2 Timothy 4:2 in Nadeb 2 Maher'ood panyyg hanäm do sahõnh hẽ sa hã. Maher'ood sa hã rakarẽn bä ramaa newë bä, rakanarẽn bä na-ããj né hẽ. Maky geä̃m sa hã baad ranaboo bä. Manabuuj gedo baad nadoo do moo bok doo. Mah'yyb tsebé sa hã, baad hadoo do ramoo bok hyb n'aa. Taw'ããts hẽ h'yyb jawyg gó mama met'ëëg sa hã.
Other Translations King James Version (KJV) Preach the word; be instant in season, out of season; reprove, rebuke, exhort with all longsuffering and doctrine.
American Standard Version (ASV) preach the word; be urgent in season, out of season; reprove, rebuke, exhort, with all longsuffering and teaching.
Bible in Basic English (BBE) Be preaching the word at all times, in every place; make protests, say sharp words, give comfort, with long waiting and teaching;
Darby English Bible (DBY) proclaim the word; be urgent in season [and] out of season, convict, rebuke, encourage, with all longsuffering and doctrine.
World English Bible (WEB) preach the word; be urgent in season and out of season; reprove, rebuke, and exhort, with all patience and teaching.
Young's Literal Translation (YLT) preach the word; be earnest in season, out of season, convict, rebuke, exhort, in all long-suffering and teaching,
Cross Reference Luke 4:18 in Nadeb 18 “Hã ỹ P'op Hagä Do Sahee banäng. Ỹ tasëëw hõm tsyt hẽ, P'op Hagä Do Panyyg Hanäm Do kasuud is do sa hã ỹ maher'oot hyb n'aa. Ỹ tamejũũ ỹ bed'ëëp hyb n'aa ta wób moo gó naa. Ỹ tamejũũ ty temah do ỹ matym nä padëëk hyb n'aa. Ỹ tamejũũ tak'ëp rarejãã do ỹ bed'ëëp hyb n'aa sa moo gó naa, rabahõm hyb n'aa.
Luke 7:4 in Nadeb 4 Ti m' rakajaa bä kä, tak'ëp mä Jesus ramaher'oot rats'yyt doo. Hahỹỹ d' mä sa kyyh: —Taw'ããts hẽ maky dahé õm tats'yyt doo —näk mäh.
Luke 7:23 in Nadeb 23 Ky n'aa kedëng da jé ỹ moo wät do hyb n'aa, ỹ her'oot do hyb n'aa tah'yy kaneréd bä hã ỹ tah'yy ka'eeh doo. Tii d' bë her'ood Jowãw hã —näng mä Jesus kyyh Jowãw nu gahem'uun do mejũũ do sa hã.
Luke 9:60 in Nadeb 60 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Na hã ỹ h'yy kana'eeh doo, dejëp do hadoo doo, dakëë sa da hadoo doo —näng mäh. —Õm tii kä, ỹ karẽn maher'ood ta wób sa hã P'op Hagä Do bag'ããs do ky n'aa —näng mä Jesus.
John 4:6 in Nadeb 6 Tii bä ti majat mä naëng Jakóh gagots däk do paah. Jesus akaaj däk mäh, dawëë rababok do hyb n'aa. Ti m' Jesus baso däk naëng majat do pa. Wasyg këë mäh.
John 4:32 in Nadeb 32 Ti Jesus ky hadoo sa hã: —Ti anäng wa ỹ bë nahapäh doo —näng mä ta kyyh.
Acts 13:5 in Nadeb 5 Rakaja hõm bä panang Saramin häd näng doo bä, raher'oot mä P'op Hagä Do panyyg tób P'op Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot do yt hã. Jowãw Maah-Ko sa sii m' tabawät, tamasa hyb n'aa sa hã.
Acts 16:13 in Nadeb 13 Ti m' Saab hã, Judah buuj rakamehehãk do hã, panang bahä̃nh ãã babok. Tamii me ãã baw'ëënh. Ãã hã, tamii takëën hã Judah buuj rakat'aa P'op Hagä Do hã raky n'aa etsẽẽ hyb n'aa. Ta tii bä kata b'ëëh do ãã mamuun bä, tũũ ãã bab'ëëh sa pa. Ti m' ãã du doo ãã her'oot do Jesus ky n'aa, ỹỹj tii bä kata b'ëëh do sa hã.
