Acts 13:46 in Cubeo 46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju parʉrõque arejaimad̶a: —Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye yávaiye méne ina judíova ãmevʉre.
Other Translations King James Version (KJV) Then Paul and Barnabas waxed bold, and said, It was necessary that the word of God should first have been spoken to you: but seeing ye put it from you, and judge yourselves unworthy of everlasting life, lo, we turn to the Gentiles.
American Standard Version (ASV) And Paul and Barnabas spake out boldly, and said, It was necessary that the word of God should first be spoken to you. Seeing ye thrust it from you, and judge yourselves unworthy of eternal life, lo, we turn to the Gentiles.
Bible in Basic English (BBE) Then Paul and Barnabas without fear said, It was necessary for the word of God to be given to you first; but because you will have nothing to do with it, and have no desire for eternal life, it will now be offered to the Gentiles.
Darby English Bible (DBY) And Paul and Barnabas spoke boldly and said, It was necessary that the word of God should be first spoken to you; but, since ye thrust it from you, and judge yourselves unworthy of eternal life, lo, we turn to the nations;
World English Bible (WEB) Paul and Barnabas spoke out boldly, and said, "It was necessary that God's word should be spoken to you first. Since indeed you thrust it from you, and judge yourselves unworthy of eternal life, behold, we turn to the Gentiles.
Young's Literal Translation (YLT) And speaking boldly, Paul and Barnabas said, `To you it was necessary that first the word of God be spoken, and seeing ye do thrust it away, and do not judge yourselves worthy of the life age-during, lo, we do turn to the nations;
Cross Reference Matthew 10:6 in Cubeo 6 Quénora coyʉrãnʉjara mʉja majevʉre, ina judíova, Israel bácʉi pãramenare. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiabeni, ʉ̃i ʉrõpe d̶abeni, ʉ̃́re jaboteicõjemema na. Que baru ovejava mamateivʉpe paivʉbu na.
Matthew 10:13 in Cubeo 13 Na meara maru, náre mearo d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yópe mʉje jẽniaiyepe. Ʉbenita na ãmena maru, náre mearo d̶acabecʉyʉme ʉ̃.
Matthew 21:43 in Cubeo 43 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja judíova mʉje d̶abe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i jaboteimarare d̶aiye jaʉépe, apevʉ põeva, judíova ãmevʉ, mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ʉ̃i jaboteimara marajárama na mʉje pʉeno.
Matthew 22:6 in Cubeo 6 Aru apevʉ ina yebacavʉre jẽni, cʉyojarõ d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ náre.
Luke 14:16 in Cubeo 16 Jesús, ʉ̃́re buecʉyʉ, arejamed̶a: —Apenʉmʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ torojʉve teinore mead̶aquemavʉ. Aru cutuquemavʉ obedivʉ põevare.
Luke 24:47 in Cubeo 47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ʉ̃i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejamed̶a Jesús, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede majicayʉ ʉ̃i bueimarare.
John 1:11 in Cubeo 11 Ʉ̃ jino dijãravʉ ʉ̃i cʉed̶aino mácarõi, darĩdurejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃́re jacopʉbedejaimad̶a obedivʉ ʉ̃ jina mariduivʉvacari.
John 4:22 in Cubeo 22 Mʉja Samariacavʉ mʉje mearore jímʉre majibevʉ mʉja. Ʉbenita ñʉja judíova majivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ põevare mead̶aipõecʉ ñʉjecʉbe. Que baru majinineca Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉbu ñʉja judíova.
Acts 3:26 in Cubeo 26 Aru beorejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃́re memecaipõecʉre. Ʉ̃́re nacovariburu yóboi, daroquemavʉ maje yebai mamarʉmʉre. Que d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaquemavʉ majare, ʉ̃i jarʉvaicõjeiye boje majare maje ãmeina teiyede, arejamed̶a Pedro ina põevare.
Acts 4:13 in Cubeo 13 Ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ, ina cójijinocavʉ cuecumarejaimad̶a, ne jã́iyede Pedrore aru Jũare máre yávaivʉre jidʉbevʉva, ne coreóvaiye boje náre ʉbeni cʉrivʉre aru buebevʉ bácavʉre máre. Ʉbenita majidejaimad̶a Jesúi yóvaimara mácavʉre.
Acts 4:29 in Cubeo 29 ’Aru mʉ, ñʉje jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, ne ñájine d̶aiyʉe boje ñʉjare. Jidʉbevʉva yávare d̶ajacʉ ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Acts 7:51 in Cubeo 51 ’Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: ¡Ʉbenita jápiaiyʉbevʉ mʉja! Dápiaivʉbu mʉja yópe Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Jápiaiyʉbevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Mʉjeñecuva mácavʉpe paivʉbu mʉja. Na mácavʉpedeca mʉjavacari máre cainʉmʉa jápiabevʉ ñai Espíritu Santore.
Acts 13:5 in Cubeo 5 Earejaimad̶a Salamina ãmicʉriĩmaroi. Judíovai cójijiñamiai nʉri, ecorĩ coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru Juan Marcos náre yóvayʉ barejámed̶a, cad̶atecʉyʉ náre.
Acts 13:14 in Cubeo 14 Ʉbenita Pablojã nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pisidia ãmicʉrijoborõi. Noi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, judíovai cójijiñami nʉri, ecorĩ, dobarejaimad̶a na, Pablojã.
Acts 13:26 in Cubeo 26 ’Mʉja, jívʉ, Abraham mácʉi pãramena, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, majareca Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne, maje meatenajiyepe ayʉ.
