Cross Reference John 7:7 in Cubeo 7 Mʉjare cõenímema ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Ʉbenita yʉre jã́iyʉbema Jʉ̃menijicʉre jʉ abe põeva. Náre ne ãmeina teiyena coyʉivʉ yʉ. Que baru yʉre jã́iyʉbema.
John 14:30 in Cubeo 30 Caride ijãravʉcavʉ ne jabocʉ, ñai abujuvai jabocʉ, daibi. Que baru ʉrarõ baju mʉjare coyʉbequijivʉ yʉ. Ʉ̃ yʉre ʉ̃i d̶aicõjeiye parʉé cʉvabecʉreca nʉcʉyʉmu yʉ.
John 15:19 in Cubeo 19 Mʉja ijãravʉcavʉ baju baru, mʉjare ʉjebu ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yópe ne ʉepedeca ne bajumia. Ʉbenita yʉ́vacari mʉjare beorĩ epecacʉ jívʉ barãjiyépe ayʉ ijãravʉcavʉre jocarĩ. Que baru náque cʉrivʉvacari, nácavʉ ãmevʉ mʉja. Que baru mʉjare ʉbema na.
John 17:14 in Cubeo 14 Iye mi coyʉicõjevarede yʉre, náre coyʉivʉ yʉ. Na yʉ́pe dápiaivʉbu cari. Yópe ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe dápiabema na. Que baru náre ʉbema ijãravʉcavʉ.
Romans 7:12 in Cubeo 12 Que baru ãmecʉbu yʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ãmeno cʉbetamu die. Que baru yo Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino cũináro máre ãmeno cʉbenotamu. Pʉeno baju mearotamu, yópe Jʉ̃menijicʉvacari pʉeno baju meacʉpe. Aru põeva nore mearore d̶aivʉ torojʉrivʉbu.
Romans 7:14 in Cubeo 14 Maja judíova majidivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre pʉeno mearo baju Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi epeiye báque boje diede aru ʉ̃ jie báque boje máre. Ʉbenita yʉ́capũravʉ d̶aicõjeimʉmu ji ãmeina d̶aiyʉeque. Aru ãmecʉbu yʉ. Yʉ́vacari d̶ayʉbu yópe ji ãmeina d̶aiyʉepe. Yópe yebacacʉ, apecʉi bojed̶aimʉpe páyʉbu yʉ. Aru ji ãmeina d̶aiyʉe ñai yebacacʉi jabocʉpe painomu. Que baru yʉrecabu d̶aicõjeimʉ ji ãmeina d̶aiyʉeque.
Romans 7:22 in Cubeo 22 Torojʉrĩ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ji ũmei. Aru d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ diede.
Romans 12:1 in Cubeo 1 Mʉja, jívʉ, Jʉ̃menijicʉi pare cõmaje ãroje jã́iye boje majare, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque, jãve mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe, caiyede me matʉiyeda cainʉmʉa. Yópe põeva ne jícaiyepe ãimara boaimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉre, jíjarã mʉja mʉje bajuáre. Ʉbenita apʉrivʉbu mʉja. Mʉjavacari epejarã mʉje bajuá coapa Jʉ̃menijicʉre, memecarãjivʉ ʉ̃́re cũinácʉre. Yópe d̶arĩ coatejarã mʉja mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉrĩ jã́cʉyʉme mʉjare. Nópe d̶aivʉ mʉja mearore jívʉbu Jʉ̃menijicʉre jãve mʉje ũmeque.
Romans 13:14 in Cubeo 14 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristore jẽniajara, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru mʉje ãmeina d̶aiyʉepe dápiaiyede dajocarĩ, d̶abejarã mʉje ʉrõ ãmenore.
1 Corinthians 3:19 in Cubeo 19 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne majié bojecʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ne coyʉiyede ne majiéque, “Ʉbenina coyʉivʉbu”, arĩ dápiaibi ʉ̃. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ ʉbenina arĩ majiniduivʉre jarʉvaibi Jʉ̃menijicʉ, ne baju majiniduiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
2 Corinthians 4:4 in Cubeo 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede.
2 Corinthians 5:17 in Cubeo 17 Que baru maja Cristore jʉ aivʉ cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Jʉ̃menijicʉi oatʉvaimaratamu maja. Yópe mamarʉmʉre põeteivʉ bácavʉpebu. Maje dápiaiyede, maje d̶arĩ cõmajiyede, maje jʉ arãjiye jipocai Cristore dajocad̶avʉ̃ maja caride. Quénora maje cʉvae boje mamaũmene, maje dápiaiyede, maje d̶arĩ cõmajiyede, oatʉvad̶avʉ̃ maja caride. Majarecabu dajocaivʉ bácavʉ javede maje d̶arĩ cõmajiye báquede maje jʉ arãjiye jipocai. Quénora d̶arĩ cõmajiyavʉ̃ mamaene caride.
2 Corinthians 6:14 in Cubeo 14 Ʉbenita ji ʉedeca mʉje yóvarãjiyepe ayʉ yʉre, yóvabejarã mʉja ina Jesúre jʉ abevʉque, uparivʉ teiyede náque aru ĩnajivʉ tãutʉrare aru pʉrʉbʉoiyede náque máre. Põeva mearore d̶aivʉ ye bʉojabenama yóvaivʉ ina ãmenore d̶aivʉque. Aru põeva miad̶ároi cuivʉpe, ne mearore d̶are nʉiye boje, ye bʉojabenama yóvaivʉ náque, ina ñeminoi cuivʉpe, ne ãmenore d̶are nʉiye boje.
Galatians 1:4 in Cubeo 4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni ʉ̃i bajuma yaidéjaquemavʉ, maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ ijãravʉcavʉpe.
Galatians 5:22 in Cubeo 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca.
Ephesians 1:18 in Cubeo 18 Jẽniaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe ayʉ mʉjare me nurié, mʉje majinajiyepe ayʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Mʉjarecabu ʉ̃i cutuimara mácavʉ, napini corenajivʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje napini coreiyede. Mʉjavacari cʉvarãjaramu ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepe caivʉ ʉ̃i põevare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje cʉvarãjiyede.
Ephesians 2:2 in Cubeo 2 Dinʉmʉ mácarõre maja cʉrivʉ barejaquémavʉ ãmeina d̶aivʉ yópe ijãravʉcavʉ ne cʉepe ãmeina d̶aivʉ. Maja jʉ aivʉ barejaquémavʉ ñai ãmecʉ, abujuvai jabocʉre. Ʉ̃́recabe bʉoyʉ ina põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre.
Ephesians 4:17 in Cubeo 17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ.
Ephesians 4:22 in Cubeo 22 Que d̶aivʉ baru, dajocajarã aipe ãrojae máquede mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. D̶are nʉivʉ barejaquémavʉ ãmenore mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. No boje, jʉjovaimaratamu mʉja. Que baru pʉeno ãmenore d̶aivʉ baru aru dajocabevʉ baru mʉje javeque d̶aiye báquede, bíjarãjaramu mʉja coateivʉpe Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
Ephesians 5:9 in Cubeo 9 Que teni meara marajáramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Caino mearore d̶arãjaramu mʉja apevʉ põeva ne jã́iyede. Aru yávaiyede jãvene coyʉrãjaramu mʉja máre.
Ephesians 5:17 in Cubeo 17 Que baru d̶abejarã coreóvabevʉpe. Quénora me d̶arĩ jã́jara, coreóvarãjivʉ maje jabocʉ Cristoi ʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Colossians 1:21 in Cubeo 21 Aru mʉjacapũravʉ javede ãmeina dápiaivʉ barejaquémavʉ aru ãmenore d̶aivʉ barejaquémavʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva maucʉvarivʉ barejaquémavʉ mʉja.
Colossians 3:10 in Cubeo 10 Caride mearape ãrojarivʉbu mʉja. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju meara nʉre d̶aibi mʉjare, mʉje ãrojarajiyepe ayʉ ʉ̃́pe, ñai mʉjare cʉed̶ayʉ bácʉpe mamaũmeque, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re jãve.
Colossians 4:12 in Cubeo 12 Aru ñai Épafras máre, mʉje ĩmarocacʉ, aru Cristore memecayʉ, meaicõjeimi mʉjare. Ʉ̃́recabe cainʉmʉa pʉeno baju jẽniañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniañʉme mʉje meara marajiyépe ayʉ mʉje ũmei ye jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe caino Jʉ̃menijicʉi ʉrõre, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva.
1 Thessalonians 4:3 in Cubeo 3 Yópe ʉbi ñai Jʉ̃menijicʉ: Mʉja coapa d̶ajarã mearore cainʉmʉa. Meara májara mʉja, ʉ̃ jina mʉje teiye boje. Que baru cʉbejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque.
2 Timothy 3:16 in Cubeo 16 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃́vacari toivare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃́re toivacaivʉ bácavʉre. Que baru ʉ̃i yávaiye bojecʉvʉ majare, maje buenajiyepe aiye iye yávaiyede jãvene, aru maje coreóvarãjiyepe aiye maje ãmeina teiyede, aru maje oatʉvarãjiyepe aiye maje d̶aiyede, aru maje majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre, cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
Titus 3:5 in Cubeo 5 Que baru mead̶aibi majare. Ʉbenita mead̶abebi majare, maje mearo d̶arĩduiye boje. Quénora mead̶aibi majare ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. Maje ãmeina teiyede jarʉvaibi, mead̶acʉyʉ majare. Que teni ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare, maje apʉrãjiyepe ayʉ apʉé mamaeque.
James 1:27 in Cubeo 27 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, aru meacʉ, aru ãmeina tebecʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́inore, ʉ̃́recabe cad̶ateyʉ ina tẽumarare aru ina nomiópevare máre. Aru ʉ̃́vacari d̶abebi ãmenore yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe.
James 4:4 in Cubeo 4 Ãmena bajutamu mʉja. Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ dajocaiyʉrivʉbu mʉja yópe nomió ãmecoi dajocaiyepe jímarepacʉre jarʉvarĩ. Ina yóvaivʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe maucʉvarivʉbu Jʉ̃menijicʉre. ¿Coreóvabenarʉ mʉja diede? Jãve mʉja me coreóvaivʉbu diede. Que baru ácʉ põecʉ yóvaiyʉcʉ ijãravʉcavʉre ne ãmeina teiyeque yópe ne baju ʉrõpe, ʉ̃́recabe maucʉvacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 Peter 1:14 in Cubeo 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore.
1 Peter 1:18 in Cubeo 18 Me majidivʉbu mʉja dajocare d̶aimara mácavʉre mʉje cʉe báquede jocarĩ yópe apecʉ ʉ̃mʉi bojed̶aiyepe ʉ̃i yebacavʉre. Die cʉe báquebu yopedeca mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉe báquepe. Ne majicaiye báquede aru ne jã́d̶ovaiye báquede mʉjare ye cad̶atebedejaquemavʉ mʉjare. Que teni mʉja mearore d̶arĩdurejaquemavʉ aru torojʉrĩdurejaquemavʉ máre. Ʉbenita mʉja bʉoimarape paivʉ barejaquémavʉ die cʉe báque boje. Mʉjare bojed̶aiye báque bíjabequiyebu aru pojebequiyebu máre, yópe bojed̶aiyepe úrure aru platare máre.
1 Peter 2:3 in Cubeo 3 Nópe d̶ajarã, mʉje coreóvaiye boje aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶acayʉre mʉjare.
1 Peter 4:2 in Cubeo 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe.
2 Peter 1:4 in Cubeo 4 Ijãravʉcavʉ ãmena ãmeina dápiad̶ama aru ãmed̶ad̶ama ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni bíjare nʉñama na. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju me dápiaibi aru me d̶aibi máre. Que teni cʉbi me cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i ʉrarõ mearo aino mácarõque, bíjabede d̶aibi mʉjare, yópe ne bʉoimarare dupini nʉre d̶aiyepe, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe. Que baru mʉja meara, me dápiaivʉ, me d̶aivʉ máre bʉojarãjivʉbu.
2 Peter 2:20 in Cubeo 20 Ina põeva jarʉvaivʉ bácavʉ ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyede, ne coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre, oatʉvaivʉ baru ne ũmene, ãmeina tenajivʉ cojedeca, bʉojarãjarama na ãmena ne mamarʉmʉre ãmeno d̶aino mácarõ pʉeno.
1 John 2:15 in Cubeo 15 Ʉbejarã mʉja iyede, ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ʉede. Aru ʉbejarã yo ijãravʉcarõ cũiquínore máre. Ñai ʉcʉ baru ijãravʉre aru ijãravʉquede máre, ñai bʉojabebi ʉcʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre.
1 John 3:13 in Cubeo 13 Mʉja, jívʉ, cuecumamejara mʉja ina ijãravʉcavʉre Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉ ne ʉbede mʉjare máre.
1 John 4:4 in Cubeo 4 Mʉja, jímajinape paivʉ, mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinatamu. Que baru Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo dápiaicõjeimi mʉjare. Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ñai abujuvai jabocʉ jinatamu. Aru ñai abujuvai jabocʉ dápiaicõjeimi náre. Ʉbenita parʉcʉbe ñai dápiaicõjeñʉ mʉjare, ñai náre dápiaicõjeñʉ pʉeno. Que baru mʉja vainí tʉivʉbu ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ borocʉrivʉre.
1 John 5:19 in Cubeo 19 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi márare. Ʉbenita caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ cʉma abujuvai jabocʉi d̶aicõjeimara.
Revelation 12:9 in Cubeo 9 Que baru ñai ãijuacʉ ʉracʉ ne jaetovaimʉ mateáme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ʉ̃́recabe ãñʉ ãijuacʉ javecacʉ ʉ̃i ãmiá Satanás, abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́recabe jʉjovayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre. Ʉ̃ ʉ̃i ángelevaque, nárecabu ʉ̃i jaetovaimara mácavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ pʉ joborõita.
Revelation 13:8 in Cubeo 8 Ñai ãimacʉre mearore jínajarama caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ. Námu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉre ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i tucubobu. Ñai ovejajĩcʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́re Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre.