Cross Reference Matthew 6:13 in Cubeo 13 Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore. Quénora ñʉjare ãmed̶are d̶aicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniaiyede.
Luke 1:68 in Cubeo 68 Torojʉvʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru mearore jívʉ yʉ maje jabocʉre, Israecavʉ maje mearore jímʉre. Cõmaje ãroje jã́ri ʉ̃i põevare, mead̶aibi majare abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
Luke 2:14 in Cubeo 14 Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, cavarõ mearocacʉre, caivʉ pʉeno parʉcʉre. Aru ijãravʉcavʉre, ijoborõcavʉre, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉre, meaquiyebu, arejaimad̶a na.
John 1:17 in Cubeo 17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
John 3:5 in Cubeo 5 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ ʉ̃i põetebedu ocoque aru Espíritu Santoque máre, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
John 14:6 in Cubeo 6 Jesús arejame: —Yʉrecabu põevare eare d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ma nʉinope cavarõ mearoi. Yʉrecabu põevare majide d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene aru cʉre d̶ayʉ mamaũmeque máre. Ñame eabenama jipacʉ yebare, ji nʉvamenu náre.
Acts 3:25 in Cubeo 25 Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, yópe arĩ: “Yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”. Aru “mʉjare” ayʉ Jʉ̃menijicʉ, majeñecuva mácavʉre aru majare máre ayʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare” ʉ̃i aiyede apecʉ oatʉvarĩ bʉojabebi diede. Aru Jʉ̃menijicʉ baju oatʉvabebi ʉ̃i que aiyede. Que baru mʉjavacari jãve jacopʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede. Mearo d̶acacʉyʉme mʉjare máre. Nopedeca arejaquemavʉ ʉ̃ Abraham mácʉre: “Mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mʉre mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ caivʉre máre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 13:32 in Cubeo 32 ’Aru ñʉjacapũravʉ coyʉrãdaivʉbu mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjepãramena márajivʉre”, arejaquemavʉ judíovai ñecuva mácavʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ mácʉ Jesúre yainore jarʉvarĩ, d̶acaquemavʉ majare, judíova bácavʉi pãramenare aru judíova ãmevʉre máre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Yópe toivarejaquemavʉ apeno toivaino mácarõ Salmo ãmicʉrõi Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Jesúrã: “Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiaiyede yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre.
Romans 6:23 in Cubeo 23 Põeva ne ãmeina d̶aiye bojebu ne coateino Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe, cʉvama ne bojeva, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ne cʉede ʉ̃́que caride aru cainʉmʉa.
Romans 11:36 in Cubeo 36 Que baru Jʉ̃menijicʉvacari cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. Ʉ̃i parʉéque caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Aru ʉ̃i cʉe boje caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Que baru caivʉ jínajarevʉ mearore Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu.
Romans 15:7 in Cubeo 7 Copʉ etajarã mʉja mʉjevʉre yópe Jesucristoi copʉ etaiyepe majare, põeva ne mearore jínajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 Corinthians 14:16 in Cubeo 16 Mʉje mearore jídu Jʉ̃menijicʉre dápiabevʉva quénora mʉje decocʉque, apevʉ nore cʉrivʉ jápiarĩ eabevʉva mʉje yávarĩduiyede, “Jãvemu ne aiyede”, ye aivʉ bʉojabejebu ne coreóvabe boje aipe aiyʉede diede.
2 Corinthians 4:6 in Cubeo 6 Mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede caiyede, ñeminijãravʉ bácarõre, “Miad̶ájaro” ayʉ bácʉ, miad̶áre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe, yópe miad̶áre d̶aiyepe maje ũmene, coreóvare d̶ayʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Maje coreóvaiyede Cristore, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe maje jã́jʉroepe Cristo meacʉ ʉ̃i jiva pẽoiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
2 Corinthians 4:15 in Cubeo 15 Ñʉja vaivʉbu caiye iye ñájiyede mʉjare boje, cad̶atenajivʉ mʉjare. Pʉeno baju obedivʉ põeva ne jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Que baru ina pʉeno baju obedivʉ põeva torojʉede jínajarama Jʉ̃menijicʉre. Aru ʉ̃́capũravʉ pʉeno baju ne pued̶aimʉ macʉyʉ́me, ne pʉeno baju mearore jíye boje ʉ̃́re.
Galatians 3:16 in Cubeo 16 Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ávarejaquemavʉ Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenacacʉ bacʉyʉ́re máre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramena márajivʉ”, obedivʉ ainore. Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramenacacʉ bacʉyʉ́”, cũinácʉ ainore. Aru Cristorecabe ñai cũinácʉ.
Galatians 3:22 in Cubeo 22 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, coreóvare d̶acʉyʉ majare caivʉ ijãravʉcavʉ d̶aicõjeimarare ne baju ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru põeva ne jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ jã́imi náre boropatebevʉpe “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru ina põeva jʉ aivʉ Jesucristore quévʉrabu Jʉ̃menijicʉi jã́imara boropatebevʉpe.
Ephesians 1:6 in Cubeo 6 Jídevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje majare. Ʉ̃i daroiye báque boje mamacʉre, pare ʉ̃i ʉmʉre, ʉrarõ mearo d̶acarejaquemavʉ majare.
Ephesians 1:12 in Cubeo 12 Que baru caivʉ ñʉjare, mamarʉmʉcavʉ napini coreivʉre Cristoi mead̶aquiyede ñʉjare, Jʉ̃menijicʉ mearore jícõjeimi ñʉjare ʉ̃́re, ñʉje mearore jímʉ macʉyʉ́ cainʉmʉa, ñʉje cʉede cãreja. Mearore jíye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno.
Ephesians 2:7 in Cubeo 7 Nópe d̶aibi, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ mearo ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyede mearo d̶acayʉre bojecʉbeda majare, Cristoque cʉrivʉre cũinávʉpe.
Ephesians 3:8 in Cubeo 8 Yʉrecabu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi yʉre, bueicõjeñʉ mʉja judíova ãmevʉre iye yávaiye méne, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe baju meacʉre ñai Cristore aru aipe ʉrarõ mearo cũiménore d̶acayʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
Colossians 1:27 in Cubeo 27 Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje majinajiyepe ayʉ mʉja judíova ãmevʉ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶acaimara márajivʉre ʉrarõ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶aiyeque. Que baru jã́d̶ovaimi diede. Iyebu yávaiye jã́d̶ovame máque põevare jipocamia: Cristo cʉbi cũinávʉpe majaque. Que baru torojʉrĩ maje ũmei napini coreivʉbu maja yo mearo maje cʉvarãjinore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
2 Thessalonians 1:10 in Cubeo 10 Caiye iye vaiquíyebu ãnijãravʉ, maje jabocʉ Jesúi copaidaquijãravʉ baquinóre. Copaidacʉyʉme ijãravʉi, ʉ̃ jina meara ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re. Que baru caivʉ ina jʉ aivʉ me pued̶arãjarama ʉ̃́re dijãravʉ baquinói. Aru mʉja máre náque cʉrãjaramu, mʉje jʉ aiye báque boje ñʉje coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Hebrews 6:12 in Cubeo 12 Ʉbevʉ yʉ mʉjare jũracʉrivʉ tede nʉivʉre mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Quénora ina ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ jʉ aivʉpe tejarã mʉja. Ina dajocabevʉpe ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre aru napivʉpe ne ñájiyede tejarã mʉja. Nápe paivʉrecabu earãjivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede náre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 7:6 in Cubeo 6 Ʉbenita Melquisedecapũravʉ Leví bácʉi pãramecʉ ãmecʉvacari, Abraham mácʉre, ñai Jʉ̃menijicʉ “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i aimʉ mácʉre, jacopʉrejaquemavʉ no cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ʉ̃i cʉvae coavaiye báquecarõre, Abraham mácʉi jíye báquede Melquisedede. Aru Melquisedec jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre.
Hebrews 9:10 in Cubeo 10 Na mácavʉcapũravʉ quénora jʉ arejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne jã́ri bʉojaiyede, aipe ne ãiyede, aipe ne ũcuiyede, aipe ne joaiyede ne cʉvede, aru aipe ne cuyaiyede ne bajure máre. Dieque cʉrejaquemavʉ põeva Jʉ̃menijicʉque pʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiyeta.
Hebrews 11:13 in Cubeo 13 Caivʉ ina põeva mácavʉ jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, pʉ ne yaiyeta dajocabevʉva. Eabedejaquemavʉ cãreja ãnié Jʉ̃menijicʉi jíquiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Obediʉjʉa Jʉ̃menijicʉi mearore jíquiye jipocai, coreóvarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve jícʉyʉre. Que baru torojʉrejaquemavʉ iye vaiquíye boje yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Coreóvarejaquemavʉ aipe paiye na mácavʉ ne cʉede. “Apenoacavʉ cʉrivʉbu maja. Maje joborõre jocarĩ dajocaivʉbu maja”, are nʉivʉ barejaquémavʉ na mácavʉ.
Hebrews 11:39 in Cubeo 39 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ caivʉ na mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita me jã́ñʉ mácʉvacari na mácavʉre, ne yainájiye jipoca nácacʉ cũinácʉ ye eabedejaquemavʉ caiye iye mearore yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 13:8 in Cubeo 8 Que baru Jesucristorecabe oatʉvabecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃ cũinátʉrʉrecabe põevare mead̶ayʉ bácʉ javede, aru põevare mead̶ayʉ caride, aru põevare mead̶ayʉ bacʉyʉ́ cainʉmʉa máre.
1 Peter 1:12 in Cubeo 12 Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne coyʉiye cad̶atebequiyede náre. Ʉbenita mʉjare cad̶ateiye baquiyébu. Ne coyʉiyede coreóvabevʉva, diedecabu iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje jápiaiye caride. Ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ parʉre d̶aibi ne ũmei ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ diede parʉéque. Aru ángeleva máre coreóvaiyʉrĩduivʉ caiye iyede.
1 John 2:24 in Cubeo 24 Que baru ãrʉjara iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉje jápiaiye báquede mʉje jʉ aiye báquede Jesúre mamarʉmʉre. Me dápiajarã iye yávaiyede jãvene mʉje ũmei. Mʉja me dápiaivʉ baru iye mʉje jápiaiye báquede, mʉjacapũravʉ yóvarãjaramu Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristore, aru Jʉ̃menijicʉre máre cũinávʉpe, cũinátʉrʉ mʉje ũmei.
1 John 5:11 in Cubeo 11 Iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquebu ʉ̃i cʉvare d̶aiye majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi majare diede maje jʉ aiyede mamacʉre.
Revelation 3:14 in Cubeo 14 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Laodicea ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi dajocabecʉva, ñai coyʉyʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ.
Revelation 7:12 in Cubeo 12 Yópe arĩ, mearore jíma ʉ̃́re: Quédecabu. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉrecabe caivʉ ne mearore jímʉ, aru ne torojʉre d̶aimʉ máre. Ʉ̃́recabe caiyede coreóvayʉ. Caivʉ torojʉede jíjarãri ʉ̃́re aru pued̶ajarãri ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe caiye parʉéde cʉvacʉ aru caiye méne d̶aiye majicʉ máre cainʉmʉa. Quédecabu, aima na.