Matthew 5:19 in Naro 19 Khama nxãaska, dìím wèém ẽe gha ncẽe x'áè-kg'áḿan ka cg'áré ba kaàkagu ba, a ba a ncẽes gúù sa kúrúan khóè ne xgaa-xgaa ba, nxãa ba gha nqarikg'ai di x'aian koe cg'áré ba ta ma tciiè. Igaba ẽe ko x'áè-kg'áḿan kúrú, a ba a ko xgaa-xgaa a ba, nxãa ba gha nqarikg'ai di x'aian koe kaia ba ta ma tciiè.
Other Translations King James Version (KJV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, he shall be called the least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, the same shall be called great in the kingdom of heaven.
American Standard Version (ASV) Whosoever therefore shall break one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of heaven: but whosoever shall do and teach them, he shall be called great in the kingdom of heaven.
Bible in Basic English (BBE) Whoever then goes against the smallest of these laws, teaching men to do the same, will be named least in the kingdom of heaven; but he who keeps the laws, teaching others to keep them, will be named great in the kingdom of heaven.
Darby English Bible (DBY) Whosoever then shall do away with one of these least commandments, and shall teach men so, shall be called least in the kingdom of the heavens; but whosoever shall practise and teach [them], *he* shall be called great in the kingdom of the heavens.
World English Bible (WEB) Whoever, therefore, shall break one of these least commandments, and teach others to do so, shall be called least in the Kingdom of Heaven; but whoever shall do and teach them shall be called great in the Kingdom of Heaven.
Young's Literal Translation (YLT) `Whoever therefore may loose one of these commands -- the least -- and may teach men so, least he shall be called in the reign of the heavens, but whoever may do and may teach `them', he shall be called great in the reign of the heavens.
Cross Reference Matthew 11:11 in Naro 11 Tseegukar ko bìrí tu u, a ko máá: Eẽ khóè zi ka ábàèa hãa xu ka x'áísea hãa ba káà me e, Johanem tcguù-tcguu-kg'aom kam kaia hãa sa. Igaba gam ẽe nqarikg'ai di x'aian koe cg'áré ii ba gam ka kaia hãam ga me e.
Matthew 15:3 in Naro 3 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Dùús domka xao ko gaxao igaba gaxao di cauan tc'ãà-tc'ãa a Nqarim di x'áèan ntcoea máá?
Matthew 19:28 in Naro 28 Me Jeso ba bìrí xu a máá: “Tseegukar ko bìrí xao o: ka̱bam nqõóm koe, ncẽe Khóèm dim Cóám ko x'aian dis ntcõó-q'oos x'áàn dis koe hàà ntcõó, ne xao gha gaxao ẽe ko xùri Tea hãa xao thẽé x'aian di zi ntcõó-q'oo zi 12 zi koe síí ntcõó, a xao a gha 12 zi qhàò zi Iseraele di zi bóò a xgàra.
Matthew 20:26 in Naro 26 Táá méé i gaxao koe gatà ii guu. Igaba dìím wèém ẽe gha ko gaxao koe kai kg'oana ba, méém gaxao dim tséé-kg'ao ba ii.
Matthew 23:16 in Naro 16 “Haò, cg'ãè i gha ii, gaxao tc'ãà-cookg'ai xao káà tcgáí xao ka, ncẽe ko máá: ‘Khóèm kò tempelem cgoa gaìse ne i káà hùi i, igabam kò tempelem di gautan cgoa gaìse ne méém gaas gaìse sa tséékagu,’ ta ko méé xao.
Matthew 28:20 in Naro 20 naka xgaa-xgaa ne naka ne wèé zi gúù zi ẽer x'áè xaoa hãa zi qgóóa qari. Q'ãa méé xao: Tíí ra gha wèé cáḿan ka gaxao cgoa hãa, i gha nxãakg'aiga síí kurian di chõò-q'oo tcãà sa ke,” tam méé.
Luke 1:15 in Naro 15 X'aigam Nqarim cookg'ai koem gha tcom-tcomsam khóè ba ii, ke méém táá qgarì kana dùútsa tshàam xgóàm ga ba kg'áà guu. Eẽ ábà x'aèa ba koe gam gha guu a Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka cg'oèa,
Luke 9:48 in Naro 48 a ba a bìrí xu a máá: “Dìím wèém ẽe ko ncẽem cóá ba Tiri cg'õèan koe qãèse hààkagu ba ko Tíí tc'áró ga qãèse hààkagu. Me ko dìím wèém ẽe ko Tíía qãèse hààkagu Te ba ẽe tséé Tea ba qãèse hààkagu. Eẽ gaxao koe kaisase cg'áré ba gaxao ka kaiam ga me e khama,” témé.
