Luke 21 in Carapana

1 Cabero templo wiipʉ ãcʉ̃, Jesús pairo cadinero cʉnarẽ na ĩñajoyupʉ. Na pʉame dinero jããrĩcã pataripʉ na yaye dinerore jããrã ásuparã.

2 Na bero cawapeao cabopacao cʉ̃ã jããñupõ pʉga moneda, cobre tiiriacarẽ, cacʉ̃goeco majũ nimiocʉ̃ã.

3 Bairo cõ caáto ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: —Ãnoa cadinero cʉ̃gonetõõrã ãnirĩ narẽ catuarijere jããñama. Atio cawapeao pʉame cabopacanetõõ ãnirĩ, cõ cacʉ̃gomirĩjẽ nipetirijere jããñamo. Bairi cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios cʉ̃ caĩñajoro atio pʉame cadinero cʉ̃gorã netõõjãñurõ jããñamo —na ĩñupʉ̃ Jesús.

5 Cabero jĩcããrã to caãna templo wiire ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩ bʉsʉyuparã: “¡Nocãrõ caroa wii majũ to ãniñati ati wii! Paca ʉ̃tãpãĩrĩ niña. Tunu bairoa camasã aperã na canunirĩqũẽrẽ na cacũrĩqũẽ mena caroa wii majũ bauya,” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã, templo wiire ĩñarĩ na majũ. Bairo na caĩrõ tʉ̃gori atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús:

6 —Jĩcã rʉ̃mʉ, ati wiire roro na caátipa rʉ̃mʉ etagaro. Bairo caetaro, jĩcã ʉ̃tãã ũno bui tuticʉti pesaricaro manopʉ átiyasio rocacõãgarãma ati wiire —na ĩñupʉ̃ Jesús camasãrẽ.

7 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: —Cabuei, ¿nocãrõpʉ to bairoati atie mʉ caĩrĩjẽ? ¿Dope bairo merẽ, “Jesús cʉ̃ caĩrĩqũẽ etaro baiya,” jãã ĩ masĩrãati?

8 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “Caroaro majũ mʉjãã tʉ̃goñamasĩgarã, jããpʉ jãã ĩtoecore, ĩrã. Capããrã atígarãma caĩtoñesẽãrĩ majã. Atore bairo ĩgarãma: ‘Yʉa, yʉ ãniña Dios cʉ̃ cajoʉ. Ãmea niña Dios marĩrẽ cʉ̃ canetõõrĩ yʉtea,’ ĩgarãma. Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cariape na mʉjãã tʉ̃goetigarã.

9 Tunu bairoa mʉjãã queti tʉ̃gogarã: ‘Camasã aperopʉ cʉ̃ãrẽ ãmeo pajĩãrã átiuparã.’ Bairo na caátie quetire tʉ̃gori, tʉ̃go acʉaeticõãña. Ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye bairoa cabaijʉ̃goye cʉtipee niña bairopʉa. Bairi tʉ̃go acʉaeticõãña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

10 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na quetibʉjʉ nemoñupʉ̃ tunu: “Aperã jĩcã yepa macããna, ape yepa macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu bairoa jĩcã macã macããna, ape macã macããna mena ãmeo pajĩãgarãma.

11 Tunu tutuaro mena ati yepa cʉ̃ã yuguigaro nipetiropʉ. Apeye aʉa riarique atígaro. Riaye cʉ̃ã noo caãno cãnacãpaʉpʉa nigaro. Tunu ʉmʉrecóopʉre acʉorije majũ bai ĩñogaro. Marĩ caĩñañaetĩẽ ũnie bai ĩñogaro.

12 “Mai, atie cabaiparo jʉ̃goye mʉjããrẽ roro átijʉ̃gogarãma. Mʉjããrẽ ñerĩ, popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigarãma. Ñubuerica wiiripʉ mʉjããrẽ jeágarãma, to macããna mʉjããrẽ na caĩñabeseparore bairo ĩrã. Bairo átiri, mʉjããrẽ preso jorica wiipʉ mʉjãã cũrecõãgarãma. Tunu yʉ yarã mʉjãã caãno jʉ̃gori, na pʉame mʉjããrẽ roro na catutiparore bairo ĩrã, quetiuparã gobernadores, bairi quetiuparã reyes tʉpʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã neágarãma.

13 Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, na ũnarẽ yʉ yaye quetire nemojãñurõ mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã bairãpʉa.

14 Bairi quetiuparã roro mʉjããrẽ na caátíparo jʉ̃goye, ‘¿Dope bairo na marĩ ĩrãati?’ ĩ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña.

15 Yʉ pʉame mʉjãã caĩpeere yʉ masĩõgʉ. Bairo yʉ caátoi, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã pesua mena macããcʉ̃ mʉjãã caĩrĩjẽrẽ nʉcãmasĩẽtĩgʉmi. Ni ũcʉ̃ manigʉmi mʉjããrẽ cabotioʉ.

16 Bairãpʉa, mʉjãã yarãrẽ bairo caãna nimirãcʉ̃ã, mʉjãã bʉsʉjã buitiregarãma. Bairi mʉjãã pacʉa, mʉjãã bairã, aperã mʉjãã yarã, mʉjãã baparã cʉ̃ã mʉjãã bʉsʉjã buitiregarãma. Bairo átiri, jĩcããrãrẽ mʉjãã pajĩãregarãma.

17 Bairi yua, ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro mʉjããrẽ ĩñategarãma, yʉ yarã mʉjãã caãnoi.

18 Bairi roro mʉjããrẽ na caátimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã yasietigarã. Mʉjãã poawẽ jĩcãwẽãcã ũno yasietigaro.

19 ¡Bairi yʉ yaye jĩcã wãmeacã ũnorẽ jãnaeticõãña, mʉjããrẽ Dios cʉ̃ canetõõparore bairo ĩrã!

20 “Jĩcã rʉ̃mʉ soldaua, pajĩãrĩ majã Jerusalén macãrẽ na cajotoa ãmejorero ĩñarã, atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã: ‘Merẽ ati macã yasigaro baiya,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñagarã.

21 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Judea yepa macããna ʉ̃tã yucʉpʉ na ruti ápáro. Aperã Jerusalén macããna ti macãrẽ na witiweyoátó. Tunu aperã wesepʉ caãna ti macãrẽ na tunuapéricõãto.

22 Ti rʉ̃mʉrĩ pʉame camasã rorije na caátiei jʉ̃gori popiye na cabairi rʉ̃mʉrĩ nigaro. Nipetiro baigaro Dios bʉsʉrica tutipʉ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo.

23 Ti rʉ̃mʉrẽ roro ati yepapʉre bairique nigaro. Dios pʉame popiye na baio joroque na átigʉmi, na yaye wapai. ¡Bairi carõmia bairirupaʉ caãna popiye netõõrõ baigarãma! ¡Tunu bairoa, caũpũrããcãrẽ capũnaacʉna cʉ̃ã popiye netõõrõ baigarãma ti rʉ̃mʉrẽ!

24 Bairi ti macã macããna jĩcããrã besui riagarãma. Aperã preso joricarã na caãnoi, nipetiro macã macããrĩpʉ ácoagarãma. Aperopʉ macããna pʉame Jerusalén macãrẽ ẽmacõãgarãma yua. Na pʉame ti macãpʉ nicõã nigarãma Dios cʉ̃ caátirotiricaro cãrõ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

25 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Jõ ʉmʉrecóopʉ ricaati cabaurije baugaro. Muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃, ñami macããcʉ̃ cʉ̃ã, ñocõã cʉ̃ã ricaati baugarãma. Bairi yua, nipetiro camasã tiere ĩña acʉacoagarãma. Tunu bairoa ria capairiya oco turi roro cabʉsʉocajorore tʉ̃gori tʉ̃go acʉacoagarãma.

26 Camasã pʉame bairo cabairo ĩñarĩ: ‘¿Dope bairo to bairoati ati ʉmʉrecóo?’ ĩ uwitʉ̃goñagarãma bʉtioro. Ñocõã cʉ̃ã yuguiñacoagarãma.

27 Bairo cabairo beropʉ, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre ñiñamʉgõ jogarãma. Buseriwo watoapʉ nocãrõ yʉ catutuarije mena, bairi yʉ caasiyabatorije mena yʉ caatóre ĩñajogarãma.

28 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrijere bairo caetaro ĩñarĩ wãmʉnʉcãña. Bairo wãmʉnʉcãrĩ, jõbui pʉame mʉjãã wãmorĩrẽ ñumʉgõjori coteya. Yʉ, tocãrõã yʉ atígʉ, mʉjããrẽ netõʉ̃ acʉ́,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

29 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparori, ati wãmerẽ ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ nemoñupʉ̃ tunu: “Higuera cawãmecʉti yucʉ, o apei yucʉ cabairijere mʉjãã masĩña.

30 Ti yucʉ cawãma pũũ cawasoaro ĩñarĩ, ‘Merẽ cʉ̃ma cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩña.

31 Torea bairo mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije caetaro ĩñarĩ, ‘Merẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩgarã.

32 “Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije baijʉ̃gogaro ti yʉtea macããna na cariaparo jʉ̃goye.

33 Ati ʉmʉrecóo, ati yepa cʉ̃ã yasipeticoagaro. Yʉ yaye quetibʉjʉrique roque petietigaro. Yʉ caĩrõrẽã bairo baicoagaro.

34 “Caroaro tʉ̃goñaña. Ti rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye mʉjãã ĩña acʉare. Nemo yʉ catunuetari rʉ̃mʉrẽ, yʉ yarã roro na caátiãnorẽ ñiñagaetiya. Cacũmurãrẽ, bairi ati yepa macããjẽrẽ catʉ̃goñarĩqũẽ pairã cʉ̃ãrẽ na ñiñagaetiya. Bairi caroaro ãña tocãnacã rʉ̃mʉa.

35 Waibʉcʉ pʉame petiire cʉ̃ cayoata, rutimasĩẽtĩñami. Torea bairo ti rʉ̃mʉ caetaro, camasã tocãnacãpaʉ macããna rutimasĩẽtĩgarãma.

36 Bairi yʉ caetaparore caroaro yuya. Tunu atore bairo Diore cʉ̃ jẽniña: ‘Ti rʉ̃mʉ caetaripaʉ tʉ̃goñatutuariquere jãã joya, ti rʉ̃mʉ cabaipeere jãã canetõmasĩparore bairo ĩrã. Bairi tunu jãã, Camasã Jʉ̃gocʉ tʉpʉ jãã caetaparore bairo ĩrã, tʉ̃goñatutuariquere jãã joya,’ qũĩ jẽniña tocãnacã rʉ̃mʉa,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.

37 Jesús pʉame ʉmʉrecore templo wiipʉ ñubuenucũñupʉ̃ ti semanarẽ. Ñami pʉamerẽ ácoanucũñupʉ̃ Olivo cawãmecʉti buropʉ, ñami netõõgʉ.

38 Camasã nipetiro tocãnacã ñamirõcã caãno templo wiipʉ etanucũñuparã, Jesús cʉ̃ cabuerijere tʉ̃gorã etarã.