Matthew 13:23 in Cubeo 23 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jápiarĩ coreóvad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ cien paivʉre, aru apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ treinta paivʉre, arĩ buedejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
Other Translations King James Version (KJV) But he that received seed into the good ground is he that heareth the word, and understandeth it; which also beareth fruit, and bringeth forth, some an hundredfold, some sixty, some thirty.
American Standard Version (ASV) And he that was sown upon the good ground, this is he that heareth the word, and understandeth it; who verily beareth fruit, and bringeth forth, some a hundredfold, some sixty, some thirty.
Bible in Basic English (BBE) And the seed which was put in good earth, this is he who gives ear to the word, and gets the sense of it; who gives fruit, some a hundred, some sixty, some thirty times as much.
Darby English Bible (DBY) But he that is sown upon the good ground -- this is he who hears and understands the word, who bears fruit also, and produces, one a hundred, one sixty, and one thirty.
World English Bible (WEB) What was sown on the good ground, this is he who hears the word, and understands it, who most assuredly bears fruit, and brings forth, some one hundred times as much, some sixty, and some thirty."
Young's Literal Translation (YLT) `And that sown on the good ground: this is he who is hearing the word, and is understanding, who indeed doth bear fruit, and doth make, some indeed a hundredfold, and some sixty, and some thirty.'
Cross Reference Matthew 3:8 in Cubeo 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe.
Matthew 3:10 in Cubeo 10 Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi.
Matthew 12:33 in Cubeo 33 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame: —Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. Que baru coreóvaivʉbu iye jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Nopedeca mʉja coreóvarĩ bʉojaivʉbu yʉre ji d̶aiyeque.
Matthew 13:8 in Cubeo 8 Aru ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru die jẽquemavʉ, apeñʉ jẽiñʉ cien paivʉa, apeñʉ jẽiñʉ sesenta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ treinta paivʉa, caiye oteiyabea coapa.
Mark 4:20 in Cubeo 20 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jʉ ad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ treinta paivʉre, apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ cien paivʉre, arĩ buedejamed̶a Jesús.
Mark 10:15 in Cubeo 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
Luke 6:43 in Cubeo 43 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre põevare: —Cʉbevʉ jocʉcʉ meacʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru cʉbevʉ jocʉcʉ ãmecʉ jẽiye méne jícʉ.
Luke 8:15 in Cubeo 15 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ, jʉ ad̶ama jãve diede. Aru me ãrʉma dajocabevʉva. Que baru nárecabu d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cãrijimevʉva, arejamed̶a Jesús.
Luke 13:9 in Cubeo 9 Que teni apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉru, meaquiyebu. Ʉbenita apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉbedu, coení jarʉvaicõjejacʉ icʉ higueracʉre”, aquemavʉ ñai memecaipõecʉ, arejamed̶a Jesús.
John 1:11 in Cubeo 11 Ʉ̃ jino dijãravʉ ʉ̃i cʉed̶aino mácarõi, darĩdurejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃́re jacopʉbedejaimad̶a obedivʉ ʉ̃ jina mariduivʉvacari.
John 8:47 in Cubeo 47 Jʉ̃menijicʉ jicʉ jápiaibi ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jina ãmevʉ. Que baru ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja, arejame náre Jesús.
John 10:26 in Cubeo 26 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ji ovejavape paivʉcavʉ ãmevʉ. Ji põeva ãmevʉtamu mʉja. Que baru ji coyʉiyede jʉ abevʉ mʉja.
John 15:1 in Cubeo 1 Ñʉja ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: —Yʉrecabu oteiʉyaimu yobedope páyʉ. Aru jipacʉrecabe dimure coreipõecʉ, oteipõecʉreca páyʉ.
John 15:16 in Cubeo 16 Yʉre vobeteavʉ̃ mʉja. Yʉ batecácʉ mʉjare vorĩ beoyʉ. Jipacʉi ʉrõpe mʉje d̶arãjiyepe ayʉ, mʉjare beorĩ epecacʉ. Ji epeimaramu mʉja, ʉrarõ mearore d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru mʉje d̶arãjiye bíjabequiyebu. Quénora mautequiyebu. Que baru ád̶e mʉje jẽniaiyede jipacʉre ji ãmiái, d̶acacʉyʉme ʉ̃ yópe mʉje jẽniaiyepedeca.
