Romans 11 in Cubeo

1 Que baru, ¿Israecavʉre Jʉ̃menijicʉ jarʉvaidi ʉ̃́re jarʉvarĩ? jẽniari jã́ivʉ yʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve jarʉvabebi náre. Yʉrecabu Israecacʉ. Abraham mácʉi pãramecʉbu yʉ. Aru Benjamín ãmicʉriyajubo põeyajubocacʉbu yʉ.

2 Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi beoimaramu. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare ʉ̃i põeva márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ jarʉvabebi ñʉjare. Aru mʉja coreóvaivʉbu jãve yópe arĩ toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Elíai coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉque. Elías chĩoñʉ arĩ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque: “Mʉ, ji jabocʉ, jave boarĩ́ jarʉvaquemavʉ mi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Aru mi ãimarare boarĩ́ juarĩ jícaivare máre mʉre jave bíjare d̶aquemavʉ die coapa. Aru yʉ quécʉrabu mi yávaiyede coyʉcaipõecʉ apʉcʉ cãreja. Que baru yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu na”, arejaquemavʉ Elías Jʉ̃menijicʉre.

4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Elíare: “Siete mil paivʉ baju ʉ̃mʉva Israecavʉ cʉrivʉ cãreja mearore jíbema na pẽpeimʉre ʉ̃i ãmiá Baal”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Elíare.

5 Quédecabu caride máre. Obebevʉ baju cʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje majare. Jʉ̃menijicʉ beoibi majare ʉ̃i me boje, mearo d̶acayʉ bojecʉbeda.

6 Beobebi majare maje mearo d̶aiye boje. Jʉ̃menijicʉi beoru põevare ne mearo d̶aiye boje, mearo d̶acaiye bojecʉbe cʉbejebu. Quénora ʉ̃́re bojed̶ajebu na ne mearo d̶aiyede.

7 ¿Aipe arãjidi maja caride? Yópe arãjivʉbu maja: Ina Israecavʉ vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita caivʉ eabedejaquemavʉ ne ʉrõre. Obebejĩna nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, earejaquemavʉ diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ caivʉ apevʉ nácavʉre jápiaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i cutuiyede náre.

8 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ dápiabede d̶arejaquemavʉ náre aru coreóvabede d̶arejaquemavʉ náre máre. Javede aru caride máre jã́menama na aru jápiabenama na Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede aru ʉ̃i ʉrõre máre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.

9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ David bácʉre: Caiye iye mead̶aiye ñʉoibope baquiyébu. Náre jẽni tʉre d̶aquiyebu. Aru ñájine d̶aquiyebu náre.

10 Jʉ̃menijicʉ jã́mene d̶ajacʉrĩ náre, ne coreóvabeni ñájinajiyepe ayʉ cainʉmʉa, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ.

11 Que baru, ¿ina judíova Jʉ̃menijicʉre jã́iyʉbeni aru jápiaiyʉbeni ne vainí tʉiye báque boje bíjarorejaquemari náre? jẽniari jã́ivʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Ina judíova jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru vainí tʉrejaquemavʉ na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Iye ne vainí tʉiye báque ãmeina teiye barejaquémavʉ. Aru iye ne ãmeina teiye boje, ina judíova ãmevʉ jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru jʉ aivʉre máre, Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ náre, ina judíova ne jorojĩnajiyepe ayʉ.

12 Ina judíova ne ãmeina teiye báque boje, apevʉ obedivʉ ijãravʉcavʉ ead̶ama ʉrarõ mearore. Aru ina judíova ne baju boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore eabe báque boje, ina judíova ãmevʉ ead̶ama ʉrarõ mearore. Que baru pʉeno ʉrarõ mearo baju baquiyébu ãnijãravʉ baquinóre, caivʉ judíova Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉbu ne jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru ne jʉ aiyede Jesucristore.

13 Caride coyʉyʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre. Cristovacari yʉre bueicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ judíova ãmevʉre. Dápiaivʉ yʉ parʉrõ ji memeinore.

14 Que teiyede, apevʉ jívʉ, judíova, jorojĩnajichʉma ji bueiyede mʉjare. Que baru jʉ arãjarama Jesucristore aru jápiarãjarama Jʉ̃menijicʉre máre, mʉjape, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ náre.

15 Jʉ̃menijicʉi ʉbede ina judíova jã́iyʉbevʉre ʉ̃́re aru jápiaiyʉbevʉre máre, apevʉ ijãravʉcavʉ cãrijimenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru ʉrarõ mearo baju baquiyébu ãnijãravʉ baquinóre, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaiyede ina judíovare, mead̶acʉyʉ náre. Yópe yaivʉ bácavʉ ne nacajaiye yainore jarʉvarĩ ʉrarõ mearo bajutamu.

16 Pã́ubore mama buraijevede põeva ne jídu Jʉ̃menijicʉre, caibo dibo máre Jʉ̃menijicʉ jibobu. Aru jocʉcʉ nʉomure máre põeva ne jídu Jʉ̃menijicʉre, caiye dicʉ cavabʉa máre Jʉ̃menijicʉi cavabʉabu. Quédeca Abraham mácʉ Jʉ̃menijicʉ jicʉ barejaquémavʉ. Que baru ʉ̃i pãramenacavʉ máre Jʉ̃menijicʉ jinamu.

17 Jocʉcʉ olivo ãmicʉricʉ cʉvʉ jioi. Aru ñʉja judíova dicʉpe paivʉbu. Ñʉjeñecu mácʉ, Abraham mácʉ, dicʉ nʉomupe páyʉbe. Aru apecʉ cʉvʉ macarõcacʉ olivo ãmicʉricʉ. Dicʉpe paivʉbu mʉja, judíova ãmevʉ. Olivocʉ jiocacʉre cavabʉare burarĩ jarʉvaquemavʉ. Que baru macarõcacʉ cavabʉare ĩni, doaquemavