Matthew 13:19 in Cubeo 19 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede.
Other Translations King James Version (KJV) When any one heareth the word of the kingdom, and understandeth it not, then cometh the wicked one, and catcheth away that which was sown in his heart. This is he which received seed by the way side.
American Standard Version (ASV) When any one heareth the word of the kingdom, and understandeth it not, `then' cometh the evil `one', and snatcheth away that which hath been sown in his heart. This is he that was sown by the way side.
Bible in Basic English (BBE) When the word of the kingdom comes to anyone, and the sense of it is not clear to him, then the Evil One comes, and quickly takes away that which was put in his heart. He is the seed dropped by the wayside.
Darby English Bible (DBY) From every one who hears the word of the kingdom and does not understand [it], the wicked one comes and catches away what was sown in his heart: this is he that is sown by the wayside.
World English Bible (WEB) When anyone hears the word of the Kingdom, and doesn't understand it, the evil one comes, and snatches away that which has been sown in his heart. This is what was sown by the roadside.
Young's Literal Translation (YLT) Every one hearing the word of the reign, and not understanding -- the evil one doth come, and doth catch that which hath been sown in his heart; this is that sown by the way.
Cross Reference Matthew 4:23 in Cubeo 23 Jesús bueyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre.
Matthew 5:37 in Cubeo 37 Que baru mʉje yávaiyede jʉ ajarã aru bi ajarã quénora. Apejĩene coyʉivʉ baru, ãmeina d̶ajebu. Ina borocʉrĩ yávaivʉre jẽniaiye jaʉvʉ apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovariduquiyepe aivʉ ne coyʉiye jãvene. Ʉbenita mʉja jãvene yávaivʉre jaʉbevʉ diede, arejamed̶a Jesús.
Matthew 13:38 in Cubeo 38 Ʉ̃i jio ijãravʉpe painomu. Iye trigo ãmicʉe oteiyebu Jʉ̃menijicʉi jaboteimarape paivʉ. Aru iye ãmecõriamu abujuvai jabocʉi jaboteimarape paivʉ.
Mark 4:15 in Cubeo 15 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede.
Luke 8:11 in Cubeo 11 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu.
Luke 9:2 in Cubeo 2 Aru jarorejamed̶a náre, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiye méne aru ne mead̶arãjiyepe ayʉ põevare.
Luke 10:9 in Cubeo 9 Mead̶ajarã ijimarare. Aru coyʉjarã náre yópe: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”.
John 3:19 in Cubeo 19 Yópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ apevʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, aru apevʉre “Boropateivʉbu mʉja ji jã́inoi”, coyʉyʉbe. Ji daiye boje ijãravʉi, põevare majide d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe náre. Aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina teiye ñeminopebu. Põeva yʉre ʉbema. Quénora ne ãmeina teiyede ʉma na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Ñájinajaramu mʉja”, ʉ̃i arĩ coyʉimara, ne ʉbe boje yʉre.
John 8:43 in Cubeo 43 ¿Aipe teni ji coyʉiyede jápiarĩ eabenarʉ mʉja? Yʉre ji coyʉiyede jápiaiyʉbevʉbu mʉja. Que baru jápiarĩ eabevʉbu mʉja.
John 18:38 in Cubeo 38 Aru Pilato jẽniari jã́rejamed̶a: —¿Yéba yávaiye jãve baju? arejamed̶a ʉ̃. Que ayʉ bácʉ Jesúre, jedevai etarĩ, põevare borotecʉnʉrejame Pilato cojedeca: —Ãmeina tebecʉtame ñai ʉ̃mʉ ji jã́ru.
Acts 17:32 in Cubeo 32 Ne jápiaiyede ʉ̃́re coyʉyʉre põecʉi nacajaiyede yainore jarʉvarĩ, apevʉ nácavʉ yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉbenita apevʉ arejaimad̶a: —Ñʉja jápiaiyʉvʉ mi coyʉquiyede diede bedióva cojedeca apejãravʉre, arejaimad̶a.
Acts 18:15 in Cubeo 15 Ʉbenita mʉja jorojĩvʉbu ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i bueiye boje aru ʉ̃i d̶abe boje mʉje d̶aicõjeiyede. Que baru mʉjavacari mead̶ajarã diede. Yʉ́capũravʉ ñájine d̶abecʉyʉmu ʉ̃́re, arejamed̶a ina judíovare.
Acts 20:25 in Cubeo 25 ’Jápiajarã. Coyʉcʉnʉcacʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jẽneboi. Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ mʉja jã́menajivʉre yʉre cojedeca ijãravʉre.
Acts 24:25 in Cubeo 25 Que teni Pablo náre coyʉrejamed̶a põevare ne mearo d̶aiye jaʉéde apevʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, aru põevare ne cʉrĩ majié jaʉéde ne baju coapa, aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede põevare ne ãmeina teiye boje máre. Aru iye coyʉiyede jápiayʉ, Félix cuecumari arejamed̶a Pablore: —Quénoramu caride. Nʉjacʉ mʉ. Apejãravʉ órejaquijivʉ mʉre cojedeca, arejamed̶a Pablore.
Acts 25:19 in Cubeo 19 Quénora jorojĩma ʉ̃́re ne bueiyede jẽvari Jʉ̃menijicʉre aru cũinácʉ Jesús ãmicʉcʉ yaiyʉ́ bácʉre. Ʉbenita Pablocapũravʉ parʉrõreca coyʉyʉbe ñai Jesús apʉcʉre cojedeca.
Acts 26:31 in Cubeo 31 Ne etarĩburu yóboi, arejaimad̶a ne bajumia: —Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye boje yaiquíno jaʉbevʉ ʉ̃́re, aru bʉoino máre.
Acts 28:23 in Cubeo 23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova, Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cʉ̃rami. Javejĩnare bʉ́rĩ pʉ nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre máre.
Romans 1:28 in Cubeo 28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju d̶are nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ.
Romans 2:8 in Cubeo 8 Ʉbenita põeva ne ʉrõpe cainʉmʉa d̶aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ pʉeno, aru dápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉre, jápiaiyʉbevʉ baru ʉ̃i yávaiyede jãvene, aru jʉ abevʉ baru ʉ̃́re, quéda d̶aivʉ baru ãmenore cainʉmʉa, ãmeina d̶arãjivʉ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi jorojĩni ñájine d̶aquimara pare.
Romans 14:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉbe. Ʉbenita majare jabotebebi maje ãri aru ũcuri teiye boje. Quénora cʉjarã me nurié d̶aivʉ, cãrijimena, aru torojʉrivʉ, yópe ñai Espíritu Santoi cõjeiyepe majare. Nópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ jaboteibi majare.
2 Corinthians 4:2 in Cubeo 2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare.
Ephesians 3:8 in Cubeo 8 Yʉrecabu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi yʉre, bueicõjeñʉ mʉja judíova ãmevʉre iye yávaiye méne, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe baju meacʉre ñai Cristore aru aipe ʉrarõ mearo cũiménore d̶acayʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
2 Thessalonians 2:12 in Cubeo 12 Que baru ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ina ʉrivʉre ne ãmeina teiyede aru ʉ̃i yávaiyede jãvene jʉ abevʉre máre.
Hebrews 2:1 in Cubeo 1 Caride coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ parʉcʉre caivʉ ina ángeleva pʉeno. Que baru pʉeno baju me jápiarĩ ad̶aiye jaʉvʉ majare iye ʉ̃i yávaiyede jãvene maje jápiaiye báquede, maje ñájimenajiyepe aiye maje jápiarĩ ad̶abe boje. Diede jʉ arĩ, d̶aiye jaʉvʉ majare yópe maje jápiaiye báquepedeca. Que d̶aivʉ baru, jʉ are nʉri, ãrʉmetebenajivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje bíjabenajiyepe aivʉ maje ũmene. Ʉbenita maje jʉ aiyede dajocarĩ bʉivʉ baru, bíjare nʉrajivʉbu maja maje ũmene.
1 John 2:13 in Cubeo 13 Aru mʉja, jíbʉcʉvape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje coreóvaiye boje ñai cʉcʉre caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia. Aru mʉja, bojʉvʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare máre mʉje vainí tʉiye boje ñai abujuvai jabocʉre. Aru mʉja, jímajinape paivʉ, yʉ toivacaivʉ mʉjare mʉje coreóvaiye boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 John 3:12 in Cubeo 12 D̶aiye jaʉbevʉ majare yópe Caín mácʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe. Ʉ̃ mácʉ ñai abujuvai jabocʉ jicʉ barejaquémavʉ, aru boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ĩmacʉ bácʉre. ¿Aipe teni boarĩ́ jarʉvarejaquemari ʉ̃ mácʉre? Caín mácʉ d̶are nʉrejaquemavʉ ãmenore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ĩmacʉ bácʉ d̶are nʉrejaquemavʉ mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru Caín mácʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ĩmacʉ bácʉre ʉ̃i baju jorojĩnina.
1 John 5:18 in Cubeo 18 Majidivʉbu maja caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi márare d̶are nʉmevʉre ãmeina teiyede caride. Jʉ̃menijicʉi mácʉ coreibi náre, abujuvai jabocʉ ʉ̃i ĩmequiyepe ayʉ náre. Que baru ãmeina d̶are nʉmema na.
1 John 5:20 in Cubeo 20 Aru majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉre dayʉ bácʉre ijãravʉi, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe aivʉ majare ñai Jʉ̃menijicʉre jãve. Maja cʉrivʉbu ʉ̃́que, Jʉ̃menijicʉ jãveque. Aru cʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoque máre. Jesucristo Jʉ̃menijicʉtame. Aru cʉvare d̶aibi majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.