Acts 18:5 in Cubeo 5 Aru Silas Timoteomaque ne eaiyede Pablo yebai, Macedonia ãmicʉrijoborõre jocarĩ, Pablo dajocarejamed̶a ʉ̃i memeinore. Quénora coyʉre cuyʉ barejámed̶a iye yávaiye me matʉiyeda, yópe arĩ judíovare: —Jesúvacari Cristobe. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a ʉ̃.
Acts 22:21 in Cubeo 21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca: “Yʉ́vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare.
Acts 26:20 in Cubeo 20 Que baru coyʉcacʉ mamarʉmʉre Damascocavʉre, aru no yóboi Jerusalẽ́cavʉre, no yóboi caino Judeacavʉre, aru no yóboi judíova ãmevʉre máre. Coyʉcacʉ náre: “Chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru jarʉvajarã diede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, apevʉ põeva ne majinajiyepe ayʉ jãve mʉja jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre”, arĩ coyʉcacʉ náre.
Acts 28:28 in Cubeo 28 Aru cojedeca Pablo arejamed̶a náre: —Jãve majijarã mʉja, judíova. Caride Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare, mead̶acʉyʉ ina judíova ãmevʉre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru návacari jápiarãjarama, arejamed̶a Pablo judíovare.
Romans 1:16 in Cubeo 16 Cʉyebevʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉ. Jãve majivʉ yʉ caivʉ põeva ne jápiaru diede, aru ne jʉ aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre náre ʉ̃i parʉéque. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉrejaquemavʉ judíovare caivʉ jipocamia. Ʉbenita caride ʉ̃ mead̶aiyʉbi judíova ãmevʉre máre.
Romans 2:10 in Cubeo 10 Ʉbenita caivʉ ina põeva mearare, Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme náre coapa meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru coyʉcʉyʉme náre, “Mearo d̶aivʉbu mʉja”. Aru cãrijimevʉva me cʉre d̶acʉyʉme náre máre, judíovare mamarʉmʉre caivʉ jipocamia, aru judíova ãmevʉre máre.
Romans 9:4 in Cubeo 4 Návacari Israel bácʉ, ñai mamarʉmʉ Jacob ãmicʉcʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi pʉeno baju mearo d̶acaimʉ mácʉi pãramenamu. Návacaribu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i epequiyepe ayʉ náre ʉ̃i bʉcʉóvaimara. Náque cʉcʉ, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ náre ʉ̃i mearo miad̶árore, ne majinajiyepe ayʉ meacʉ bajure. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ náre: “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivacaicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede náre. Jʉ̃menijicʉ buedejaquemavʉ náre aipe d̶arĩ ne jãve mearore jínajiyede ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre.
Romans 10:19 in Cubeo 19 Aru bedióva cojedeca jẽniari jã́ivʉ mʉre: ¿Ina Israecavʉvacari coreóvarejaquemari aipe Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre? Jʉ̃́jʉ, jãve coreóvarejaquemavʉ na diede. Mamarʉmʉre apevʉre ne jipocai Moisés bácʉvacari, yópe arĩ, jʉ arejaquemavʉ ʉ̃i toivaiye báqueque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Tebutede d̶acʉyʉmu yʉ mʉjare apevʉ põevare, jãve põeyajubocavʉ ãmevʉque. Aru jorojĩne d̶acʉyʉmu yʉ mʉjare põeyajubocavʉ ãrʉmevʉque”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Israecavʉre.
Romans 11:11 in Cubeo 11 Que baru, ¿ina judíova Jʉ̃menijicʉre jã́iyʉbeni aru jápiaiyʉbeni ne vainí tʉiye báque boje bíjarorejaquemari náre? jẽniari jã́ivʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Ina judíova jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru vainí tʉrejaquemavʉ na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Iye ne vainí tʉiye báque ãmeina teiye barejaquémavʉ. Aru iye ne ãmeina teiye boje, ina judíova ãmevʉ jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru jʉ aivʉre máre, Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ náre, ina judíova ne jorojĩnajiyepe ayʉ.
Ephesians 6:19 in Cubeo 19 Aru mʉje coyʉiyede jẽniajara Jʉ̃menijicʉque yʉre máre. Jẽniajara ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ yʉre aipe yávaiye jaʉrõre yʉre põevaque, ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne jápiabe báquede cãreja. Jẽniajara ji buequiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva.
Philippians 1:14 in Cubeo 14 Aru obedivʉ ina majevʉ Jesúre jʉ aipõeva, ne jã́iyede yʉre bʉoimʉre, parʉre nʉñama ne jʉ aiyede Jesucristore. Que teni caijãravʉa pʉeno baju parʉrõreca coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne jidʉbevʉva.
Hebrews 11:34 in Cubeo 34 Nácavʉ bácavʉ jabova ne jarʉvaicõjeimara mácavʉvacari toabo ʉrabo ãmebo jívʉi, ẽ́imara ãmenejaquemavʉ. Dupini nʉrejaquemavʉ, apevʉ ne totarĩ boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ nácavʉ bácavʉre boaicaroveque. Nácavʉ bácavʉ parʉbevʉ bácavʉre parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Churarava parʉrivʉ tedejaquemavʉ nácavʉ bácavʉ. Aru nácavʉ bácavʉ apenoa joborõacavʉ bácavʉ ne ñavaranʉiyede ne oteiye báquede jẽiyede aru ne oteiãimarare máre, ina ñavaivʉ bácavʉre cujurĩ copaide d̶arejaquemavʉ ne joborõita. Nópe d̶arejaquemavʉ na mácavʉ ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre.