1 Timothy 5:10 in Macuna 10 “Queno yigoro ñamo iso”, masa jeyaro ĩna yigo ñaja quena. Iso rĩare queno masogoro ñaja quena. Iso ya wi ejarãre queno boca ãmigoro iso ñaja quena. Gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre wanʉre rãca iso ejabʉagoro ñaja, bojoro bʉjarãre cʉni ejabʉa, ito yicõri quenarise riti iso yigo ñaja quena.
Other Translations King James Version (KJV) Well reported of for good works; if she have brought up children, if she have lodged strangers, if she have washed the saints' feet, if she have relieved the afflicted, if she have diligently followed every good work.
American Standard Version (ASV) well reported of for good works; if she hath brought up children, if she hath used hospitality to strangers, if she hath washed the saints' feet, if she hath relieved the afflicted, if she hath diligently followed every good work.
Bible in Basic English (BBE) And if witness is given of her good works; if she has had the care of children, if she has been kind to travellers, washing the feet of the saints, helping those who are in trouble, giving herself to good works.
Darby English Bible (DBY) borne witness to in good works, if she have brought up children, if she have exercised hospitality, if she have washed saints' feet, if she have imparted relief to the distressed, if she have diligently followed every good work.
World English Bible (WEB) being approved by good works, if she has brought up children, if she has been hospitable to strangers, if she has washed the saints' feet, if she has relieved the afflicted, and if she has diligently followed every good work.
Young's Literal Translation (YLT) in good works being testified to: if she brought up children, if she entertained strangers, if saints' feet she washed, if those in tribulation she relieved, if every good work she followed after;
Cross Reference Matthew 5:16 in Macuna 16 Ito bajiroti queno yiya mʉa “Queno yirã ñama Diore tʉorʉ̃nʉrã”, yi ti masirã yirãji masa jeyaro. Mʉa queno yirise ticõri mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉre wanʉ rʉ̃cʉbʉorã yirãji masa, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre.
Luke 7:38 in Macuna 38 Ito Jesús tʉjʉ sãja ejacõri ĩ ya gʉbo tʉjʉ eja rũjũyijo iso. Ito yicõri iso ya yago idena Jesús ya gʉbore coesʉoyijo iso. Ĩ ya gʉbore coe tĩocõri iso ya joanati Jesús ya gʉbore weja caroyijo iso. Ito yicõri ĩre wanʉgõ ĩ ya gʉbore usuyijo iso. Gajanoa ito bero ʉ́ye queno sʉtirise ĩ ya gʉbojʉ tuyijo iso.
Luke 7:44 in Macuna 44 Ito yicõri ĩre gʉbo coegojʉare ticõri, bʉsiyijʉ Jesús Simónre: —Adiore tiya. Mʉ ya wijʉ yʉ sãjaroca yʉre ide ĩsibijʉ mʉ, yʉ ya gʉbo coeroti. Ito bajibojarocati adiojʉama iso ya yago idenati yʉ ya gʉbore coemo iso. Ito yicõri iso ya joanati yʉre weja caromo iso.
John 13:5 in Macuna 5 Ito yicõri rujatẽrojʉ ide jioquĩ. Ito yicõri gʉa ya gʉbori coesʉoquĩ Jesús. Coe tĩocõri toalla ĩ wẽo tarona gʉa ya gʉbori caroquĩ ĩ.
Acts 6:3 in Macuna 3 Ito bajiri jʉa ãmojeno masa cũrʉjarãji mʉa gʉare ejabʉarona. Ado bajirãre ʉ̃mʉare beserʉjarãji mʉa. Queno tʉoĩarã, queno rʉ̃cʉbʉoana, ito yicõri Espíritu Santore queno cʉdirã, mʉa beseja quena. Ito bajirãre gʉare ejabʉarona cũrʉjarãji mʉa.
Acts 9:36 in Macuna 36 Sĩgõ Jope wame cʉtiri cʉto gago, Tabita wame cʉtigo Jesure tʉorʉ̃nʉgõ ñayijo iso. Griego ocanama, Dorcas wame cʉtigo ñayijo iso. Queno yigo ñayijo iso. Ito yicõri bojoro bʉjarãre queno ejabʉasotiyijo iso.
Acts 9:39 in Macuna 39 Ito ĩna yija tʉocõri, ĩna rãca wayijʉ Pedro Jopejʉ. Itojʉ ejacõri Dorcas ñajaco ya rujʉ ñarojʉ ĩre ãmi wayijarã ĩna. Jãjarã manʉjʉ godagoana romia oti ñayijarã iso tʉ. Pedro ĩ ejaja ticõri, ĩ tʉ gãni bia rʉ̃gʉ̃yijarã manʉjʉ godagoana romia, ĩre bʉsirona. “Tite mʉ. Dorcas ñajaco iso godaroto riojʉa saya jaje jio ĩsicõ gʉare”, yiyijarã ĩna romia Pedrore.
Acts 10:22 in Macuna 22 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijarã ĩna: —Gʉa ʉjʉ Cornelio cõami gʉare. Queno yigʉ ñami ĩ. Ito yicõri Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñami Cornelio. Judio masa jeyaro rʉ̃cʉbʉocã Corneliore. Ado bajiro gʉa ʉjʉre bʉsiñi Dios ñaro gagʉ ángel: “Cornelio tʉoya mʉ. Simón Pedrore jitẽña mʉ. Ito yicõri ĩ bʉsirisere queno tʉoba mʉ”, yiñi ángel gʉa ʉjʉre, yiyijarã Cornelio ĩ cõana Simón Pedrore.
Acts 16:14 in Macuna 14 Sĩgõ ĩna rãca gago Lidia wame cʉtigo ñacõ. Tiatira wame cʉtiri cʉto gago ñacõ iso. Iso ñacõ saya quenarise sũa ñirise ĩsiri maso. Iso romio Diore maigõ tʉo rujicõ Pablo ĩ bʉsija. Pablo ĩ bʉsirisere iso queno tʉo masitoni isore ejabʉañi Dios. Ito bajiri Pablo ĩ bʉsirise queno tʉo ñiacõ iso.
Acts 22:12 in Macuna 12 ’Itojʉ sĩgʉ̃ Ananías wame cʉtigʉ ñaquĩ. Moisés ñayorʉ ĩ rotirise gaye ñaro bajiroti cʉdigʉ ñaquĩ ĩ. Ito ñarã judio masa, “Queno yigʉ ñami ĩ”, yi bʉsicã ĩna ĩre.
Romans 12:13 in Macuna 13 Cristore masirã ĩna bojoro bʉjaja, ĩnare ĩsima. Mʉa ya wi ejarãre queno boca ãmima.
Ephesians 2:10 in Macuna 10 Dios ĩ rujeoana ña mani. Jane mejejʉ ĩ tʉoĩa yucãdo bajiroti meniñi Dios manire. Ĩ Macʉ Jesucristo ñarã mani ñatoni manire rujeoñi Dios. “Yʉ Macʉre ĩna tʉorʉ̃nʉja, ĩ ejabʉarisena quenarise riti yirãji ĩna”, yi tʉoĩacõri, manire rujeoñi Dios.
Colossians 1:10 in Macuna 10 Ito bajiro mʉa yi masija, mani Ʉjʉ ĩ ãmoro bajiro yi ñarã yirãji mʉa. Ito yicõri ĩ wanʉtoni ĩre cʉdisotirã yirãji mʉa. Ĩre moa ĩsirã gãjerãre queno ejabʉarã yirãji mʉa, ĩna Diore masitoni. Ito bajiro yirã Dios gaye masi remocõri bʉto bʉsa ĩre tʉorʉ̃nʉ warã yirãji mʉa.
1 Timothy 2:10 in Macuna 10 No romia quenarise yirã riti gãjerã ĩna tiro riojo seyorã ñarã yirãji ĩna. Romia Diore tʉorʉ̃nʉrã quenarise riti yirã ñari seyorã ñarã yirãji ĩna.