Acts 16:31 in Nadeb 31 Ti m' raky hadoo: —Jesus, Hyb N'aa Jawyk Do hã mah'yy kae. Tii bä a h'yyb tym P'op Hagä Do ed'ëëp da, ta wë mabawät hyb n'aa da, õm a tób yt hã haj'eenh do na-ããj hẽ —näk mäh.
Acts 20:7 in Nadeb 7 Ti m' met'uuh hã ãã kata b'ëëh Jesus hã h'yy ka'eeh do sa sii, pãw ãã ganebäh hõm hyb n'aa, Jesus ãã hyb n'aa esee hyb n'aa. Ti m' Paw-Ro baher'ood kän Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hã. Jati pé tatsyym kadoo do hyb n'aa, taher'oot do dawëët.
Acts 20:18 in Nadeb 18 Ti m', Mirét bä rakajaa bä, Paw-Ro ky hadoo sa hã: —Bë hapäh né hẽ nyy da ỹ bawäd had'yyt hẽ bë mahang Asija häj n'aa bä ỹ kajaa noo gó naa —näng mäh.
Acts 28:16 in Nadeb 16 Ãã kaja hõm bä Roma bä, ranoo ta m'aa hẽnh Paw-Ro bagä. Sét hẽ warahén ta hagã n'aa.
Acts 28:30 in Nadeb 30 Ti m' pawóp hẽ ta baab sa tób bä Paw-Ro bagëë wät. Tepaag had'yyt mä ta säm tób danäh hã. Baad mä tagadoo sahõnh hẽ ta wë heg'ããs doo.
Romans 10:15 in Nadeb 15 Nyy da rabaher'oot P'op Hagä Do panyyg hanäm do ta wób sa hã, P'op Hagä Do manejõ bä ramaher'oot hyb n'aa? Hahỹỹ da P'op Hagä Do kyy kerih do hã ta ti ky n'aa: “Taw'ããts hẽ, baad ub ta ti panyyg hanäm do panäg n'aa kajaa doo”, näng kerih do hã.
Romans 12:12 in Nadeb 12 Baad hadoo do bë gadoo da ta jawén bë bahapäh do hyb n'aa, taw'ããts hẽ h'yyb tsebee gó bë aboo had'yyt hẽ. Taw'ããts hẽ h'yyb jawyg gó bë gadoo baad nadoo do bë ahob bä. Bë eréd manä bë ky n'aa etsẽẽ doo.
Galatians 6:6 in Nadeb 6 Taw'ããts hẽ P'op Hagä Do kyyh ma kamet'ëëk do ramasa sa ma matëg, sa wë hanäng do uuh me.
Colossians 1:25 in Nadeb 25 Kristo hã h'yy ka'eeh do sa masa n'aa ỹ bahado däk, hã ỹ P'op Hagä Do banoo do hyb n'aa baad ub sahõnh hẽ ta kyyh bë hã ỹ ma metëëk hyb n'aa.
Colossians 1:28 in Nadeb 28 Kristo ky n'aa ãã panäk. Sahõnh hã ãã maher'oot tak'ëp péj baad raky daheeh hyb n'aa. Tak'ëp hajaa doo me sahõnh hẽ sa hã ãã ma metëëk. Tii d' ãã wén d'oo, Kristo hã h'yy kata däk do baad had'op rabahado padëëk P'op Hagä Do matym gó ãã karẽn do hyb n'aa.
1 Thessalonians 2:11 in Nadeb 11 Bë hapäh na-ããj hẽ, bä mahang ãã babok noo gó bë ãã h'yyb enäw had'yyt hẽ, bë ãã mejũũ tak'ëp péj sét ken'yyh, ji yb ji hã tabad'oo do hadoo, P'op Hagä Do karẽn doo da bë babok hyb n'aa. Tii da ãã karẽn bë babok, bë P'op Hagä Do atsyyd wät do hyb n'aa tabag'ããs do karapee bë bahadoo hyb n'aa, ta sii, hỹ pong jé ta bag hetsooh do gabarëëh do mahang bë babok hyb n'aa.
