Galatians 5:13 in Cubeo 13 Mʉja, jívʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, d̶abenajivʉ iye d̶aicõjeiyede yebacavʉpe. Ʉbenita me jã́jara diede, yebacavʉpe tede d̶aiyede. Mʉjare d̶aiye jaʉbe boje iye d̶aicõjeiyede, “Caiye maje ãmeina d̶aiyʉede d̶arĩ bʉojaivʉbu maja”, arĩ dápiabejarã. Quénora dápiajarã mʉje baju yópe yebacavʉpe, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉ Jesúre jʉ aipõevare, mʉje ʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aivʉre.
Other Translations King James Version (KJV) For, brethren, ye have been called unto liberty; only use not liberty for an occasion to the flesh, but by love serve one another.
American Standard Version (ASV) For ye, brethren, were called for freedom; only `use' not your freedom for an occasion to the flesh, but through love be servants one to another.
Bible in Basic English (BBE) Because you, brothers, were marked out to be free; only do not make use of your free condition to give the flesh its chance, but through love be servants one to another.
Darby English Bible (DBY) For *ye* have been called to liberty, brethren; only [do] not [turn] liberty into an opportunity to the flesh, but by love serve one another.
World English Bible (WEB) For you, brothers, were called for freedom. Only don't use your freedom for gain to the flesh, but through love be servants to one another.
Young's Literal Translation (YLT) For ye -- to freedom ye were called, brethren, only not the freedom for an occasion to the flesh, but through the love serve ye one another,
Cross Reference Mark 10:43 in Cubeo 43 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare.
Luke 4:18 in Cubeo 18 Ji jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu cʉbi yʉ́que. Que baru ʉ̃i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ina cõmaje ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre.
John 8:32 in Cubeo 32 Ji bueiye jãve bajure majinajaramu mʉja. Aru que baru apecʉi cõjeimarape ãmenajaramu mʉja, arejame Jesús.
John 13:14 in Cubeo 14 Yʉ mʉje jabocʉvacari aru mʉje bueipõecʉvacari yebacacʉpe mʉje cʉbobare joaivʉ yʉ. Que baru quédeca d̶ajarã mʉja. Apevʉ yʉre jʉ aipõeva ne cʉbobare joaiye jaʉvʉ mʉjare coapa.
Acts 20:35 in Cubeo 35 Cainʉmʉa yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉjare yópe ʉrarõ memeino jaʉrõre mʉjare, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru dápiajarã cainʉmʉa yópe Jesús ʉ̃i aiye báquepe: “Ñai jíyʉ apecʉre torojʉcʉtame ñai jacopʉyʉ pʉeno”, arejame Pablo.
Romans 6:18 in Cubeo 18 Ʉ̃́recabe d̶aicõjene d̶abecʉ mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Quénora mʉjamu ʉ̃i yebacavʉpe paivʉ, d̶arãjivʉ mearore.
Romans 15:1 in Cubeo 1 Maja Jesúre jʉ aipõeva me coreóvaivʉbu aipe maje jʉ aiyede Jesúre. Que baru majare cad̶ateiye jaʉvʉ apevʉre, Jesúre jʉ aipõeva coreóvabevʉre cãreja aipe ne jʉ aiyede Jesúre, ne vainí tʉbenajiyepe aivʉ ãmeina teiyede. Maje ʉrõpe d̶aiye jaʉbevʉ majare.
1 Corinthians 8:9 in Cubeo 9 Maja ãri bʉojaivʉreca iye ne jíye báquede pẽpeimarare ãmeina tebevʉva, me jã́jara mʉja. Ina majibevʉ cãreja arĩ dápiaivʉ baru mʉja mearore jíde nʉivʉre pẽpeimarare, aru “¿Mearica iye d̶aiye?” arĩ dápiaivʉ baru, ãmeina tejebu, ne jã́iye boje mʉja ãivʉre diede.
1 Corinthians 9:19 in Cubeo 19 Yʉ́capũravʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ ãmecʉvacari, yebacacʉpe teyʉbu ji baju, põeva obedivʉ baju ne jápiarãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mead̶acaquiyepe ayʉ náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que cainʉmʉa.
1 Corinthians 13:4 in Cubeo 4 Maja apevʉre ʉrivʉ, napivaivʉbu náre. Aru mearore d̶arĩ cõmajivaivʉbu, cad̶atenajivʉ náre. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jorojĩmevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ coyʉbevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ dápiabevaivʉbu náre máre.
2 Corinthians 4:5 in Cubeo 5 Ñʉja coyʉbevʉ ñʉje borore, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ ñʉjare ne jabovava. Quénora coyʉvaivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉjacapũravʉ quénora memecavaivʉbu mʉjare, ñʉje d̶aiyʉe boje yópe Jesucristoi ʉrõpe.
2 Corinthians 12:15 in Cubeo 15 Yʉ torojʉcʉ baju jícʉyʉmu caiye ji cʉvaede aru ji bajure máre, cad̶atecʉyʉ mʉjare, ji ʉe boje mʉjare. Ʉbenita mʉjare pʉeno baju ʉre nʉñʉreca yʉ, mʉjacapũravʉ ji jã́inore quĩ́jino baju ʉre nʉivʉbu yʉre.