1 Timothy 3:7 in Macuna 7 Dios oca riasori masʉre masa ĩna tʉorʉ̃nʉre ãmobeami Satanás. Ito bajiri gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉmena cʉni ĩna rʉ̃cʉbʉogʉ ĩ ñaja quena. Ito bajiro bajigʉ ĩ ñaja gãjerã bʉsitu masimenaji ĩre.
1 Timothy 5:16 in Macuna 16 Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna ñarã wato manʉjʉ godagoro iso ñaja ĩna isore ejabʉaja quena. Gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrã ejabʉamenaji isore iso ñarã ĩna ejabʉacãjare. Manʉjʉ godagoana bojoro bʉjarãre ito yicõri ñimʉjʉa ĩnare ejabʉagʉ manija ticõri, ĩnare ejabʉarã yirãji gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrã.
1 Timothy 5:25 in Macuna 25 Coriarã queno ĩna yirise recoti tia mani. Gãjerãma queno ĩna yibojarocati recoti tibea mani. Ito bajibojarocati masare Dios ĩ waja yiri rʉmʉ “Queno yirã ñama ĩna”, yi masirã yirãji masa jeyaro.
1 Timothy 6:18 in Macuna 18 Gajeoni jairãre, “Quenarisejʉa yiya mʉa”, yi rotiya ĩnare. Gajeoni bʉja ãmore rẽto bʉsaro quenarise ña queno yire. Ĩna ya niyerure tʉo maimenati gãjerãre ejabʉarona ĩna ĩsija quena.
2 Timothy 1:5 in Macuna 5 “Cristore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñami Timoteo”, yi tʉoĩa yʉ mʉre. Mʉ ñico Loida, mʉ jaco Eunice cʉni mʉ riojʉajʉ ito bajiro Cristore tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna. “Mʉ cʉni ito bajiroti Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñagʉ̃ja mʉ”, yi tʉoĩa yʉ mʉre.
2 Timothy 2:21 in Macuna 21 No ñasarise Diore moa ĩsi ãmogʉ̃ ñarocõti ñeñaro ĩ yirise jidicãja quena. Ñeñarise jidicãcõri Diore riti ĩ rʉ̃cʉbʉoja quena. No ito bajiro yigʉti quenarise Diore moa ĩsigʉ̃ ña yucãgʉ̃ yiguĩji.
2 Timothy 3:15 in Macuna 15 Dios oca tutire macʉacã ñagʉ̃jʉ riasotisʉoyija mʉ. Dios oca riasotigʉ ñari, “No Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ti, ĩre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi masigʉ̃ja mʉ.
2 Timothy 3:17 in Macuna 17 “Ado bajiro Diore mani moa ĩsija quena”, mani yi masire ãmoami Dios. Gãjerãre quenarise yirona mani ña yucãre ãmoami Dios. Ito bajiri ĩ ãmorise mani yi masitoni ĩ oca tuti manire cũñi ĩ.
Titus 2:7 in Macuna 7 Mʉreama ado bajiro gotia yʉ: Quenarise riti yisotiya. Ito bajiro mʉ yija ticõri, “Ĩre bajiro yirʉja mani cʉni”, yirã yirãji mʉ tʉ gãna. Gaje tʉoĩa wanʉbicʉti Dios oca riojo gotiya mʉ. Rʉ̃cʉbʉore rãca ĩnare mʉ riasoja quena.
Titus 2:14 in Macuna 14 Manire yiari goda ĩsiñi Jesucristo. Ñeñarisere mani ñemecʉti masitoni, ito yicõri quenarise mani yi masitoni, manire yiari ito bajiro godañi ĩ. Ito bajiro yicõri mani ñeñaro yirisere coe jeoñi ĩ. Ĩ ñarã mani ñatoni, ito yicõri quenarisejʉa mani yi ãmotoni, manire yiari ito bajiro godañi Cristo.
