉ iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Yópe dápiajarã mʉja: Ãrʉjara caiye iye yávaiyede jãvene, aru caiye iye põeva ne pued̶aiyede máre. Ãrʉjara caiye iye méne, aru caiye iye me Jʉ̃menijicʉi jã́inore máre. Ãrʉjara caiye iye põevare ʉre d̶aiyede. Aru ãrʉjara caiye iye põeva ne me yávaiyede máre. Dápiajarã caiye iye pʉeno baju méne aru caiye iye põeva ne mearore jíyede máre.
1 Thessalonians 2:10 in Cubeo 10 Mʉjavacari jã́ivʉbu, aru Jʉ̃menijicʉ máre majibi ñʉje d̶aiye báquede mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Caiye ñʉje d̶aiye báquede mʉjare d̶acarã mearoque yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe. Aru caiye ñʉje d̶aiye báquede mʉjare meatevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru ñame bʉojabema boropad̶aivʉ ñʉjare ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi.
1 Thessalonians 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, ñʉjevʉ, maje jabocʉ Jesús ñʉjare bueicõjeimi mʉjare cojedeca yópe ñʉje bueiyepe mʉjare javede. Coyʉivʉbu mʉjare, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe jaʉrõre mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ mʉjare. Caride d̶ad̶avʉ̃ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
1 Timothy 4:11 in Cubeo 11 Iye ji coyʉiyede mʉre, nopedeca buejacʉ aru d̶aicõjejacʉ.
1 Timothy 6:3 in Cubeo 3 Maje jabocʉ Jesucristo bueibi majare jãve, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉbenita apevʉ cʉrivʉbu, jʉ abevʉ Jesús ʉ̃i bueiyede. Quénora bueivʉbu na ape bueiyede jãve ãmene.
1 Timothy 6:11 in Cubeo 11 Mʉ Jʉ̃menijicʉi põecʉbu. Ʉ̃́re memecayʉbu mʉ. Que baru d̶abejacʉ caiye iye ãmeina teiyede yópe ji coyʉiyepe. Pʉeno baju d̶ajacʉ cainʉmʉa, mearo d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re, jʉ acʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉcʉyʉ põevare, napicʉyʉ mi ñájiyede, aru meacʉ põecʉpe cʉcʉyʉ apevʉque.
Titus 2:8 in Cubeo 8 Coyʉjacʉ náre iye yávaiyede jãvene, põeva “Ãmecʉbe ñai”, aru “Ãmene buebi ʉ̃”, ne arĩ bʉojabenajiyepe ayʉ. Que teni apevʉ maucʉvarivʉ baru maje bueiyede, cʉyoje tenajarama, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabe boje majare.
Titus 3:8 in Cubeo 8 Jãvetamu die. Que baru ʉvʉ yʉ mi coyʉquiyede caiye iyede parʉrõreca, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva ne mearo d̶arãjiyepe ayʉ cainʉmʉa. Iye bueiye jãve métamu. Aru bojecʉetamu máre. Que baru caivʉ põeva majima aipe d̶aiye jaʉrõre náre, iye bueiye jãveque.
James 2:10 in Cubeo 10 Põecʉ jʉ arĩ d̶aiyʉrĩduyʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye matʉiyede, ʉbenita quéno cũinájino cõjeinore d̶abecʉ baru, boropateibi ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃i jʉ abeni, vainí tʉ́jʉroepe caiye diede.
1 Peter 5:4 in Cubeo 4 Que teni ñai Cristo, caivʉ maja coreipõevare maje jabocʉ, majare coreyʉ, jícʉyʉme mʉjare bojed̶aino pʉeno baju mearore cũiménore ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede.
Revelation 2:14 in Cubeo 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.
Revelation 2:20 in Cubeo 20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre.