Cross Reference Matthew 3:17 in Denya 17 Ne meko atané mfaánebuú aké, “Gɛ́ maá wa na, ngboó ne ji, apyɛɛ́ metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me.”
Matthew 6:19 in Denya 19 “Ɛkagé désɛ́lé gefwage nyú dékwígé fa mme, mbaá ayi baá menya ne nfrákáŋ ányɛ́ɛ nyɛ geji, ne ánjó ntó ágyále gepú ákpɛ ákpá yɛndé genó.
Matthew 6:31 in Denya 31 Désómégé sé déshaágé mmyɛ nnó dényɛ́ nyɛ́ ndé? Dényuú nyɛ́ ndé? Ne défyɛɛ́ nyɛ́ ndé?
Matthew 8:20 in Denya 20 Jisɔs ashuú ji meko né nekanémejɔɔ́ aké, “Ushua úwya ambu ayi úbɛ́lege wyɛ́, denwyɔné dewyaá anywa ne me Maá Ntɛ Mekwaá mpɔ́ yɛ ne melu ɛwé nshwɔ́rege mekpo ngbeé mmyɛ.”
Matthew 17:5 in Denya 5 Wyɛ nkane Pita alu jɔɔ́ge mbɔ, áke ápɛ́le gekó gefɔ́ pópó gégɛ́nege mané mané gékweré ɛbwɔ́ ako mme ne meko muú atané né mmu gekó ɛyigémbɔ aké, “Gɛ́ge maá wa ayi mbwi metɔɔ́ na, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me ne ji, wuúge ne ji.”
Mark 1:11 in Denya 11 Ne meko atané mfaánebuú aké, “Wɔ ɔlu maá metɔɔ́ wa, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me ne wɔ dɔɔ́.”
Mark 9:7 in Denya 7 Ndɛre ajɔɔ́ge mbɔ, áké ápɛlé gekó gekweré ɛbwɔ́ mme ne meko atané né mmu gekó ɛyigembɔ aké, “Gɛ́ge maá wa ayi mbwi metɔɔ́ na, wuúge ne ji.”
Luke 3:22 in Denya 22 Anénégé mbɔ, *Mendoó Ukpea ɛ́shulé ɛchwɔ́ ji mmyɛ ɛ́lú wyɛ́ ɛké gepwine. Ne meko atané mfaánebuú aké, “Ɔ́lu maá metɔɔ́ wa, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me ne wɔ dɔɔ́.”
Luke 4:18 in Denya 18 “Mendoó Ata Ɛsɔwɔ ɛlú ne me, gétúgé abɔ́ ajyá me nnó ngaré abya Ɛsɔwɔ melɔ́mélɔ́ mbaá bɔɔ́ gekpo. Ama tɔ́ me nnó ngare mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ mbaá bɔɔ́ bí ákpɛné denɔré bee nnó ɛbwɔ́ átánege nyɛ ne mangaré mbaá bɔɔ́ amɛ nónómé nnó ɛbwɔ́ ámáge lɔ́ nyɛ́ mangɛ́, átɔ́ me ntó nnó mféré ntó abi álú né ɛfwyale,
Luke 9:35 in Denya 35 Meko muú fɔ atané mmu gekó aké, “Gɛ́ge maá wa ayi me njyá na, wuúge ne ji.”
Luke 10:40 in Denya 40 yɛ́mbɔ Mata né ɛ́gbɛ́ ɛwuú amyɛ le maŋkɛle genó ɛyígé Jisɔs anyɛɛ́. Ɛke ɛwyage Mata ajyɛ jɔ́ɔ ne Jisɔs aké, “Átá Ɔgɛ́né ndɛre Mɛri alyá me nnó mpyɛ utɔɔ́ me mbií? Gáré ji áchwɔ apóo me.”
John 1:33 in Denya 33 Me mbɔɔ́, nkaá fɔ ji wɔ́, yɛ́mbɔ muú ayi atɔmé me nnó nwyaá bɔɔ́ manaá agaré me aké, ‘Muú ayi ɔgɛné Mendoó Ukpea ɛ́shúlege ɛtɛné ji mmyɛ, ji yi mbɔ ne alú muú ayi awyagé bɔɔ́ ne Mendoó Ukpea.’
