Other Translations King James Version (KJV) And that because of false brethren unawares brought in, who came in privily to spy out our liberty which we have in Christ Jesus, that they might bring us into bondage:
American Standard Version (ASV) and that because of the false brethren privily brought in, who came in privily to spy out our liberty which we have in Christ Jesus, that they might bring us into bondage:
Bible in Basic English (BBE) And that because of the false brothers let in secretly, who came searching out our free condition which we have in Christ Jesus, so that they might make servants of us;
Darby English Bible (DBY) and [it was] on account of the false brethren brought in surreptitiously, who came in surreptitiously to spy out our liberty which we have in Christ Jesus, that they might bring us into bondage;
World English Bible (WEB) This was because of the false brothers secretly brought in, who stole in to spy out our liberty which we have in Christ Jesus, that they might bring us into bondage;
Young's Literal Translation (YLT) and `that' because of the false brethren brought in unawares, who did come in privily to spy out our liberty that we have in Christ Jesus, that us they might bring under bondage,
Cross Reference John 8:31 in Cubeo 31 Ina judíova Jesús yebai cójijivʉre, ʉ̃́re jʉ aivʉ bácavʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉja jʉ aivʉ baru ji bueiyede, ji bueimara baju barãjáramu mʉja.
Acts 15:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a.
Acts 15:24 in Cubeo 24 Jápiaivʉbu ñʉja apevʉ ñʉje cójijinocavʉre nʉivʉre mʉje yebai, ne buenajiyepe aivʉ mʉjare mʉje cajeáre buraicõjeiye jaʉrõre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita ñʉja jarobetecarã náre. Que baru chĩoivʉbu ñʉja ne cãrijovaiyede mʉjare ne bueiyeque.
Acts 20:30 in Cubeo 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre.
Romans 8:15 in Cubeo 15 Javede jidʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, yebacavʉpe tede d̶abebi mʉjare yópe mʉje d̶aicõjemenajiyepe ayʉ bedióva cojedeca mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru jidʉre d̶abebi ʉ̃ mʉjare. Mʉja jidʉbevʉ coateiyede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje ãmeina teiye boje. Nópe vaibéquiyebu mʉjare. Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare, cʉrãjivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que d̶ayʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i majiéque “mʉ, jipacʉ”, arĩ coyʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre.
2 Corinthians 3:17 in Cubeo 17 Maje jabocʉ Cristo cũinátʉrʉbe ñai Espíritu Santo. Aru ácʉ põecʉ cʉvacʉ ñai Espíritu Santore, abujuvai jabocʉi cõjeimʉ ãmemi.
2 Corinthians 11:13 in Cubeo 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape.
2 Corinthians 11:17 in Cubeo 17 Maje jabocʉ Jesucristo iyepe paiye coyʉiyede ye coyʉbejebu. Aru yʉre máre coyʉicõjememi. Quénora yʉ́vacari coyʉyʉbu yópe ãrʉmecʉ ʉ̃i coyʉiyepe.
2 Corinthians 11:20 in Cubeo 20 Mʉja napiyavʉ ina mʉjare d̶aicõjeivʉre yópe ne cõjeimara majʉrórivʉpe paivʉre. Napiyavʉ ina ĩ́vʉre mʉje cʉvaede, aru ina jʉjovaivʉre mʉjare. Napiyavʉ ina ãmeina jã́ivʉre mʉjare, “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja ne pʉeno?” arĩ dápiaivʉre mʉjare yópe ne cãchinocavʉpe. Aru napiyavʉ ina jara boaivʉre mʉje jijecamure máre.
2 Corinthians 11:26 in Cubeo 26 Apenʉmʉare cucʉnʉcacʉ yʉ joai, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne obediĩmaroai. Aru ji cucʉnʉiyede, ñájicacʉ pare. Apenʉmʉare bejarĩ bíjarĩducacʉ ji jatarĩduiyede jia yaboiyede. Apenʉmʉare tatorĩ ñavaipõeva ji cʉvaede ĩni ñavariduima. Apenʉmʉare apevʉ ji põeva, judíovacavʉ, ãmed̶aima yʉre. Aru apenʉmʉare ina judíova ãmevʉcavʉ ãmed̶aima yʉre. Apenʉmʉare ji cʉede ĩmaroai, apenʉmʉare põecʉbenoi, aru apenʉmʉare jia ʉrad̶ai máre ñájicacʉ yʉ. Aru põeva ʉbenina “mʉ, ñʉjecʉ”, borocʉrivʉ arĩ, Jesúre jʉ aipõevape teni, na máre ãmed̶aima yʉre.
Galatians 3:23 in Cubeo 23 Jesucristoi daquiye jipocare caivʉ põeva d̶aicõjeimarape paivʉ barejaquémavʉ, maje d̶arĩduiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Nópe barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta. Cristo ʉ̃i daiyede, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ majare boropatebevʉpe ʉ̃i jã́inore maje jʉ aiyede Jesucristore.
Galatians 4:3 in Cubeo 3 Nopedeca vaidéjaquemavʉ majare máre maje majibede cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Yópe jʉed̶ova ne cõjeimarape, maja máre yebacavʉ barejaquémavʉ, iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque.
