Cross Reference Matthew 19:29 in Cubeo 29 Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacʉre, jípacore, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre ji ãmiá boje, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, memecacʉyʉ yʉre, eacʉyʉme pʉeno baju mearo bajure. Aru cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Matthew 25:34 in Cubeo 34 ’Beorĩburu yóboi, acʉyʉmu yʉ, caivʉ ne jabocʉ, ina põeva meara ji meapũravʉi cʉrivʉre, “Dajarã mʉja. Mʉjamu jipacʉi mearo d̶acaimara. Ji jaboteimara májara mʉja. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶aiye báquedata caiyede, mead̶acarejaquemavʉ yo jaboteinore mʉjare boje.
Matthew 25:36 in Cubeo 36 Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Aru ji doiyeva jiavʉ̃ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru ji yebai curãdavʉ̃ mʉja. Jabova ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Aru yʉre jã́radavʉ̃ mʉja noi”, acʉyʉmu mʉjare.
Mark 10:17 in Cubeo 17 Jesús ʉ̃i nʉiyede cojedeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ cúyarĩ ñʉatutarejamed̶a ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃.
Luke 18:18 in Cubeo 18 Cũinácʉ jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a Jesúre.
John 10:28 in Cubeo 28 Náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvare d̶aivʉ yʉ. Toabo cũiméboi nʉmenajarama na cainʉmʉa. Ji coreimarare yʉre tatojʉrocʉ cʉbebi ʉ̃.
Romans 3:24 in Cubeo 24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe pʉeno meacʉ baju. Que baru jíyʉbe mearore bojecʉbeda. Que teni coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” caivʉ majare, maje Jesucristore jʉ aiyede. Nópe bojecʉbeno d̶arĩ, Jesús ñájine d̶abede d̶aibi majare, maje ãmeina teiye boje yópe põecʉ ʉ̃i yebacacʉre bojed̶arĩ ĩ́yepe, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i memeino ãmeno baju bácarõre.
Romans 5:6 in Cubeo 6 Maja ãmeno d̶aivʉ, maje baju mearo d̶aiye majibedeca, Cristocapũravʉ yaidéjaquemavʉ majare, maje ʉbedeca Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi yaidéjaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
Romans 5:8 in Cubeo 8 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi majare aipe ʉ̃i ʉrarõ ʉede majare, daroyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje, maje ãmeina teiyedeca cãreja.
Romans 5:10 in Cubeo 10 Majacapũravʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare, daroyʉ bácʉ mamacʉre ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje. Que teni caride Jʉ̃menijicʉi yóvaimaramu maja. Cristoi ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare ʉ̃i yaiyede, jãve pʉeno ʉrarõ mearo d̶acacʉyʉme majare caride, apʉcʉ cojedeca. Maje cʉede cũinávʉpe maje jabocʉ Jesucristoque, mead̶acʉyʉme majare Jʉ̃menijicʉi jorojĩyede jarʉvarĩ.
Romans 6:23 in Cubeo 23 Põeva ne ãmeina d̶aiye bojebu ne coateino Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe, cʉvama ne bojeva, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ne cʉede ʉ̃́que caride aru cainʉmʉa.
Romans 8:28 in Cubeo 28 Maja majidivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare caiye vaiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre. Aru javede, mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ aipe ãrojarivʉre d̶acʉyʉ majare, ʉ̃i cutuimara márajivʉre.
Romans 8:30 in Cubeo 30 Aru ʉ̃i epeimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ cutuibi, jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i cutuiyede ʉ̃ jina márajivʉva. Aru ʉ̃i cutuimara mácavʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉibi náre Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃i coyʉimara mácavʉ boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶aibi náre mearava yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Romans 9:24 in Cubeo 24 Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃i mára márajivʉva, apevʉ judíovacavʉ, aru apevʉ judíova ãmevʉcavʉ máre.
2 Corinthians 3:6 in Cubeo 6 Jʉ̃menijicʉvacari majide d̶arejame ñʉjare, ʉ̃́re memecaivʉre, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare Cristoque. Toivacaino mácarõ ãmenejaquemavʉ iye ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõ Cristoque, põeva maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Quénora ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶ayʉbe aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i toivaicõjeiye báqueque Moisés bácʉre põeva yaivʉ bácavʉpe ne ũmei coateimara májebu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje d̶aiye majibe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi d̶aicõjeiyeque põeva apʉrivʉbu maje ũmei, ʉ̃i d̶are d̶aiye boje majare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe.
Ephesians 1:7 in Cubeo 7 Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede, bojed̶aibi majare, jod̶ecʉyʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje vainí tʉrĩ ãmeina teiyede. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje.
2 Thessalonians 2:14 in Cubeo 14 Ñʉje bueiye báquede mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje jabotenajiyepe ayʉ maje jabocʉ Jesucristoque ʉ̃i jabotequiyede.
1 Timothy 2:5 in Cubeo 5 Cũinácʉrabe ñai Jʉ̃menijicʉ. Aru cũinácʉrabe ñai põevare meara cʉre d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai mead̶aipõecʉ ʉ̃́recabe Jesucristo. Ʉ̃́vacaribe ʉ̃mʉ.
2 Timothy 2:10 in Cubeo 10 Que baru napivʉ yʉ caiye iye ñájiyede náre boje, ina Jʉ̃menijicʉi beoimarare, Jesucristo ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre máre, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que ʉ̃i cʉrõ pʉeno mearo cavarõi cainʉmʉa.
Titus 1:2 in Cubeo 2 Maja Jesúre jʉ aipõeva napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare. Javede, ijãravʉ bʉ́quiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ jícʉyʉ põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ borocʉbecʉbe cainʉmʉa. Que baru d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Titus 3:7 in Cubeo 7 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare, ʉ̃i coavaiyede majare maje ãmeno d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda ʉ̃i me boje, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, arĩ coyʉibi majare. Que baru caride maja Jʉ̃menijicʉi máramu. Aru jãve cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru napini coreivʉbu diede.
Hebrews 2:14 in Cubeo 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre.
Hebrews 3:1 in Cubeo 1 Caiye iye ji coyʉiye mʉjare jãvetamu. Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ aru Jʉ̃menijicʉ jina, yʉ́pe paivʉbu mʉja máre Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, cʉvarãjivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ãrojacʉre aru aipe d̶ayʉre. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ, majide d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõre majare. Aru sacerdotevare jaboteipõecʉbe ʉ̃, cad̶atecʉyʉ majare, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe maje aiyepedeca, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre.
Hebrews 6:13 in Cubeo 13 Nápe páyʉrecabe majeñecu mácʉ Abraham mácʉ. Javede yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu mʉre jãve. Mʉre mearo baju d̶acacʉyʉmu yʉ. Aru mipãramena márajivʉ obedivʉ baju tenajarama ina márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Jʉ̃menijicʉi nópe aiye báquede Abraham mácʉre, “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ nópe ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ. Apecʉ ʉ̃i cʉbe boje parʉcʉ Jʉ̃menijicʉ pʉeno, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ ʉ̃.
Hebrews 7:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i aiye báque boje ʉ̃i epeiye báquede Jesúre maje sacerdoteva, mearo bajubu yo ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ yóbocarõ no ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ javecarõ pʉeno. Que baru Jesúrecabe jãve d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃́re jaʉépe, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque.
Hebrews 8:6 in Cubeo 6 Ʉbenita caride Jesúcapũravʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, me baju memecaibi apevʉ sacerdoteva bácavʉ ne memecaiye báque pʉeno. Ʉ̃i memecaiyebu parʉé baju ne memecaiye báque pʉeno. Quédeca iye Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquebu põevare Jesúque, me baju ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno Moisés bácʉque. Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede Jesúque “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquebu me baju “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque pʉeno ãnié “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉque. Moisés bácʉque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvacʉyʉmu yʉ, mʉje d̶aru yópe ji d̶aicõjeiyepe”, arejaquemavʉ. Ʉbenita Jesúque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩburu yóboi, ye ãrʉmecʉbu yʉ diede, mʉje jʉ aru Jesucristoi d̶acaiye báquede mʉjare boje”, arejaquemavʉ. Que baru ʉ̃i yóboque coyʉiye báque me bajutamu ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno.
Hebrews 8:13 in Cubeo 13 Jʉ̃menijicʉ “Ape coyʉiye mamae coyʉiyede coyʉyʉbu mʉjare” ayʉ, aiyʉrejaquemavʉ ʉ̃i jipocaque coyʉiye báque javeque bajure aru bojecʉbede máre. Aru apejĩe javeque tedu aru bojecʉbedu máre, maumejiena oatʉvaquiyebu.
Hebrews 9:12 in Cubeo 12 Cristo ecorejaquemavʉ no tucubʉ pʉeno baju meatucubʉre. Ʉbenita cabrava bácavʉ ne jive báqueque aru oteivecʉ mamajina mácavʉ ne jive báqueque máre ecobedejaquemavʉ ʉ̃. Quénora ecorejaquemavʉ ʉ̃i jive bajuque, jícacʉyʉ diede Jʉ̃menijicʉre põevare boje. Que teni cũinára quénora ecorejaquemavʉ. Aru yópe põecʉ bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe bʉoimara mácavʉre, nopedeca Cristo bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶arejaquemavʉ majare, maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jocarĩ ʉ̃i jiveque.