John 3:33 in Denya 33 Yɛ́ndémuú ayi akámege meko mejɔɔ́ wuú alɛrege nnó genó ɛyigé Ɛsɔwɔ ajɔɔ́ gelú wáwálé.
John 4:13 in Denya 13 Jisɔs aké ne ji, “Yɛ́ndémuú ayi anyú manaá amina, mmwɔ́lé manaá ɛmágé pyɛ ji,
John 5:36 in Denya 36 Me nwya unó bi úlɛ́rege gefɔgé muú ayi me nlú, ɛbi uŋea upwɔ ɛbi Jɔn ágaré. Ɛlé wyɛ utɔɔ́ ubi, ɛbi Ntɛ wa afyɛɛ́ me né amu nnó nnéré, ubi ne mpyɛ́ɛ. Ne ubi ne úlɛ́rege nnó Ntɛ wa ne atɔmé me.
John 6:28 in Denya 28 Ne bɔɔ́ bimbɔ ágií ji áké, “Ɛsé dépyɛɛ́mbɔ nnó ne dépyɛ́ɛ utɔɔ́ Ɛsɔwɔ?”
John 6:40 in Denya 40 Néndé genó ɛyigé Ntɛ wa akɛ́lege gélú nnó, yɛ́ndémuú ayi agɛ́né me Maá wuú ne áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me, abɔ́ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́. Ne me mpyɛ nyɛ ji akwilé né negbo né bií ɛbi kwyakwya.”
John 6:51 in Denya 51 Me nlú brɛd ayi achyɛgé geŋwá, ayi atané mfaánebuú ashulé mme. Yɛ́ndémuú ayi ányɛɛ́ brɛd yina abɛɛ́ ne geŋwá ɛyi gélágé byɛ́. Ne brɛd yina ɛlé menyammyɛ wa ayi nchyɛ́ge nyɛ mbaá bɔɔ́ mme mekó manwene geŋwáge bwɔ́.”
John 6:54 in Denya 54 Ne yɛ́ndémuú ayi anyɛ́ɛ menyammyɛ wa ne anyúu manoó ma, abɔɔ́ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́, ne mpyɛ nyɛ ji akwilé né negbo né bií bi kwyakwya.
John 6:58 in Denya 58 Gɛ́ brɛd ayi atané mfaánebuú ashulé mme na. Apɔ́fɔ́ ɛké mana ayi ukwéne antɛ nyú ányɛ́ nyá ne ábɛlégé ágboó. Yɛ́ndémuú ayi ányɛ́ɛ brɛd yina abɛɛ́ mebɛ tɛ kwyakwya.”
John 6:68 in Denya 68 Simun Pita ashuú ji meko aké, “Ata, ɛsé demágé lya wɔ défɛ́ ɛfɔ? ɛle wɔ ne uwyaá mekomejɔɔ́ ayi achyɛ́ge geŋwá ɛyi gélágé byɛɛ́.
John 8:18 in Denya 18 Me ntɛné ntɛ́sé né gemɛ ya, ne Ntɛ wa muú atɔmé me alú ntó ntɛ́sé wa.”
John 10:28 in Denya 28 Me nchyɛge áji geŋwá ɛyi gélágé byɛɛ́. Áji ánome fɔ́ mme detu ne yɛ́ muú ayi ákágé fɔɔ́ áji né amu ya ápɔ́.
John 10:37 in Denya 37 Mbɔgé me mpyɛɛ́ fɔ́ utɔɔ́ ɛbi Ntɛ wa achyɛɛ́ me nnó mpyɛge, dékamegé fɔ́ ne me.
John 11:25 in Denya 25 Ajɔ́gé mbɔ, Jisɔs aké, “Me ne mbwyɛge bɔɔ́ ákwilege né negbo, ne me ne nchyɛge bɔɔ́ geŋwá. Yɛ́ndémuú ayi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne me, yɛ́ agbo akerege né geŋwá.
John 11:42 in Denya 42 Nkaá nnó wɔ ɔwuú mmyɛmenɛne ya yɛ́ndégébé. Yɛ́mbɔ, njɔɔ́ mbɔ gétúgé bɔɔ́ abi álú fa, nnó ɛbwɔ́ ákamé nnó wɔ ne ɔtɔme me.”
John 14:6 in Denya 6 Jisɔs ashuú ji meko aké, “Me ne nlú meti ɛwú. Me ne ngarege bɔɔ́ wáwálé. Ne me ne nchyɛgé geŋwá. Yɛ́ muú fɔ ákágé chwɔ́ fɔ mbaá Ntɛ wa mbɔgé álá akoó ɛta wa wɔ.
John 15:24 in Denya 24 Me mbɛ dampyɛ ukpɛkpɛ unó né metɔɔ́ metɔɔ́ bwɔ́, ɛbwɔ́ agɛ wɔ́, ɛbi yɛ́ muú fɔ́ álá alú dampyɛ, mbɔ Ɛsɔwɔ agarege nyɛ fɔ́ ɛbwɔ́ nnó ápyɛ gabo ákwe mpa. Yɛ́ ndɛre ɛbwɔ́ ágɛne unó bi me mpyɛ, ápaá me chonchó ne Ntɛ wa.
John 17:2 in Denya 2 Wɔ ɔchyɛɛ́ me uto bi upwɔ bɔɔ́ ako nnó me nchyɛɛ́ geŋwá ɛyi gélágé byɛ́ mbaá bɔɔ́ ako abi wɔ ɔchyɛɛ́ me.
Acts 2:22 in Denya 22 Pita amajɔɔ́ aké, “Bɔɔ́ Isrɛli wuúge, Jisɔs ayi Nasarɛt alu muú yi Ɛsɔwɔ alɛre ɛnyú cháŋéné nnó, ji ne atɔme ji getuge ɛnyú degɛ ndɛrɛ abɔ́ apyɛ́ɛ ukpɛkpɛ uno bi ulɛre nnó Ɛsɔwɔ ne achyɛge ji uto. Ɛnyú dekaá nénde uno bina ubɔ́ upyɛ metɔɔ́ metɔɔ́ ɛnyú.
Acts 10:38 in Denya 38 Ɛnyú dekaá nkane Ɛsɔwɔ abɔ́ ajyá Jisɔs ayi Nasarɛt, apyɛ Mendoó Ukpea ɛchwɔ́ ji mmyɛ ne ama chyɛ ji uto. Akɛ mbaá meko apyɛ galɔ́gálɔ́, aféré bɔɔ́ bi alu né amu danchɔmeló apyɛ ɛbwɔ́ atóo. Ne Ɛsɔwɔ abɔ alu ne ji.
Romans 4:11 in Denya 11 Nsɔ ayi ásɔɔ́ Abraham alu ɛlé gelo ɛyi gelɛre nnó Ɛsɔwɔ abɔ mɛ mbɛ asɛ nnó Abraham alu cho ndɛre afyɛɛ́ metɔɔ́ ne ji gemɛge nnó ásɔ ji nsɔ. Ɛpyɛmbɔ nnó Abraham abɛ ntɛ bɔɔ́ ako abi áfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Ɛsɔwɔ ayi álá asɔɔ́ ɛbwɔ́ nsɔ wɔ́. Ndɛre ɛlúmbɔ, Ɛsɔwɔ asɛle ntó ɛbwɔ́ nnó alu cho né mbɛ ushu wuú.
Romans 6:23 in Denya 23 néndé nsa ayi muú abɔɔ́ gétúgé apyɛɛ́ gabo ɛlé negbo. Yɛ́mbɔ ɛchyɛ ɛwé Ɛsɔwɔ achyɛge detu gétúgé déchome mmyɛ ne Ata se Kras Jisɔs ɛlé geŋwá ɛyi gélágé byɛ́.
1 Corinthians 6:13 in Denya 13 Muú ayifɔ ákágé jɔɔ́ aké, “Ɛsɔwɔ akwyɛɛ́ menyɛ́ nnó akpɛne né unɛ ne akwyɛɛ́ unɛ nnó menyɛ́ akpɛne wyɛ.” Wáwálé, ne kágé nnó bií uma Ɛsɔwɔ achɔɔ́ nyɛ unɛ chónchó ne menyɛɛ́. Yɛ́mbɔ Ɛsɔwɔ achyɛ́ɛ fɔ́ mekwaá menyammyɛ nnó abɛlege ubɛle támetáme ne bɔɔ́ wɔ́, achyɛɛ́ mekwaá menyammyɛ nnó asɛ́ menyammyɛ yimbɔ anógé Ata Jisɔs. Ne ɛlé Ata Jisɔs ne áchɛ́rege menyammyɛ mekwaá.
1 Corinthians 7:29 in Denya 29 Aŋmɛ ba, gɔ́ge mengáré ɛnyú nnó gébé ɛyigé Ɛsɔwɔ achyɛɛ́ ɛlá gachyɛɛ́ gebyɛ. Né getú ɛyigémbɔ, bɔɔ́ abi ábáné andée abɛ ɛké bɔɔ́ abi álá bá andée wɔ́.
1 Corinthians 9:2 in Denya 2 Yɛ́ bɔɔ́ abifɔ álá ákaá nnó me nlú ŋgbá Kras wɔ, ɛnyú ambɔɔ́ dékaá wáwálé nnó me nlú ŋgbá Jisɔs. Ɛnyú délu gelo ɛyigé gelɛré nnó me nlú ŋgbá Jisɔs Kras.
1 Corinthians 9:24 in Denya 24 Ɛnyú dékaá nnó mankwɔ́lé Ɛsɔwɔ alú ɛké metú gátɛ́lé. Bɔɔ́ abi ákpɛne wyɛ ako álómege, yɛ́mbɔ, ɛlé muú ama ne abɔɔ́ nsa. Gétú ɛyigémbɔ, kwɔlégé Ɛsɔwɔ cháŋéné nnó meso gébé débɔ́ nsa wyɛ nkane muú ayi álómege gátɛ́lé abɔɔ́ nsa.
2 Corinthians 4:18 in Denya 18 Ɛsé défyɛɛ́ fɔ́ amɛ né unó bi dégɛne, défyɛ lé amɛ né unó bi dela dékágé gɛ́ ubi. Ula úlú nnó unó bi ɛsé dégɛné ubɛɛ́ lé né mboó gébé. Yɛ́mbɔ ɛbi ɛsé délá dégɛné ubi ne ubɛɛ́ tɛ kwyakwya.
Galatians 5:6 in Denya 6 Ne muú achogé mmyɛ ne Kras Jisɔs, yɛ́ asɔ ji nsɔ, yɛ́ asɔ wɔ́ ɛwémbɔ ɛpyɛ fɔ́ mechɔ chacha wɔ́. Genó ɛyi geŋeá gemɛ dɔɔ́ gelu lé mamfyɛɛ́ metɔɔ́ ne Kras. Ɛwéna ɛlɛrége né gejeé ɛyigé debɔɔ́ ne atɛ.
Philippians 2:13 in Denya 13 Ɛnyú dekage pyɛ unó bina ne metɔɔ́ ɛma, néndé ɛlé Ɛsɔwɔ jimbɔɔ́ ne achyɛge ɛnyú ɛshyɛ. Ji apyɛɛ́ ɛnyú debɔ́ɔ metɔɔ́ mampyɛ unó bi ji akɛ́lege. Ne alɛrege ɛnyú meti ɛwe dépyɛ́ɛ ubi.
Colossians 1:29 in Denya 29 Ɛlé gétúgé unó bina ne me mfyɛɛ́ ɛshyɛ wa meko nnó mpyɛ utɔɔ́ bina, ɛbi ulɛrege gekpɛkpɛge ɛshyɛ ɛwé Kras achyɛge me.
