1 Peter 1:7 in Cubeo 7 Mʉja ñájinajaramu, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Yópe põeva ne juaiyepe úrure, ne majinajiyepe aivʉ jãve maru, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉbe mʉjare, jã́d̶ovacʉyʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Aru yo úru me bojecʉrõvacari bʉojarĩ bíjaivʉ. Ʉbenita mʉje jʉ aiye Jesucristore pʉeno bojecʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru cũiméquiyebu. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́cʉyʉme mʉjare, mearape d̶acʉyʉme mʉjare, aru pued̶acʉyʉme mʉjare máre ãnijãravʉ Jesucristoi jã́d̶ovaquijãravʉ baquinóre.
Other Translations King James Version (KJV) That the trial of your faith, being much more precious than of gold that perisheth, though it be tried with fire, might be found unto praise and honour and glory at the appearing of Jesus Christ:
American Standard Version (ASV) that the proof of your faith, `being' more precious than gold that perisheth though it is proved by fire, may be found unto praise and glory and honor at the revelation of Jesus Christ:
Bible in Basic English (BBE) So that the true metal of your faith, being of much greater value than gold (which, though it comes to an end, is tested by fire), may come to light in praise and glory and honour, at the revelation of Jesus Christ:
Darby English Bible (DBY) that the proving of your faith, much more precious than of gold which perishes, though it be proved by fire, be found to praise and glory and honour in [the] revelation of Jesus Christ:
World English Bible (WEB) that the proof of your faith, which is more precious than gold that perishes even though it is tested by fire, may be found to result in praise, glory, and honor at the revelation of Jesus Christ--
Young's Literal Translation (YLT) that the proof of your faith -- much more precious than of gold that is perishing, and through fire being approved -- may be found to praise, and honour, and glory, in the revelation of Jesus Christ,
Cross Reference Matthew 19:28 in Cubeo 28 Aru ñʉjare arejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mamajãravʉ daquijãravʉ baquinó yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearoi, jabotecʉyʉ põevare. Aru mʉja máre, daivʉ bácavʉ yʉ́que, dobarãjaramu doce painoa jabovai dobarõa mearoa coapa, coyʉrãjivʉ ina doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre méne o ãmene ne d̶aiyede.
Matthew 25:21 in Cubeo 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Matthew 25:23 in Cubeo 23 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re máre, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ.
Luke 12:33 in Cubeo 33 Jíni bojed̶ajarã mʉje cʉvaede aru tãutʉrare ĩniburu, jíjarã cʉve cʉvabevʉre. Que teni cʉvarãjaramu cainʉmʉa mʉje cʉvae me cũiméne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñavaipõeva ne ĩmenoi aru bocomiva ne ãmenoi.
John 5:44 in Cubeo 44 Mʉje baju copʉ mearore jíyʉrivʉbu mʉja. Mʉje bajumia mearore jíyede vore cuivʉbu mʉja. Ʉbenita ye vobevʉ mʉja ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mearore mʉjare. Mʉje nópe d̶aiye boje, ji coyʉiyede jãve jʉ arĩ bʉojabevʉ mʉja.
John 12:26 in Cubeo 26 Ácʉ põecʉ yʉre memecaiyʉcʉ baru, yʉre ʉ̃i jʉ aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Que baru yʉ́que ji cʉrõi cʉcʉyʉme ʉ̃. Aru ácʉ põecʉ yʉre memecaru, ʉ̃́re pued̶acʉyʉme jipacʉ, arejame Jesús.
Acts 8:20 in Cubeo 20 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jarayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyepe mʉre mi tãutʉraque toabo cũiméboi, mi dápiaiye boje bojed̶ainore ʉ̃́re iye majiéde Espíritu Santo jíyede põevare.
Romans 2:7 in Cubeo 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 2:29 in Cubeo 29 Ʉbenita ina põeva mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre judíova bajupe jʉ ad̶ama Jʉ̃menijicʉre ne ũmei. Ina põeva Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe buraicõjeivʉ ne cajede, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Ʉbenita ina põevare Jʉ̃menijicʉi Espíritu oatʉvacayʉbe ne ũmene, d̶acʉyʉ náre Jʉ̃menijicʉ jinava. Nárecabu judíova baju. Que baru nárecabu mearore bʉojarĩ jívʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, ʉ̃i cad̶ateiye boje. Ne baju d̶aiyeque bʉojabema jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre.