Galatians 4:9 in Cubeo 9 Ʉbenita caride mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coreóvaiye báque boje mʉjare mamarʉmʉre. Que baru, ¿aipe teni dajocaiyʉrivʉrʉ̃ mʉja mʉje cʉede jocarĩ Jesucristoque cũinávʉpe, yebacavʉpe tenajivʉ bedióva cojedeca iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báqueque? Iye d̶aicõjeiye parʉbetamu. Que baru mʉja ye cad̶atebemaramu iye d̶aicõjeiyeque. Aru cʉre d̶abejarã mʉje baju yebacavʉpe cojedeca mʉje d̶arĩ bʉiyeque yópe judíovape.
Galatians 4:25 in Cubeo 25 Aru Agar báco jã́d̶ovaimico majare pʉcarõa cʉrõare, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre, Arabia ãmicʉrijoborõcacũre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore ijãravʉcarõre, judíovai ĩmaro ʉrarõre. Aru ina judíova d̶arĩduivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Que baru Agar báco népacope pád̶obe aru õpedeca yebacavʉpe paivʉbu na.
Galatians 5:1 in Cubeo 1 Maja yebacavʉpe paivʉ bácavʉre majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque jave mead̶aibi majare Jesucristo. Ʉ̃́recabe bojed̶acayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru maja, Jʉ̃menijicʉi mára, jʉ ávaivʉbu Jesucristore. Que baru jápiarĩ ad̶abejarã ina d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
Galatians 5:10 in Cubeo 10 Mʉja aru yʉ máre cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru majivʉ yʉ Jesucristo cad̶atecʉyʉre mʉjare, mʉje dápiare nʉrajiyepe ayʉ ji dápiaiyepe. Aru yʉ́capũravʉ majivʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre ñai mʉjare cãrijovañʉre, ye baquinó ãmevʉ ácʉ põecʉre.
Galatians 5:12 in Cubeo 12 Ina mʉjare cãrijovare cuivʉre, buraicõjeiyʉrivʉre mʉje cajede, nácapũravʉre cũiná burarĩ jarʉvaicõjejara ne cajede.
2 Timothy 3:6 in Cubeo 6 Apevʉ nácavʉ dʉibajĩeneca ecoicõjene d̶aivʉbu náre apevʉ ne cʉ̃ramiai, jʉjovarãjivʉ nomiva ãrʉmevʉre. Ina nomiva, ne dápiaiye ãmeque d̶aiye boje, d̶aiyʉrivʉbu ãmenore ʉrarõ.
1 Peter 2:16 in Cubeo 16 Caride jaʉbevʉ mʉjare mʉje d̶aiye yópe caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe põevare Cristoi daquiye jipocai. Que baru mʉja yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu. Ʉbenita dápiabejarã mʉja ãmeina teni bʉojaivʉre, mʉje cʉe boje yebacavʉ ãmevʉpe. Quénora jaʉvʉ mʉjare mʉje d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe.
2 Peter 2:1 in Cubeo 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju.
2 Peter 2:19 in Cubeo 19 Yópe arĩ, coyʉivʉbu náre: “Mʉja yebacavʉ ãmevʉ. Que baru d̶ajarã caiyede yópe mʉje baju ʉrõpe”, ad̶ama na. Ʉbenita ne que aiyedeca, nárecabu yebacavʉpe paivʉ. Ne ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjeiye boje náre, bíjarãjarama na. Ñai d̶aicõjeñʉ apevʉre, ʉ̃́recabe ne jabocʉ. Aru apevʉ ʉ̃i yebacavʉbu. Nopedeca põecʉ apejĩene d̶aicõjeimʉ maru, ʉ̃́recabe yebacacʉpe páyʉ.
1 John 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jʉ abejarã mʉja caivʉ ina “Jʉ̃menijicʉi Espíritu coyʉicõjeimi yʉre” aivʉre. Ʉbenita cainʉmʉa cũinácʉ põecʉ “Que aibi Jʉ̃menijicʉ” ʉ̃i arĩ coyʉru, jã́ri coreóvajarã mʉja ʉ̃i coyʉiyede, majinajivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi Espíritu dápiaicõjeñʉre ʉ̃́re. Que d̶ajarã mʉja, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ ne daiye boje. Coyʉre cuivʉbu “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩduivʉ. Ʉbenita borocʉrivʉbu na.
Jude 1:4 in Cubeo 4 Apevʉ jʉjovaivʉ cʉrivʉbu maje jẽneboi, yavenina ecoivʉ bácavʉ maje cójijiñamia jívʉi. Ina yópe teivʉ ʉbenina dápiare d̶aiyʉrĩduyama mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ãmeno d̶ad̶ama. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyedeca ina põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉrarõ ãmenore d̶aivʉ, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iyede”, arĩ dápiarĩduyama na. Aru jʉ abenama Jesucristore, majare upacʉre aru maje jabocʉre cũinácʉra. Que baru yópe arĩ, “Jesucristo jabocʉ cũinácʉra ãmemi”, borocʉrĩ ad̶ama na. Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva nópe aivʉ ñájinajivʉre, ne ãmeina teiye boje.