Acts 11:23 in Macuna 23 Ito ejacõri, Dios ĩ queno yirere ti ejayijʉ Bernabé. Ito bajiri bʉto wanʉ quenayijʉ ĩ. Ado bajiro ĩnare riaso bʉsiyijʉ ĩ: —Sĩgʉ̃ rʉyabeto, Jesure queno tʉorʉ̃nʉña mʉa. Ito yicõri ĩre jidicãbeja, yiyijʉ Bernabé ĩnare.
Other Translations King James Version (KJV) Who, when he came, and had seen the grace of God, was glad, and exhorted them all, that with purpose of heart they would cleave unto the Lord.
American Standard Version (ASV) who, when he was come, and had seen the grace of God, was glad; and he exhorted them all, that with purpose of heart they would cleave unto the Lord:
Bible in Basic English (BBE) Who, when he came and saw the grace of God, was glad; and he made clear to them the need of keeping near the Lord with all the strength of their hearts:
Darby English Bible (DBY) who, having arrived and seeing the grace of God, rejoiced, and exhorted all with purpose of heart to abide with the Lord;
World English Bible (WEB) who, when he had come, and had seen the grace of God, was glad. He exhorted them all, that with purpose of heart they should remain near to the Lord.
Young's Literal Translation (YLT) who, having come, and having seen the grace of God, was glad, and was exhorting all with purpose of heart to cleave to the Lord,
Cross Reference Matthew 16:24 in Macuna 24 Ito ĩ yija bero ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare ĩ rãca riasotirãre: —Sĩgʉ̃ yʉre ĩ sʉya ãmoja, ĩ ye ñaroti tʉoĩabiticõri yʉjʉare tʉo mai sʉyagʉ yiguĩji. Yucʉtẽo gajagʉre bajiro tõbʉjabojagʉti yʉre riti sʉyagʉ yiguĩji ĩ.
Mark 2:5 in Macuna 5 “Yʉre queno tʉorʉ̃nʉama ĩna”, yi ti masiyijʉ Jesús ĩnare. Ito bajiri rudurʉre ado bajiro yiyijʉ Jesús: —Macʉ, mʉ ñeñaro yirise coecoajʉ mʉre, yiyijʉ Jesús rudurʉre.
John 8:31 in Macuna 31 Ito bajiri, ado bajiro gotiquĩ Jesús, judio masare ĩre tʉorʉ̃nʉrãre: —Yʉ bʉsirise mʉa jidicãbeja, riti yʉ rãca riasotirã ñarã yirãji mʉa.
John 15:4 in Macuna 4 Yʉre bajiroti ʉsi cʉtisotiya mʉa cʉni. Ito bajiro mʉa yija, mʉa rãca ñatĩñagʉ̃ yigʉja yʉ. Yucʉ rʉjʉ rujagʉre iti wãñabeja rica mano yiroja. Iti bajiroti yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉbeja yʉre queno moa ĩsimenaji mʉa. Yʉre moa ĩsibiticõri, ʉyégʉ rica manigʉ̃ bajiro bajirã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús gʉare.
Acts 13:43 in Macuna 43 Ĩna minijua jidicãja bero jãjarã judio masa Pablo, Bernabére cʉni sʉyayijarã. Ito yicõri jãjarã judio masa ĩna yire tʉoĩa rʉ̃cʉbʉobojana cʉni Pablo mesare sʉyayijarã ĩna. Ito yija ado bajiro gotiyijarã Pablo mesa ĩnare: —Dios queno ĩ yirisere rʉ̃cʉbʉo jidicãbesa mʉa. Ito yicõri Dios bajiro sĩgʉ̃ robo ʉsi cʉtiya mʉa, yiyijarã Pablo mesa ĩnare.
Acts 14:22 in Macuna 22 Iti cʉtori ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre bʉsiyijarã ĩna. Ito bajiro ĩna bʉsija tʉocõri, bʉto bʉsa Jesure tʉoĩa oca sẽoyijarã ĩna iti cʉtori gãna: “Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa mʉa. Ũmacʉ̃jʉ ĩ rotirojʉ mani ejaroto riojʉa jaje tõbʉja bʉjatobitirã yirãji mani. Ĩ rotirojʉ mani eja ãmoja, ito bajiro rẽtare ñaroja manire”, yi goti ucuyijarã ĩna.
Acts 14:26 in Macuna 26 Ito cumana jẽa wacõri Siria sitajʉ Antioquía wame cʉtiri cʉtojʉ wayijarã ĩna. Antioquía ñayijʉ cajero ĩna wasʉoado. Itijʉti Dios oca ĩna goti ucuroto riojʉa, “Mʉ ĩnare moare cũado bajiro riti ĩna moa masitoni ĩnare ejabʉaya”, yiyijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã Diore. Ito bajiri ĩna rotiado bajiroti moa ucu tĩorã Antioquíajʉ tʉdi ejayijarã ĩna mʉcana Pablo mesa.
Acts 15:40 in Macuna 40 Pablojʉama Silasre baba cʉtiyijʉ ĩ rãca warocʉ. Itojʉ ĩna waroto riojʉa Dios ĩna rãca ñatoni Diore seniyijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã itojʉ gãna. Ito yija bero ware goticõri wasʉoyijarã Pablo mesa.
Acts 20:24 in Macuna 24 Ito bajiro yʉre ĩna yi ãmobojarocati bʉto itire tʉoĩa ʉsirio yibea yʉ. Yʉ catiriseama ñasarise meje ña. Mani Ʉjʉ yʉre moare ĩ cũre queno wanʉ quenacõri ñaro bajiroti itire cʉdi jeo ãmoa yʉ. Ĩ oca quenarise gotitoni yʉre cũñi Jesús. “Masare ti maicõri ĩ Macʉre goda ĩsi rotiyijʉ Dios”, yʉ yi gotitoni yʉre cũñi mani Ʉjʉ Jesús, yiquĩ Pablo.
Acts 20:32 in Macuna 32 ’Yʉ ñarã, mʉare yiari Diore bʉsi ĩsigʉ̃ ya yʉ, mʉare ĩ tirʉ̃nʉtoni. “Manire ti maicõri mani ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsiñi Dios”, yi mʉa tʉoĩaja, bʉto bʉsa ĩre mʉa tʉorʉ̃nʉroca yigʉ yiguĩji Dios. “Yʉ beseanare queno yigʉ yigʉja yʉ”, ĩ yiado bajiroti queno mʉare yigʉ yiguĩji Dios.
1 Corinthians 15:58 in Macuna 58 Ito bajiri Jesucristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbitirʉja yʉ ñarã manire. Ito yicõri ĩre moa ĩsi jidicãbitirʉja manire. “Ĩre mani moa ĩsija queno manire waja yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa mani. Ito bajiri mani Ʉjʉre mani moa ĩsija rocati meje moarã yirãji mani.
2 Corinthians 1:17 in Macuna 17 Mʉa tʉ yʉ eja masibejare, “Bʉgʉti yami Pablo”, yʉre mʉa yire tʉoa yʉ. Diore masimena ĩna rʉoro bajiro yibea yʉ. “Ito bajiro yigʉ ya yʉ”, yibojagʉti gajero bajiro yigʉ meje ña yʉ. “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yʉ yija ñaro bajiroti yigʉja yʉ itire.
Colossians 1:6 in Macuna 6 Cristo oca tʉo masisʉocõri, “Iti ña oca riojo ñasarise”, yiyija mʉa. “Ñeñaro yirã ñabojarãti manire ti maicõri manire queno yiñi Dios”, yi tʉorʉ̃nʉyija mʉa. Ĩ oca quenarise mʉa tʉogore masa jeyaro tʉorã yirãji adi rʉmʉri ĩja. Ito yicõri mʉa yiado bajiroti ĩna ñeñaro yirise jidicãcõri mama ʉsi wasoarã yirãji ĩna cʉni.