Colossians 2:22 in Denya 22 Ufɔɔ́ mabɛ yina alú le mabɛ akwaá ne unó bi ɛbwɔ́ alɛ́régé. Áji átome le ne unó mme ɛbi muú apyɛge mɛ ubi ula ubyaŋkwɔ unó.
Colossians 3:2 in Denya 2 Belegé wyɛ ufɛre nyú né depɔré mfaánebuú, debélégé fɔ́ mbaá depɔré mme.
1 Thessalonians 1:3 in Denya 3 Ndɛre dénɛnemmyɛ mbaá Ɛsɔwɔ Ntɛ se ɛsé ako, détée unó ulɔ́úlɔ́ ɛbi ɛnyú dépyɛ gétúgé défyɛɛ́ metɔɔ́ ne ji. Détée utɔɔ́ ɛbi ɛnyú dépyɛ́ ne ɛshyɛ gétúgé débɔɔ́ gejeé ne ji. Détée ntó ndɛre ɛnyú dékoge metɔɔ́ gétúgé dénɛré metɔɔ́ ne Ata sé Jisɔs Kras.
2 Timothy 2:19 in Denya 19 Yɛ́mbɔ, mekomejɔɔ́ Ɛsɔwɔ atɛne wáwálé ɛke nebɔme gepú ɛníne átɛne né ɛtaravɛ yɛ genó gekáge nyige ji. Asa wyɛ áké, “Ata akaá bɔɔ́ bi álu abi.” Ása ntó wyɛ aké, “Yɛ́ndémuú yi aké alu muú Ata abɔ manlyaá gabo mampyɛge.”
Hebrews 4:11 in Denya 11 Ndɛre ɛlúmbɔ, démmyɛ ne ɛshyɛ mankpɛ né melú ugbeé mmyɛ ɛwémbɔ nnó ɛkágé muú se fɔ atoó mekpóo ne Ɛsɔwɔ ndɛre bɔɔ́ Isrɛli áto mekpo ákwéne nyá.
Hebrews 12:16 in Denya 16 Sɛ́gé ntó gébé nnó ɛ́kágé muú nyú fɔ́ abɛ ne gepɔgé ubɛlé tametame. Yɛ́ ɛké muú ayi abyaá depɔré Ɛsɔwɔ ndɛre Ɛsao apyɛɛ́. Ji akpo dékpakpaá tií ndɛre maá mbɛ gétúgé némbane menyɛɛ́.
James 1:11 in Denya 11 Mŋmɛɛ́ ɛ́tyɛgé ne gelu, ɛdo ukoó bya mewaá bimbɔ úwáŋese úgboó, ulɔɔ́ ɛbwɔ́ unó. Wyɛ́mbɔ ntó ne muú gefwa ágboó gébégé akwɔlégé mati gefwa jií.
1 Peter 1:24 in Denya 24 Asa né mmu ŋwɛ Ɛsɔwɔ nnó, “Bɔɔ́ ako alú ɛké byaá mewaá. Ne geŋwá ɛyigé ɛbwɔ́ ányɛɛ́ gebɔ́ gelú ɛké ukoó bya unɔɔ́. Byaá mewaá uwaŋesegé, ukoó bwɔ́ udɛ ukwe mme.
2 Peter 1:17 in Denya 17 Gébégé ji asɛ́lé ɛnógé ne ŋgɔ mbaá Ɛsɔwɔ muú alu ntɛ, meko atane né melu Anyátá ŋgɔ Muú Apwɔɔ́ amu aké, “Gɛ́ maá wa ayi mbɔɔ́ gejeé ne ji na, metɔɔ́ ɛgɔɔ́ me ne ji dɔɔ́.”
2 Peter 3:11 in Denya 11 Tɛ mbaá unó bina uchɔge nyɛ gefɔɔ́ ɛyi, ndé ufɔɔ́ bɔɔ́ abi ɛnyú débɛɛ́ nyɛ? Ɛnyú debɔ mambele geŋwáge nyú pópó, depyɛge unó bi Ɛsɔwɔ akɛlege,