Romans 11:22 in Cubeo 22 Jã́rijide apa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉojaibi põevare. Aru ñájine d̶ayʉ máre bʉojaibi põevare. Ñájine d̶aibi ina ãmeina teivʉre, jʉ abeni vainí tʉivʉre ʉ̃́re. Ʉbenita mearo d̶acaibi maja jʉ aivʉre ʉ̃́re, d̶aiyʉrivʉre ʉ̃i ʉrõpe. Cainʉmʉa mʉje jʉ aru ʉ̃́re aru d̶aru yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ ĩcʉyʉme mʉjare máre ʉ̃́re jocarĩ.
Other Translations King James Version (KJV) Behold therefore the goodness and severity of God: on them which fell, severity; but toward thee, goodness, if thou continue in his goodness: otherwise thou also shalt be cut off.
American Standard Version (ASV) Behold then the goodness and severity of God: toward them that fell, severity; but toward thee, God's goodness, if thou continue in his goodness: otherwise thou also shalt be cut off.
Bible in Basic English (BBE) See then that God is good but his rules are fixed: to those who were put away he was hard, but to you he has been good, on the condition that you keep in his mercy; if not, you will be cut off as they were.
Darby English Bible (DBY) Behold then [the] goodness and severity of God: upon them who have fallen, severity; upon thee goodness of God, if thou shalt abide in goodness, since [otherwise] *thou* also wilt be cut away.
World English Bible (WEB) See then the goodness and severity of God. Toward those who fell, severity; but toward you, goodness, if you continue in his goodness; otherwise you also will be cut off.
Young's Literal Translation (YLT) Lo, then, goodness and severity of God -- upon those indeed who fell, severity; and upon thee, goodness, if thou mayest remain in the goodness, otherwise, thou also shalt be cut off.
Cross Reference Matthew 3:9 in Cubeo 9 Yópe arĩ, “Majeñecu Abraham mácʉ meacʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru ʉ̃i jorojĩquinore dupini bʉojarãjaramu maja”, arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja oatʉvabevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede dupini bʉojabenamu mʉja. Jápiajarã. Jʉ̃menijicʉ ʉcʉ baru, bʉojaibi oatʉvayʉ iboá cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe.
Luke 8:15 in Cubeo 15 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ, jʉ ad̶ama jãve diede. Aru me ãrʉma dajocabevʉva. Que baru nárecabu d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cãrijimevʉva, arejamed̶a Jesús.
John 8:31 in Cubeo 31 Ina judíova Jesús yebai cójijivʉre, ʉ̃́re jʉ aivʉ bácavʉre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Mʉja jʉ aivʉ baru ji bueiyede, ji bueimara baju barãjáramu mʉja.
John 15:2 in Cubeo 2 Aru dimu cavajĩbʉape paivʉtamu mʉja. Ãmecavabʉa, jẽmecavabʉare burarĩ jarʉvaibi jipacʉ. Meacavabʉa, jẽicavabʉare majié burarĩ, mead̶aibi jipacʉ, oteipõecʉ ʉ̃i d̶aiyepe d̶ayʉ. Que teni jẽicavabʉare ʉrarõ jẽne d̶aibi jipacʉ.
John 15:4 in Cubeo 4 Yʉ́que cʉjarã mʉja. Aru yʉ mʉjaque cʉcʉyʉmu. Cũinávʉpe cʉrãjaramu maja. Cavabʉ cʉbedu dimure, cainidʉa jẽmevʉ. Quédecabu mʉjare. Yʉ́que cʉbevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abenamu. Yʉ́que mautebevʉ baru, mearore, yópe ji memeiyepe, d̶abejebu mʉja. Põeva mearore d̶abevʉbu, yópe cavabʉa jẽidʉa cʉbepe.
Acts 11:23 in Cubeo 23 Ʉ̃i eaiyede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶aiyede ina Jesúre jʉ aivʉre. Que baru torojʉrejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Parʉrõreca yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: —Jesúre jʉ ajarã cainʉmʉa. Cũináũmeque d̶ajarã cainʉmʉa caiye iye ʉ̃i bueiye báquepe. Cainʉmʉa ãrʉmetebejarã diede, arejamed̶a náre.
Acts 14:22 in Cubeo 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na.
Romans 2:4 in Cubeo 4 Pued̶abecʉpe tebejacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i pare mearo cũiméno boje. Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉre. Dʉibajĩena napini coreibi mʉre. Coreóvajacʉ mʉ jãve Jʉ̃menijicʉ meacʉre mʉ́que, ʉ̃i ʉe boje mi jarʉvaquiyede mi ãmeina teiyede. Mi oatʉvaiye boje, mearo d̶acacʉyʉme mʉre.
Romans 2:7 in Cubeo 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que.
Romans 9:22 in Cubeo 22 Aru Jʉ̃menijicʉ d̶aibi põevare yópe pẽpeipõecʉ jororʉare ʉ̃i d̶aiyepe. Que teni Jʉ̃menijicʉ napimi ʉrarõ ina jorojĩni d̶aivʉre ʉ̃́re ne ãmeina teiyeque, ina bíjarãjivʉre. Ʉbenita apejãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i jorojĩyede põevare ne ãmeina teiye boje. Aru põevare majide d̶acʉyʉme ʉ̃i majiéde, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede náre, ne ãmeina teiye boje.
1 Corinthians 15:2 in Cubeo 2 Mʉja jãve jʉ are nʉivʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mead̶aimara marajáramu mʉja. Ʉbenita mʉja jãve jʉ abevʉ baru, mead̶aimara ãmenajaramu mʉja.
Galatians 6:9 in Cubeo 9 Que baru ʉetʉbevʉva mearo d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉi bojed̶aquiyepe aivʉ majare me ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Majare me bojed̶acʉyʉme, maje ʉetʉbevʉva dajocabedu maje d̶aiye méne, cad̶atenajivʉ apevʉre.
1 Thessalonians 3:5 in Cubeo 5 Que baru yʉ́capũravʉ napini bʉojabetecacʉ coreni majibecʉ cãreja mʉje borore. Que baru jarocacʉ ñai Timoteore, coreóvacʉyʉ aipe cʉrivʉre mʉja yópe iye yávaiye méne coyʉiyepe mʉje jʉ aiyede. “Ñai abujuvai jabocʉ jʉjovaiyʉcʉbebu náre. Aru ñʉje bueiye báque náre bojecʉbejebu”, arĩ dápiacacʉ yʉ.
1 Thessalonians 3:8 in Cubeo 8 Caride ñʉja coreóvaivʉbu jãve jʉ aivʉre mʉja Jesúre. Mʉja dajocabenajivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Que baru me cʉrĩ torojʉrivʉbu ñʉja.
Hebrews 3:6 in Cubeo 6 Ʉbenita Cristocapũravʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉbe. Aru jabocʉi mácʉbe parʉcʉ ʉ̃́re memecaipõecʉ pʉeno. Que baru Cristobe parʉcʉ Moisés bácʉ pʉeno. Caride Cristorecabe dajocabecʉva coreyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Aru majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, jidʉbevʉva aru torojʉrĩ dajocabevʉva napini corede nʉivʉ baru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare.
Hebrews 3:14 in Cubeo 14 Cainʉmʉa maje cʉede cãreja ijãravʉi dajocabevʉva jʉ are nʉiye jaʉvʉ majare Jesúre parʉéque, yópe maje mamarʉmʉre jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Nópe d̶aiye jaʉvʉ caivʉ majare, yóvarãjivʉre Cristore, memenajivʉre ijãravʉi ʉ̃́que, aru cʉrãjivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.
Hebrews 10:23 in Cubeo 23 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ jãve d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa. Que baru parʉéque Jesúre jʉ are nʉrajarevʉ yópe maje jʉ aiye báquepedeca mamarʉmʉre. Aru ye “Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepe” abevʉva, napini corenajarevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede caiye iye mearore yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.
Hebrews 10:35 in Cubeo 35 Que baru yópe mʉje jʉ aiye báquepedeca Jesúre jʉ are nʉjara mʉja jidʉbevʉva. Aru ʉrarõ mearo bojed̶ainore earãjaramu mʉja.
1 John 2:19 in Cubeo 19 Ina Cristore maucʉvarivʉ maje jẽneboi cʉ́teima. Ʉbenita majevʉ ãmema. Que baru etad̶ama na majare jocarĩ. Majevʉ baru, cʉjebu na majaque. Ʉbenita ne etaiye báque boje majare jocarĩ, majidivʉbu maja majevʉ ãmevʉre.
Jude 1:20 in Cubeo 20 Ʉbenita mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre d̶ajarã mʉje ũmei mʉje Jesucristore jʉ aiyeque me, Jʉ̃menijicʉi majide d̶aiye báquede majare ʉ̃i yávaiye méne, maje meara marajiyépe ayʉ jaʉbevʉva ʉ̃i jã́inoi. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉre ñai Espíritu Santoi cad̶ateinoque.
Revelation 2:5 in Cubeo 5 Caride ãrʉjacʉ yʉre javede mi pare ʉe báquepe. Chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, d̶acʉyʉ yópe mi d̶aiye báquepe mamarʉmʉre mi coreóvaiyede yʉre. Pare ʉ́teavʉ̃ mʉ. Ʉbenita que d̶aiyʉbecʉ baru, ʉbecʉ bacʉyʉ́mu mʉ yʉre. Que baru mi yebai darĩ, mi pẽoibʉa tʉoijarabore ĩni, nʉvacʉyʉmu dijarabore mʉre jocarĩ.