1 Corinthians 9:21 in Cubeo 21 Ʉbenita ji cʉede judíova ãmevʉque, nácacʉpe teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶abevʉ yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, d̶ayʉvacari Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Cristoi cõjeimʉ mae boje.
Other Translations King James Version (KJV) To them that are without law, as without law, (being not without law to God, but under the law to Christ,) that I might gain them that are without law.
American Standard Version (ASV) to them that are without law, as without law, not being without law to God, but under law to Christ, that I might gain them that are without law.
Bible in Basic English (BBE) To those without the law I was as one without the law, not as being without law to God, but as under law to Christ, so that I might give the good news to those without the law.
Darby English Bible (DBY) to those without law, as without law, (not as without law to God, but as legitimately subject to Christ,) in order that I might gain [those] without law.
World English Bible (WEB) to those who are without law, as without law (not being without law toward God, but under law toward Christ), that I might win those who are without law.
Young's Literal Translation (YLT) to those without law, as without law -- (not being without law to God, but within law to Christ) -- that I might gain those without law;
Cross Reference Matthew 5:17 in Cubeo 17 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: —“Jarʉvacʉdayʉbe”, arĩ dápiabejarã yʉre iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne coyʉiye báquede máre. Diede jarʉvacʉdabevʉ yʉ. Quénora mʉjare jã́d̶ovacʉdayʉbu aipe aiyʉrõre, aru aipe d̶aiye jaʉrõre caiye diede jaʉbevʉva.
Acts 15:28 in Cubeo 28 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ñʉjare toivaicõjeimi mʉjare. Aru me jʉ aivʉbu ñʉja iye ʉ̃i cõjeiyede, d̶aicõjemenajivʉ ʉrarõ maiyójarõ d̶aicõjeinore. Quénora yópe d̶aicõjeivʉbu mʉjare:
Acts 16:4 in Cubeo 4 Pablojã ne vaiyede ĩmaroa coapa buede nʉrejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare. Coyʉrejaimad̶a náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva ne d̶aicõjeiyede judíova ãmevʉre, ne d̶arãjiyepe aivʉ yópe ne cõjeiyepe.
Acts 21:25 in Cubeo 25 Ʉbenita ñʉjavacari toivacarã no paperayocare ina judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne majinajiyepe aivʉ maje dápiaiyede. Yópe arĩ, toivacarã náre: “Caiye ãiyede pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre ãmejara. Aru jivede ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede máre ãmejara. Aru d̶abejarã ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque”, arĩ toivacarã ñʉja náre, arejaima Pablore Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva.
Romans 2:12 in Cubeo 12 Judíova ãmevʉ, cʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, bíjarãjarama na coapa ne ãmeina teiye boje, die d̶aicõjeiyede majibevʉva. Que teni nácapũravʉ coatede d̶aimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita judíovare, cʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme náre coapa ne ãmeina teiye boje, ne d̶abe boje yópe iye d̶aicõjeiye coyʉiyepe. Que teni nácapũravʉ máre coatede d̶aimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje.
Romans 2:14 in Cubeo 14 Ina judíova ãmevʉ cʉvabema Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita apenʉmʉa d̶ad̶ama na yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque boje náre ne mearo dápiaiyeque. Que d̶arĩ jã́d̶ovad̶ama na ne coreóvaiyede ne ũmei mearore Jʉ̃menijicʉi jã́iyede aru ãmenore máre, cʉvabevʉvacari iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre.
Romans 7:22 in Cubeo 22 Torojʉrĩ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ji ũmei. Aru d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ diede.
Romans 7:25 in Cubeo 25 Yʉ mearore jíyʉbu Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajure. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore cad̶atede d̶ayʉ yʉre. Yópe cʉvʉ yʉ: Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉre jʉ aiyʉvʉ yʉ. Aru ʉ̃́re memecaiyʉvʉ yʉ. Ʉbenita nópe ji d̶aiyʉepe d̶aiye majibevʉ yʉ cainʉmʉa. Quénora apenʉmʉa d̶aivʉ yʉ yópe ji ãmeina d̶aiyʉeque.
Romans 8:4 in Cubeo 4 Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ nópe, d̶are d̶acʉyʉ majare caiye ʉ̃i d̶aicõjeiyepe me. Majarecabu d̶abevʉ yópe maje baju ʉrõpe. Ʉbenita majarecabu d̶aivʉ yópe ñai Espíritu Santoi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque.
Romans 13:8 in Cubeo 8 Bojecʉbe d̶abejarã apevʉre. Quénora cũinárora d̶aiye jaʉvʉ mʉjare: Ʉjarã apevʉre. Ácʉ põecʉ ʉcʉ baru apevʉre, d̶aibi caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye coyʉiyepe.
1 Corinthians 7:19 in Cubeo 19 Ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Maje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, diedecabu majare jaʉé.
Galatians 2:3 in Cubeo 3 Aru apevʉ põeva buraicõjeiyʉrĩduquemavʉ ji yóvaimʉ Titore ʉ̃i cajede judíovape, ʉ̃i bʉcʉva judíova ãmevʉreca. Ʉbenita ina jabova ye buraicõjemeteima ʉ̃́re. Ina buraicõjeiyʉrĩduivʉ Jesúre jʉ aivʉpe teivʉ yavenina darĩ cójijima ñʉjaque, majinajivʉ aipe ñʉje d̶aiyede. Boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduima ñʉjare, ñʉje d̶abe boje caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Caiye diede d̶aiye jaʉbevʉ ñʉjare caride, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃i boropatebede d̶aiye boje majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nácapũravʉ yebacavʉpe tede d̶aiyʉrĩduima ñʉjare, “D̶ajarã caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ne ainoque.
Galatians 2:12 in Cubeo 12 Mamarʉmʉre Pedro mearo d̶ayʉ bateáme. Ãñʉ mateáme ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉque. Ʉbenita apejãravʉa vainíburu yóboi, apevʉ ʉ̃mʉva, Santiagoi daroimara mácavʉ, ne edaiyede Antioquíai, Pedro yóvabeteame ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre. Dajocame ʉ̃i ãiyede náque. Aru coateni bʉame ʉ̃i baju náre jarʉvarĩ. Nópe d̶áme ʉ̃i jidʉé boje ina edaivʉ bácavʉ ne buraicõjeiyʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉ̃mʉvare ne cajede judíovape.
Galatians 3:2 in Cubeo 2 Que baru mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, ji coyʉiye báquede mʉjare, dajocaivʉbuya mʉja. Quénora ʉbenina dápiarĩ bʉ́yavʉ̃ boropateni bʉojaivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore mʉje d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jãve darobedejaquemavʉ majare ʉ̃i Espíritu Santore maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve darorejaquemavʉ ʉ̃́re maje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Galatians 5:13 in Cubeo 13 Mʉja, jívʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, d̶abenajivʉ iye d̶aicõjeiyede yebacavʉpe. Ʉbenita me jã́jara diede, yebacavʉpe tede d̶aiyede. Mʉjare d̶aiye jaʉbe boje iye d̶aicõjeiyede, “Caiye maje ãmeina d̶aiyʉede d̶arĩ bʉojaivʉbu maja”, arĩ dápiabejarã. Quénora dápiajarã mʉje baju yópe yebacavʉpe, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉ Jesúre jʉ aipõevare, mʉje ʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aivʉre.
Galatians 5:22 in Cubeo 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
Ephesians 6:1 in Cubeo 1 Mʉja, jʉed̶ova, jʉ ajarã me mʉjebʉcʉvare ne coyʉiyede mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore.
1 Thessalonians 4:1 in Cubeo 1 Mʉja, ñʉjevʉ, maje jabocʉ Jesús ñʉjare bueicõjeimi mʉjare cojedeca yópe ñʉje bueiyepe mʉjare javede. Coyʉivʉbu mʉjare, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe jaʉrõre mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ mʉjare. Caride d̶ad̶avʉ̃ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa.
Titus 2:2 in Cubeo 2 Ina ʉ̃mʉva bʉcʉva corejarãri me ne d̶aiyede. Aru d̶ajarãri yópe põeva ne pued̶aimarape. D̶ajarãri majiéque. Jʉ ajarãri parʉrõreca iye bueiyede jãvene. Jʉ̃menijicʉre ʉjarãri aru põevare máre. Aru napijarari ne ñájiyede máre.
Hebrews 8:10 in Cubeo 10 Que baru yópe ‘Que d̶arãjare’ arĩ, coyʉcʉyʉmu yʉ caivʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne yajuboacavʉre”, aibi Jʉ̃menijicʉ. Aru yópe are nʉimi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “Apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde na márajivʉre dápiare d̶acʉyʉmu ji d̶aicõjeiyeda yópe ji epejʉroepedeca diede ne ũmei. Aru me coreóvare d̶acʉyʉmu diede máre yópe ji toivajʉroepedeca diede ne ũmedʉrã, torojʉeque ne d̶arãjiyepe ayʉ diede. Yʉrecabu ne jabocʉ bacʉyʉ́. Aru nárecabu ji jaboteimara márajivʉ.