Romans 5:3 in Cubeo 3 Aru maja máre torojʉrivʉbu maje ũmei maje ñájiyede, maje coreóvaiye boje pʉeno ʉrarõ napinajivʉre maje ñájiye boje.
1 Corinthians 3:13 in Cubeo 13 Jesucristoi daquijãravʉ, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, me jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃ toaque aipe ãrojaene caivʉ põeva ne d̶aiye báquede ijãravʉi.
1 Corinthians 4:5 in Cubeo 5 Que baru caivʉ põeva ye coyʉbejarãri apecʉre mearore o ãmenore ʉ̃i coyʉiyena, ãnijãravʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocamia. Corejarã mʉja pʉ ʉ̃i copaidaiyeta. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caiye maje majibede cãreja, põeva ne d̶aiyede yavenina. Aru ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caivʉ põeva coapa ne dápiaiyede aipe ne d̶arãjiyede máre. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva coapa ne mearore d̶aru, mearore jícʉyʉme Jʉ̃menijicʉ náre coapa.
2 Thessalonians 1:7 in Cubeo 7 Aru mʉja caride ñájivʉre, aru ñʉjare máre, Jʉ̃menijicʉ dajocare d̶acʉyʉme maje ñájiyede. Nópe d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre. Ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ʉ̃i ángeleva ʉ̃i parʉéde cʉvarivʉque. Aru darãjarama toa uruiye jẽneboi.
James 1:3 in Cubeo 3 Que baru coreóvaivʉbu mʉja ñájivʉ baru dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede Jesucristore, pʉeno baju napinajivʉre mʉje ñájiyede. Que teni jã́ri corevaivʉbu mʉja mʉje jʉ aiyede.
James 1:12 in Cubeo 12 Torojʉbi ʉ̃i ũmei ñai põecʉ napiñʉ caiye iye ʉ̃i ñájiyede. Ʉ̃i ñájiniburu yóboi dajocabecʉva ʉ̃i jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme ʉ̃́re me. Cʉvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que d̶acʉyʉme yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina ʉrivʉre ʉ̃́re.
James 5:2 in Cubeo 2 Mʉje cʉve pojeiyebu. Aru mʉje doiye bocomiva ne ãiyebu.
1 Peter 1:5 in Cubeo 5 Mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, mead̶aibi mʉjare ijãravʉi ʉ̃i parʉéque. Aru bʉojaquijãravʉ baquinóre jã́d̶ovacʉyʉme mʉjare meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que teni bʉojacʉyʉme mead̶acayʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare.
1 Peter 2:4 in Cubeo 4 Pʉeno baju majinadajarã Jesucristore. Ʉ̃́recabe jaboteyʉ ʉ̃i põevare. Ñai Espíritu Santoi d̶acaiye boje, náre cójijovaibi, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Jesucristorecabe yópe cʉ̃rava apʉriva Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉ epeivape ʉ̃i d̶ainore yópe cʉ̃ramipe. Apevʉcapũravʉ jarʉvarejaquemavʉ diva cʉ̃ravare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari beorejaquemavʉ diva cʉ̃rava meava bajure, epecʉyʉ ʉ̃i d̶aiñamine.
1 Peter 2:7 in Cubeo 7 Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore. Que baru ʉ̃́recabe meacʉ baju mʉjare. Ʉbenita ina jʉ abevʉre ʉ̃́re, yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ne borore: Iva cʉ̃rava ina cʉ̃rami d̶aipõeva ne jarʉvaiva bácarõ apeva cʉ̃rava bojecʉriva cʉbevʉ diva pʉeno. Quénora diva Jʉ̃menijicʉi epeivabu cʉ̃ramitõbʉ yebai. Que baru parʉrivabu apeva cʉ̃rava pʉeno, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
1 Peter 4:12 in Cubeo 12 Mʉja, ji ʉmara, cuecumamejara ne ñájine d̶aiyede mʉjare. Mʉje ñájiyeque jã́d̶ovarajivʉbu mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre jãve, yópe ne jã́d̶ovaiyepe tãure jãve toaque. Que baru caivʉ Jesucristore jʉ aivʉ ñájinajaramu.