Luke 11:42 in Naro 42 “Haò, cg'ãè i gha ii gaxao Farasai xao ka! Nqari ba xao ko tc'õoan ko xg'ãò-xg'ão zi gúù zi koe cúís tshàu-q'oos dian tcg'òó a máà khama, wèé zi tc'õo-kg'áḿ zi xháràn di zi koe hẽéthẽé e. Igabaga xao ko Gam di qãèse qgóókuan hẽé naka ncàm̀kuan hẽéthẽé nxorè. Qaase i ko, ncẽe sara gúù sara cgáé sara xao ga kò kúrúa hãa sa, igaba méé xao táá c'ẽe zi nxorè guu.
Luke 22:24 in Naro 24 Si kò kaias kg'ui sa gaxu xg'aeku koe tẽe, dìím kaia hãa di sa.
Acts 1:1 in Naro 1 Teofilaè, tc'ãà dis tcgãyas tiris q'oo koer kò wèé zi gúù zi ncẽem kò ko Jeso ba tshoa-tshoa a kúrú a xgaa-xgaa zi ka góáa hãa.
Romans 3:8 in Naro 8 Kháé nxãaska ta ko dùús domka máá: “Hàà naka ta cg'ãè gúùan kúrú, naka i gha nxãasega qãè gúùan hàà,” témé tama? C'ẽe ne ncẽe ko chìbi-chibi ta a, a ko máá, ta ko méé ga a témé ne khama. Eẽ ne ii khamaga ne gha ma xgàraè, si gha ẽe sa tchàno si i.
Romans 6:1 in Naro 1 Kháé ta gha nxãaska dùú sa nxàe? Chìbian méé ta x'ãèa máá na kúrú saa, naka i gha nxãasega cgóm̀kuan càùse?
Romans 6:15 in Naro 15 Kháé méé ta nxãaska nta hẽé? Chìbian méé ta kúrú saa, x'áèan dòm̀ qõò koe ta hãa tama, a cgóm̀kuan dòm̀ q'oo koe hãa domka? Nxãas tama a si i!
Romans 13:8 in Naro 8 Táá méés cúí khóè koe ga qanega tsi suruta tamas chìbi sa hãa guu, tsáá ka c'ẽe ba ncàm̀s cúís oose. Eẽ gam ka c'ẽe ba ncàm̀a hãa ba ko x'áèan ko qaa sa kúrú ke.
Galatians 3:10 in Naro 10 Wèé ne ẽe x'áèan komsanan ka ko tchàno ne iise bóòè kg'oana nea cgúísea hãa; Nqarim di zi Tcgãya zi koe i góásea hãa a ko máá: “Wèé x'aè ka ẽe X'áèan dis Tcgãyas koe góásea hãa zi gúù zi wèé zi kúrú tamam khóè ba cgúísea hãa,” témé khama.
Galatians 5:14 in Naro 14 Wèé x'áèa ne ko cúím x'áè-kg'áḿ koe nxàeè a ko máá: “Tsáá ka c'ẽe ba méé tsi ncàm̀, ẽe tsi ma ncàm̀sea hãa khamaga ma,” témé khama.
Philippians 3:17 in Naro 17 Tíí qõe ga tuè, wèé tu méé tu serè te, naka tua khóè ne ẽe ko sixae dis x'áís khama ma kg'õè ne xaèa kg'ónò.
Philippians 4:8 in Naro 8 Còo dis ka, tíí qõe ga tuè: tc'ẽea tu méé tu cg'oè-cg'oe qãè zi gúù zi hẽé naka dqo̱m̀kuan kg'anoa hãa zi gúù zi hẽéthẽé cgoa: wèé zi gúù zi tseegu di zi hẽé, naka wèé zi dqo̱m̀mè ko zi gúù zi hẽé, naka wèé zi tchàno zi gúù zi hẽé, naka wèé zi gúù zi q'ano zi hẽé, naka wèé zi ncàm̀-ncamsa zi gúù zi hẽé, naka wèé zi gúù zi qãè zi iise ko nxàeè zi hẽéthẽé cgoa.
1 Thessalonians 2:10 in Naro 10 Gatu hẽé naka Nqari ba hẽéthẽéa gha ncẽes gúù sa nxàea tseegukagu, sixae di qgóóse-kg'áḿa ne kò gatu dtcòm̀-kg'ao tu koe q'ano o, a tchàno o, a cúí cg'uri ga úú tama khama.
1 Thessalonians 4:1 in Naro 1 Ncẽeska còo dis ka, tíí qõe ga tuè, sixae koe tu xgaa-xgaasea hãa, nta méé tu ma kg'õè naka tua X'aiga ba qãè-tcaokagu sa, si ncẽe sa gaas kúrú tu kos ga si i. Igaba xae ko X'aigam Jesom koe dtcàrà a ko korè tu u, a ko máá: ncẽes gúù sa méé tu qarika kúrú, témé.
1 Timothy 4:11 in Naro 11 Ncẽe zi gúù zi méé tsi khóè ne bìrí naka gazi ka xgaa-xgaa ne.
1 Timothy 6:3 in Naro 3 C'ẽe ne khóè ne ko tãá zi gúù zi tshúù-ntcõan di zi xgaa-xgaa, a ne a kg'õèkaguko kg'uian gatá dim X'aigam Jeso Krestem di koe dtcòm̀ tama, a gataga xgaa-xgaasean khóèan ga ma Nqari-tcáóase kg'õè di koe dtcòm̀ tama.
1 Timothy 6:11 in Naro 11 Igaba tsáá, Nqarim di tsi khóè tseè, wèé gúùan ncẽe koe qgóéa tcg'oa, naka tchànoan hẽé, Nqari-tcáóase kg'õèan hẽé naka dtcòm̀an hẽé naka ncàm̀kuan hẽé naka qáò tcáóse hãan hẽé naka qãè tcáóase kg'õèan hẽéthẽé x'ãà máá.
Titus 2:8 in Naro 8 Kóḿseko kg'uian ncẽe ntcoeè tite tséékagu, naka ne gha nxãasega gane ẽe ko ntcoe e ne sau-cgaekaguè, cúí gúù tshúù ga káà a gane gha gatá ka kg'ui i ke.
Titus 3:8 in Naro 8 Ncẽe kg'uia nea tcom-tcomsa a. Ra ko ncẽe zi gúù zi méé tsi qarika nxàe sa tc'ẽe, naka ne nxãasega ẽe Nqarim koe tcoma hãa ne kòrese naka nea qãè gúùan kúrúan kgoara tcáóa máá. Ncẽe zi gúù zia qãè zi i, a wèé khóèan koe hùian úúa.
James 2:10 in Naro 10 Dìím wèém ẽe ko wèé x'áèan qgóóa qari, igaba ko cúís qgáìs koe tsa̱a a ba wèéan koe ga chìbiga me e khama.
1 Peter 5:4 in Naro 4 Naka xaoa gha nxãasega, ẽem ko kaiam Kòre-kg'ao ba hàà ne, kaà tama x'áàn dis cábá sa hòò.
Revelation 2:14 in Naro 14 Igabar ko gatu koe c'ẽe zi gúù zi cg'orò zi tshúù zi bóò, a gazi ka kg'ui cgoa tu u kg'oana, a ko máá: Khóè ne c'ẽe ne tu ẽe koe úúa hãa Balame di xgaa-xgaakuan qgóóa hãa ne, ncẽe ko Balake ba x'áí, Iseraele di ne khóè nem gha ntama ma chìbian koe tcãà sa ba, qàe-qae nem ko ne kúrúa mááseèa hãa nqárìan dàòa mááèa tc'õoan tc'õó, a ne a ko cg'áràn kúrú.
Revelation 2:20 in Naro 20 Igabar ko gatu koe c'ẽe zi gúù zi tshúù zi bóò, a gazi ka kg'ui cgoa tu u kg'oana, a ko máá: Khóès Jesabele sa tu kgoara máána hãa, ncẽe ko porofiti si i ta ma tciise sa, si ko xgaa-xgaa a ko Tiri qãàn ho̱àkagua i ko cg'áràn kúrú, a ko tc'õoan ncẽe kúrúa mááseèa hãa nqárìan dàòa mááèa tc'õó.