1 Thessalonians 1:3 in Macuna 3 Mani Jacʉ Diore gʉa bʉsija, “Cristore tʉorʉ̃nʉrã ñari queno ĩre moa ĩsiama Tesalónica gãna”, yi tʉoĩa gʉa. “Gãmeri ti mairã ñari queno gãmeri ejabʉama ĩna”, yi tʉoĩa gʉa mʉare. “Mani Ʉjʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉsarã ñari, ‘Riti mʉcana tʉdi ejagʉ yiguĩji’, yi tʉoĩarã ñama ĩna”, yi tʉoĩa gʉa mʉare.
2 Timothy 1:4 in Macuna 4 Yʉ wacati rʉmʉ mʉ oticati masia yʉ. Mʉcana mʉre bʉto ti ãmoa yʉ queno wanʉ quenarocʉ.
2 Timothy 3:10 in Macuna 10 Ĩna robo bajigʉ meje ña Timoteo mʉáma. Masare yʉ riasorise gaye queno masia mʉ. “Ito bajiro ñasotigʉ ñami Pablo”, yʉre yi masia mʉ. “Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñari ĩ ãmorise riti yi ãmoami Pablo”, yi masigʉ̃ja mʉ yʉre. “Masare ʉsirioro yigʉ meje, ĩnare ti maigʉ̃ ñami Pablo”, yʉre yigʉja mʉ. “Tʉoĩa bʉjatobitibojagʉti Dios oca masare riaso jidicãbisĩ Pablo”, yʉre yi masigʉ̃ja mʉ.
Hebrews 10:19 in Macuna 19 Ito bajiri yʉ mairã, ado robojʉa bajia mame oca, adi rʉmʉri. Mani ñeñaro yirise waja, waja yi tĩoñi Cristo, ĩ ya rína. Godarʉ ñabojagʉti mʉcana caticõri ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñarojʉ ñaguĩji manire yiari. Ito bajiri ĩre mani tʉorʉ̃nʉja ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñasari sõajʉ güimenati sãjarã yirãji mani. Mani ñicʉsabatia Dios ĩ ñasari sõa yobiadore rẽta masibisijarã ĩna. Ito bajiro meje bajia adocãta.
Hebrews 10:32 in Macuna 32 Ito bajiri, “Ĩre jidicãgʉ̃ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩabesa mʉa. Jesucristo oca tʉocõri ĩre mʉa boca ãmicato bajiroti ĩre riti mʉa tʉorʉ̃nʉ sʉyaja quena. Ĩre mʉa tʉorʉ̃nʉja ticõri, mʉare tudiñi gãjerã. Mʉa tõbʉjaroca ĩna mʉare yibojarocati Cristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbisija mʉa.
2 Peter 1:4 in Macuna 4 Rẽtoro masigʉ̃ ñari ado bajiro manire goticãñi Cristo: “Diore masibiticõri ñeñaro yi ʉyarã ñarãji adi macãrʉcʉ̃ro gãna. Ĩna ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩajare ñeñaro yirã yirãji ĩna. Ĩnare bajiro mʉa yibe yirocʉ mʉareama ejabʉagʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri yʉ tʉoĩarore bajiro mʉa tʉoĩaroca yigʉ yigʉja yʉ”, yicãñi Cristo manire.
2 Peter 3:17 in Macuna 17 Queno tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Dios oca riasori masa ña gʉa”, yibojarãti rʉore oca gotirã yirãji coriarã. Itire tʉo masicã mʉa. Iti masicõri queno tʉoĩa yucãña mʉa. Diore cʉdimena ĩna rʉorise ocare tʉorʉ̃nʉbesa mʉa. Ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrã ñari ĩre jidicãbesa mʉa.
1 John 2:28 in Macuna 28 Queno tʉoya, yʉ rĩa robo bajirã mʉa. Jesús ĩ ʉsi cʉtiro bajiroti ʉsi cʉti ñaña mʉa cʉni. Ito bajiro mʉa ʉsi cʉti ñaja, Jesús ĩ tʉdi ejari rʉmʉ güire manoja mʉare. Ito bajiri ĩ ejaroca bojore mano yiroja mʉare.
3 John 1:4 in Macuna 4 Jesure masirã, yʉ rĩa robo bajirãre Dios oca ñasarise ĩna tʉo sʉyajare, iti bʉto wanʉa yʉ. Ñejʉa gaje oca yʉ tʉo wanʉrise ma yʉre.