Hebrews 9:16 in Cubeo 16 Yópebu apevʉ põeva ne d̶aiye: Cũinácʉ põecʉ põeva ne jápiaiyede coyʉru ne ãmiáre ina cʉvarãjivʉre ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yainíburu yóbore, náre jã́d̶ovaiye jaʉvʉ yaiyʉ́ bácʉre, ne cʉvarãjiye jipocai ʉ̃i cʉvaede.
Hebrews 9:28 in Cubeo 28 Aru quédeca jãve ñai Cristo máre yaidéjaquemavʉ cũinára. Ʉ̃i bajure boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ cũinára, jarʉvacʉyʉ obedivʉ põeva, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. Aru jãve dacʉyʉme ʉ̃ ijãravʉi bedióva cojedeca. Ʉbenita maje ãmeina teiyede jarʉvacʉdabecʉyʉme, diede ʉ̃i jarʉvacʉdaiye báque boje javede. Quénora mead̶acʉdacʉyʉme caivʉ majare, ʉ̃́re napini coreivʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiyede majare caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare.
Hebrews 10:36 in Cubeo 36 Mʉje ñájiyede, napiye jaʉédecabu mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe aiye Jesúre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni earãjaramu iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 11:13 in Cubeo 13 Caivʉ ina põeva mácavʉ jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, pʉ ne yaiyeta dajocabevʉva. Eabedejaquemavʉ cãreja ãnié Jʉ̃menijicʉi jíquiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Obediʉjʉa Jʉ̃menijicʉi mearore jíquiye jipocai, coreóvarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve jícʉyʉre. Que baru torojʉrejaquemavʉ iye vaiquíye boje yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Coreóvarejaquemavʉ aipe paiye na mácavʉ ne cʉede. “Apenoacavʉ cʉrivʉbu maja. Maje joborõre jocarĩ dajocaivʉbu maja”, are nʉivʉ barejaquémavʉ na mácavʉ.
Hebrews 11:39 in Cubeo 39 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ caivʉ na mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita me jã́ñʉ mácʉvacari na mácavʉre, ne yainájiye jipoca nácacʉ cũinácʉ ye eabedejaquemavʉ caiye iye mearore yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 12:24 in Cubeo 24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno.
Hebrews 13:20 in Cubeo 20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre d̶aiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ.
James 1:12 in Cubeo 12 Torojʉbi ʉ̃i ũmei ñai põecʉ napiñʉ caiye iye ʉ̃i ñájiyede. Ʉ̃i ñájiniburu yóboi dajocabecʉva ʉ̃i jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme ʉ̃́re me. Cʉvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que d̶acʉyʉme yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina ʉrivʉre ʉ̃́re.
1 Peter 1:3 in Cubeo 3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, cʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru torojʉrĩ napini coreivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre.
1 Peter 3:18 in Cubeo 18 Cristocapũravʉ ñájini yaidéjame cũinára, põevare maje ãmeina teiye boje, maje boropatebenajiyepe ayʉ diede. Ñai meacʉ ñájinejame ãmeina teivʉre boje, meara d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru cũiné d̶acʉyʉ maje coateiye báquede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje Jʉ̃menijicʉ jina tenajiyepe ayʉ. Cristobe põeva ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ ʉ̃i bajure, ʉbenita Jʉ̃menijicʉi ũmedavaimʉ mácʉ ʉ̃i ũmene.
1 Peter 5:10 in Cubeo 10 Obebejãravʉa ñájinajaramu mʉja. Mʉje ñájiniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉvacari ye jaʉbede darĩ, nurié dápiare d̶arĩ, parʉre d̶arĩ, bíjabede d̶acʉyʉme mʉjare. Ñai Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju, ʉ̃́recabe cutuyʉ bácʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ mearo cũiménore, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe.
1 John 2:25 in Cubeo 25 Aru yorecabu Jesús “Yʉ cʉvare d̶acʉyʉmu mʉjare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre”, ʉ̃i aino mácarõ.
Revelation 5:9 in Cubeo 9 Aru yópe arĩ, yʉriaima cũináro yʉriaino mamarore: Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru iyoca cãriáiyocare ĩni, jãjariyabeare burarĩ bʉojaivʉ mʉ. Meacʉ bajubu, mʉre ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje. Mʉrecabu bojed̶ayʉ bácʉ põevare mi jiveque ne vainí tʉrĩ ãmeina teiyede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi põeva marajiyépe ayʉ. Bojed̶arejaquemavʉ mʉ náre, caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caicamua yávaicamuacavʉre, cainoa ĩmaroacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre.
Revelation 14:3 in Cubeo 3 Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju põeva yʉriaima yo yʉriaino mamarore no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne jã́inoi. Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju ijãravʉcavʉ Cristoi mead̶aimara mácavʉ quévʉra yʉriarĩ majiteima no yʉriaino mamarore. Apecʉ cʉbebi yʉriarĩ bʉojayʉ nore.