2 Peter 1:1 in Cubeo 1 Yʉ́bu Simón Pedro, Jesucristore memecayʉ aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ yʉ mʉjare, jʉ aivʉre cũinátʉrʉ ñʉjaque Jʉ̃menijicʉre, majare mead̶aipõecʉ pʉeno meacʉ baju Jesucristore.
2 Peter 1:4 in Cubeo 4 Ijãravʉcavʉ ãmena ãmeina dápiad̶ama aru ãmed̶ad̶ama ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni bíjare nʉñama na. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju me dápiaibi aru me d̶aibi máre. Que teni cʉbi me cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i ʉrarõ mearo aino mácarõque, bíjabede d̶aibi mʉjare, yópe ne bʉoimarare dupini nʉre d̶aiyepe, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe. Que baru mʉja meara, me dápiaivʉ, me d̶aivʉ máre bʉojarãjivʉbu.
2 Peter 3:10 in Cubeo 10 Yópe ñavaipõecʉi daiyepe ñamine, põeva ne majibede, nopedeca dacʉyʉme Jesucristo, põeva ʉ̃́re ne corebede. Dinʉmʉ maquinóre yo cavarõ cũiquíyebu ʉrarõ jidojarõ bʉjinoque. Aru caiye iye ijãravʉi cʉe báque me ẽ́ni cũiquíyebu toaque pʉ ne bíjarĩ cũiyeta. Aru maje cʉrijoborõ máre, caiye ijãravʉque máre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque, põeva ne d̶aiye báque máre, me ẽ́ni cũiquíyebu.
Jude 1:24 in Cubeo 24 Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe majicʉ aru parʉcʉ mead̶acʉyʉ mʉjare, mʉje vainí tʉbenajiyepe ayʉ ye ãmeno cʉbevʉva. Ʉ̃́vacari núre d̶aibi mʉjare ʉ̃i jã́inoi torojʉrivʉre mʉje ũmei. Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju mead̶aibi majare, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Mearore jínajarevʉ ʉ̃́re. Ʉ̃́tame meacʉ baju, majicʉ ʉrarõ, pʉeno parʉcʉ, aru caivʉ pʉeno jabocʉ jãravʉ jipocare aru caride aru cainʉmʉa. Quédecabu. Quénoramu.
Revelation 1:7 in Cubeo 7 Jã́jara. Cristo dacʉyʉme ocopeniboaque. Caivʉ põeva jã́rajarama ʉ̃́re, ina ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ jocʉcʉjaravena. Aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ abevʉ chĩori orãjarama ne jidʉé boje, ne jã́iyede ʉ̃́re ẽmeñʉre cavarõre jocarĩ. Quédecabu.
Revelation 2:10 in Cubeo 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.
Revelation 3:10 in Cubeo 10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ iye ñájiovaiyeque.
Revelation 3:18 in Cubeo 18 Que baru majicayʉbu mʉre aipe d̶aiye jaʉrõre mʉre. Yópe põecʉi bojed̶aiyepe úrure mearo baju toaijide d̶aino mácarõre, mʉ jãve cʉve cʉvaiyʉcʉ baru, ĩjacʉ yʉre iye méne ji cʉvaede. Dinʉmʉ maquinóre jãve cʉvacʉyʉmu mʉ ʉrarõ méne Jʉ̃menijicʉ jiede. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe cuitótecaje boricajede ʉ̃i doquiyepe ʉ̃i bajure cʉyoje tebecʉyʉ, yópe ãmeina teiyede joaimʉ mácʉpe bájacʉ mʉ ji yaiye boje, cʉyoje tebecʉyʉ mi ãmeina teiye boje. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe yaco taiyóiyede, ʉ̃i me jã́ri eaquiyepe ayʉ ʉ̃i epequiyede, me jápiarĩ ad̶ajacʉ iye bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, me majicʉyʉ diede.