Galatians 4:5 in Cubeo 5 Ʉ̃i daiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeimʉpe páyʉvacari, bojed̶ayʉ bʉojarejaquemavʉ ina d̶aicõjeimara mácavʉre iye d̶aicõjeiyeque, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne vainí tʉiye báque boje diede. Aru ʉ̃i nópe d̶aiye báque boje, bʉojaibi cʉre d̶ayʉ majare Jʉ̃menijicʉi márape.
Galatians 4:22 in Cubeo 22 Jápiajarã caride Moisés bácʉi toivaiye báquede Abraham mácʉi borore. Abraham mácʉ ina pʉcarã mamarʉmʉ põeteivʉ bácavʉre cʉvarejaquemavʉ pʉcarõmiva nomivaque. Cũinácʉ Abraham mácʉi márepacoi yebacacoi mácʉ barejaquémavʉ. Aru apecʉ Abraham mácʉi márepaco bajui mácʉ barejaquémavʉ.
Galatians 5:14 in Cubeo 14 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre aru caiye ape d̶aicõjeiye máre cʉebu cũináromia yópe: “Mʉja coapa ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje ʉepedeca mʉje bajure”, aiyʉebu iye.
Galatians 5:22 in Cubeo 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
Galatians 6:2 in Cubeo 2 Mʉje baju cad̶atejarã, apecʉ ʉ̃i ñájimequiyepe aivʉ. Nópe d̶aivʉ baru, d̶aivʉbu mʉja yópe Cristoi d̶aicõjeiyepe.
Ephesians 5:21 in Cubeo 21 Pued̶arĩ jápiajarã mʉja mʉje bajumia, mʉje pued̶aiye boje Cristore.
James 2:15 in Cubeo 15 Cũinácʉ mʉjacacʉ o cũináco mʉjacaco cʉvabedu cuitótecajede aru ãiyede máre, aru náre “Me nʉjara mʉja. Cũmajara mʉja me aru me javatejarã máre” mʉje aru, ʉbenita mʉjavacari ye jíbedu náre ne doiyeva aru ne ãiyeva máre, meamejebu no. Ye baju ãmevʉ mʉje que d̶aiye.
1 Peter 2:16 in Cubeo 16 Caride jaʉbevʉ mʉjare mʉje d̶aiye yópe caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe põevare Cristoi daquiye jipocai. Que baru mʉja yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu. Ʉbenita dápiabejarã mʉja ãmeina teni bʉojaivʉre, mʉje cʉe boje yebacavʉ ãmevʉpe. Quénora jaʉvʉ mʉjare mʉje d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe.
2 Peter 2:19 in Cubeo 19 Yópe arĩ, coyʉivʉbu náre: “Mʉja yebacavʉ ãmevʉ. Que baru d̶ajarã caiyede yópe mʉje baju ʉrõpe”, ad̶ama na. Ʉbenita ne que aiyedeca, nárecabu yebacavʉpe paivʉ. Ne ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjeiye boje náre, bíjarãjarama na. Ñai d̶aicõjeñʉ apevʉre, ʉ̃́recabe ne jabocʉ. Aru apevʉ ʉ̃i yebacavʉbu. Nopedeca põecʉ apejĩene d̶aicõjeimʉ maru, ʉ̃́recabe yebacacʉpe páyʉ.
1 John 3:16 in Cubeo 16 Jesucristo jã́d̶ovarejame majare aipe d̶arĩ maje ʉrãjinore majecʉre, yaicáyʉ majare boje. Quédeca d̶aiye jaʉvʉ majare máre, jívʉ maje bajure yaicáivʉ majevʉre boje.
Jude 1:4 in Cubeo 4 Apevʉ jʉjovaivʉ cʉrivʉbu maje jẽneboi, yavenina ecoivʉ bácavʉ maje cójijiñamia jívʉi. Ina yópe teivʉ ʉbenina dápiare d̶aiyʉrĩduyama mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ãmeno d̶ad̶ama. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyedeca ina põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉrarõ ãmenore d̶aivʉ, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iyede”, arĩ dápiarĩduyama na. Aru jʉ abenama Jesucristore, majare upacʉre aru maje jabocʉre cũinácʉra. Que baru yópe arĩ, “Jesucristo jabocʉ cũinácʉra ãmemi”, borocʉrĩ ad̶ama na. Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva nópe aivʉ ñájinajivʉre, ne ãmeina teiye boje.
Jude 1:10 in Cubeo 10 Ina jʉjovaivʉ, borocʉede bueivʉ, ãmeina yávad̶ama iye ne coreóvabede. Aru iye ne coreóvaiyede coreóvabenama ne majiéque yópe põeva dápiaivʉpe. Quénora coreóvad̶ama diede ne dápiaiyeque jĩ́cua yópe ãimara dápiabevʉpe. Aru bíjarãjarama na no boje.