John 17:7 in Cubeo 7 Caride caiye iye mi majié cʉvare d̶aiyede yʉre jãve míyede coreóvaivʉbu na.
Acts 16:14 in Cubeo 14 Cũináco nácaco ñʉje coyʉiyede jápiad̶o, õi ãmiá Lidia, Tiatira ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a. Meacajea ñemijuaricajea cuitótecajeare bojed̶aipõeco barejácod̶a õ. Mearore jívarejacod̶a Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ ad̶are d̶arejaquemavʉ ṍre.
Acts 17:11 in Cubeo 11 Nócavʉ judíova Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova pʉeno meara, jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jãravʉa coapa bueivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. “¿Jãve márica die?” arĩ majiyʉrejaimad̶a nócavʉ Pablojã ne bueiyede.
2 Corinthians 8:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉrivʉbu ñʉja ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne mearo d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje náre bojecʉbeda ʉ̃i me boje.
2 Corinthians 9:10 in Cubeo 10 Bedióva cojedeca jẽvari coyʉiyeque coyʉquijivʉ yʉ. Yópe oteiye pĩarí bʉojarĩ aru bʉcʉrĩ bʉojarĩ, oteipõecʉi ĩ́yepe ʉ̃i ãquiyeva aru ʉ̃i otequiyeva máre, nopedeca mʉja mearore d̶aivʉ baru mʉje cʉvaeque, cʉvarãjaramu mʉjare jaʉéde aru mʉje jínajiyede máre pʉeno baju, mearore d̶arãjivʉ aru cad̶atenajivʉ apevʉ põevare. Jʉ̃menijicʉrecabe jíyʉ oteiyabeare ñai oteipõecʉre aru ãiyede põeva ne ãrajiyeva. Ʉ̃́recabe mearore d̶are d̶ayʉ mʉjare máre.
Galatians 5:22 in Cubeo 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
Philippians 4:17 in Cubeo 17 Torojʉvʉ yʉ ji ũmei mʉje jíyede yʉre. Ʉbenita pʉeno baju torojʉvʉ yʉ ji ũmei, Jʉ̃menijicʉi me jã́iye boje mʉjare mʉje yópe d̶aiye boje, mʉje cad̶ateiye boje yʉre.
Colossians 1:6 in Cubeo 6 Yópe mʉje jápiaiyepe iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, nopedeca obedivʉ põeva apenoa joborõacavʉ máre jápiad̶ama diede. Que baru caijãravʉa apevʉ põeva jʉ ad̶ama diede. Aru pʉeno baju mearo d̶ad̶ama, ne jʉ aiye boje diede. Aru quédeca vaidéjaquemavʉ mʉjare. Mamarʉmʉre mʉje jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ caride máre, coreóvaivʉbu mʉja jãve Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acayʉre bojecʉbeda, ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje. Que baru caijãravʉa apevʉ mʉjacavʉ jʉ ad̶ama diede.
Colossians 1:10 in Cubeo 10 Jẽniaivʉbu diede, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque cainʉmʉa. Pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque mʉje mearo d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe aru mʉje coreóvarãnʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju caijãravʉa.
1 Thessalonians 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, ñʉjevʉ, maje jabocʉ Jesús ñʉjare bueicõjeimi mʉjare cojedeca yópe ñʉje bueiyepe mʉjare javede. Coyʉivʉbu mʉjare, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe jaʉrõre mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ mʉjare. Caride d̶ad̶avʉ̃ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
2 Thessalonians 2:10 in Cubeo 10 Ʉ̃ jʉjovacʉyʉme caiye ʉ̃i ãmeina d̶aiyeque ina bíjarãjivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Ʉ̃ jʉjovarĩ bʉojacʉyʉme náre, ne jacopʉbeni ʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ne jarʉvaiye boje ʉ̃i yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶abecʉyʉme náre.
2 Thessalonians 2:13 in Cubeo 13 Mʉja, ñʉjevʉ, Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ ñʉjare torojʉede cainʉmʉa, mʉja Jʉ̃menijicʉi ʉmarare boje. Javede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai caiyede, Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mead̶acʉyʉ mʉjare, ñai Espíritu Santoi d̶aiye báque boje mʉjare Jʉ̃menijicʉ jinava, aru mʉje jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene.
Hebrews 4:2 in Cubeo 2 Yópe majeñecuva mácavʉ ne jápiaiye báquepe iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, nopedeca maja máre jápiaivʉ bácavʉbu iye yávaiye méne. Ʉbenita na mácavʉ diede jápiarĩduivʉvacari, jʉ abedejaquemavʉ diede. Que baru na mácavʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cad̶atebemara.
Hebrews 6:7 in Cubeo 7 Que baru jẽvari coyʉrĩ, põevamu yópe joborõpe. Jʉ̃menijicʉ ocare d̶aibi joborõi. Nore ne jiore põeva ne memeniburu yóbore aru ne oteiye báque pĩaríburu yóbore, ʉre jẽiye méne ĩñama ina memeipõeva. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi no joborõre, põeva ne memeiye boje.
Hebrews 8:10 in Cubeo 10 Que baru yópe ‘Que d̶arãjare’ arĩ, coyʉcʉyʉmu yʉ caivʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne yajuboacavʉre”, aibi Jʉ̃menijicʉ. Aru yópe are nʉimi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “Apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde na márajivʉre dápiare d̶acʉyʉmu ji d̶aicõjeiyeda yópe ji epejʉroepedeca diede ne ũmei. Aru me coreóvare d̶acʉyʉmu diede máre yópe ji toivajʉroepedeca diede ne ũmedʉrã, torojʉeque ne d̶arãjiyepe ayʉ diede. Yʉrecabu ne jabocʉ bacʉyʉ́. Aru nárecabu ji jaboteimara márajivʉ.
Hebrews 13:15 in Cubeo 15 Que baru cainʉmʉa mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje mearore jíyedecabu ʉ̃́re maje jícaiye ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉre mearore jíni bʉojaivʉbu maja, Jesúi yaiye báque boje ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ maje ãmeina teiyede aru ʉ̃i jẽniacaiye boje Jʉ̃menijicʉque majare boje cainʉmʉa. Maje torojʉede jíyebu, yópe arĩ, “Ñʉjepacʉ, Jʉ̃menijicʉ, meacʉ bajubu mi daroiye báque boje Jesúre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ ñʉjare”, maje jícaiye ʉ̃́re.
James 1:21 in Cubeo 21 Que baru dajocajarã caiye ãmeina teiyede mʉjare jarʉvarĩ. Aru d̶abejarã ãmenore. Meara põevape jʉ ajarã iye yávaiyede jãvene, iye coiye báquede mʉje ũmei yópe oteiye coiyepe joborõi. Iye yávaiye parʉé boje, mead̶aimara marajáramu mʉja.
1 Peter 2:1 in Cubeo 1 Caride dajocajarã mʉja caiye mʉje ãmeina teiyede. Aru borocʉbejarã mʉja. Jʉjovabejarã apevʉre, jorojĩmejara apevʉre, aru ãmeina yávabejarã apevʉre máre.
2 Peter 1:5 in Cubeo 5 Que baru jaʉvʉ mʉjare mʉje memenajiye, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Javede jʉ ad̶avʉ̃ Jesucristore. Jʉ arĩ, meara tejarã mʉja. Meara teni, coreóvajarã mearore aru ãmenore máre.
2 Peter 3:18 in Cubeo 18 Quénora pʉeno baju nʉjara mʉja, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimara bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru pʉeno baju coreóvajarã maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre. Mearore jínajarevʉ ʉ̃́reca caride aru cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu. Quénoramu.
1 John 5:20 in Cubeo 20 Aru majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉre dayʉ bácʉre ijãravʉi, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe aivʉ majare ñai Jʉ̃menijicʉre jãve. Maja cʉrivʉbu ʉ̃́que, Jʉ̃menijicʉ jãveque. Aru cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoque máre. Jesucristo Jʉ̃menijicʉtame. Aru cʉvare d̶aibi majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.