Titus 3:1 in Macuna 1 Mʉ tʉ gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ado bajiro tʉdi mʉcana goti quenoña, ĩna ãcabojabititoni: Mʉa ʉjarã ñarocõreti, gobierno masare cʉni queno ĩnare tʉo rʉ̃cʉbʉoya. Ĩna rotirise masicõri queno cʉdiya mʉa. “Disejʉa rʉyabeto quenarise yiana mani”, yirona ña yucãña mʉa.
Titus 3:8 in Macuna 8 Iti mʉre yʉ gotirise riojo gotia Tito yʉ mʉre. Ito bajiri ito gãna Diore tʉorʉ̃nʉrã adi ocare ĩnare mʉ cʉdi rotire ãmoa yʉ. Quenarise ña adi oca. Itire tʉorʉ̃nʉcõri, quenarise yi ãmorã yirãji ĩna. Iti oca mʉa cʉdija, quena ñaro yiroja mʉare. Ejabʉatĩñarise ña iti oca.
Titus 3:14 in Macuna 14 Mʉ tʉ ñarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã gãjerãre ĩna ejabʉare ãmoa yʉ. Ito yicõri gãjerã ĩna bojoro bʉjaja ticõri, ĩnare ejabʉaja quena. Gãjerãre mani ejabʉaja, iti ña queno ñare gaye.
Hebrews 10:24 in Macuna 24 Gãjerãre mani queno yitoni, ito yicõri ĩnare mani ti maitoni, gãmeri ejabʉarʉja manire.
Hebrews 13:2 in Macuna 2 Mʉa tʉ gãjerã Jesure masirã ĩna ejaja, wanʉre rãca ĩnare boca ãmiña. “Ángel mesa ñarãji ĩna”, yi tʉoĩabitibojarãti ĩnare boca ãmiñi gãjerã. Mʉa masibiti rʉmʉ mʉa tʉ cʉni ángel mesa ejarã yirãji gajea. Ito bajiri mʉa tʉ ejarãre wanʉre rãca boca ãmija quena.
Hebrews 13:21 in Macuna 21 Dios mani oca mano queno ñaroca yigʉre, mʉare yiari ĩre bʉsia yʉ. Quenarise riti mʉa yitoni, ĩre senia yʉ. Ito yicõri ĩ ãmoro bajiro mʉa yitoni, ĩre senia yʉ. “Jesucristona sʉoriti mʉa jeyaro queno ya yʉre”, Dios ĩ yi wanʉtoni, ĩre senia yʉ. “Ĩti ñami rẽtoro ñasagʉ”, yi wanʉcõri, Jesucristore rʉ̃cʉbʉotĩñarʉja manire.
1 Peter 2:12 in Macuna 12 Diore masimena wato ña mani. Mani yirisere tisotiama ĩna. Ito bajiri ĩna wato ñacõri queno yi ñarʉja manire. Manire ñeñaro bʉsituborãji ĩna. Ito bajibojarãti mani queno yirisere tigoana ñari, Diore tʉorʉ̃nʉ ãmorã yirãji ĩna gajea. Ito bajiri Dios ĩ tʉdi ejari rʉmʉ, “Rẽtoro quenagʉ̃ ñami Dios”, yirã yirãji ĩna, ĩre rʉ̃cʉbʉorã.
1 Peter 4:9 in Macuna 9 Gãjerã mani ya wi ĩna ejaja, wanʉ quenare rãca ĩnare boca ãmirʉja mani. Ĩna ba ãmoja, ĩna cani ãmoja cʉni wanʉ quenare rãca ĩnare cʉdirʉja mani.
3 John 1:12 in Macuna 12 “Queno yigʉ ñami Demetrio”, yama masa jeyaro. “Ĩ ñami yiro bajiroti cʉdigʉ”, yama ĩna. Ĩre ticõri, “Queno yigʉ ñami”, ya yʉ cʉni. “Riojo gotigʉ ñami Juan”, yi masigʉ̃ja mʉ yʉre.