1 Thessalonians 5:14 in Nadeb 14 Ãã wakããn, tak'ëp ãã betsẽẽ bë hã, tak'ëp peej bë maher'ood Jesus hã h'yy ka'eeh do moo nehõnh do ramoo bok hyb n'aa sa ma säm hã, sa waa säm hã. Bë h'yyb tsebee jé h'yyb nahed'oo doo. Bë masaa kanahën doo nä Jesus hã h'yy ka'eeh doo. Bë hyb n'aa ejä̃g manäh bë da hadoo do hã.
1 Thessalonians 5:20 in Nadeb 20 Bë ty n'aa gesyyg manä bë ramaher'oot doo, P'op Hagä Do Sahee metëëh do rahanäng doo.
1 Timothy 4:13 in Nadeb 13 Ỹ kanajaa nä bä, ỹ karẽn maner'ood had'yyt hẽ P'op Hagä Do kyy kerih do Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hã. Maher'ood sa hã ta ky n'aa. Mama met'ëëg sa hã.
1 Timothy 4:15 in Nadeb 15 Baad mamoo wäd ta ti õm ỹ mejũũ doo. Ta hã had'yyt hẽ h'yyb däg. Tii bä da, Jesus karẽn do hã a h'yyb kahũũm magyys hẽ tii b' sahõnh hẽ rabahapäh.
1 Timothy 5:20 in Nadeb 20 Nesaa do Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa see moo wäd bä, ji nabuuj gedoo sahõnh hẽ sa matym gó, ta wób rajeỹỹm hyb n'aa, nesaa do ramoo nabok hyb n'aa.
2 Timothy 2:21 in Nadeb 21 Ti hadoo Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hã. Ji daaj hẽ baad ji kanä bä nesaa do mahä̃nh, hanäm do hood hadoo ji. Hanäm do ji moo wät hyb n'aa, ji P'op Hagä Do asëëw hõm tsyt hẽ. P'op Hagä Doo, ër Kariw N'aa ma hã ër hajaa ër moo boo bä tii bä, tsyt hẽ ër tabasëëw hõm do hyb n'aa.
2 Timothy 2:25 in Nadeb 25 Taw'ããts hẽ kaja hẽ denaa hẽ rama metëëk sa hã ganen'aak doo. Nepäh P'op Hagä Do h'yyb wareem bä, baad hadoo do ky n'aa rabahapäh, raky daheeh hyb n'aa.
2 Timothy 3:10 in Nadeb 10 Mahapäh né ti ỹ ma metëëk doo, nyy da ỹ bawät do baad ub, h'ëëd hyb n'aa ỹ bawät. Mahapäh né ti nyy da ỹ h'yy ka'eeh P'op Hagä Do hã, nyy da h'yyb jawyk doo gó ỹ bawäd wät, nyy da sahõnh hẽ ỹ kamahä̃n, nyy da h'yy ganajëë hõm doo me ỹ bawät ỹ rarejã né paawä.
Titus 1:13 in Nadeb 13 Te hub né hẽ Keret buuj sa ky n'aa taher'oot do paah. Ti hyb n'aa manabuuj gedo Keret buuj Jesus hã h'yy ka'eeh do daap hadoo do ky dah'eeh doo, baad raky daheeh hyb n'aa baad hadoo do ky n'aa,
Titus 2:15 in Nadeb 15 Taw'ããts hẽ ky n'aa jawyk doo me mama met'ëëg ta ti õm ỹ ma erih doo. Tak'ëp péj mamaher'ood sa hã raky daheeh hyb n'aa mama metëëk doo. Manabuuj gedo nabuj keh'ũũm doo. Man'oo õm raty n'aa gesyyg manäh!
Hebrews 13:22 in Nadeb 22 Wakãn haa hedoo doo, baad bë gado hahỹ bë ỹ ma erih doo gó bë ỹ maher'oot doo. Dooh tadawëd bä ỹ ma erih doo.
Revelation 3:19 in Nadeb 19 “Ỹ nabuuj gedoo ỹ kamahä̃n doo. Mahỹỹnh do hadoo doo me ỹ metëëk ỹ kamahä̃n doo. Ti hyb n'aa, taw'ããts hẽ tak'ëp bë hyb n'aa tam'aah bë h'yy kawareem hyb n'aa P'op Hagä Do wë, bë erét hyb n'aa j'ooj madäk doo me bë h'yy ka'eeh doo.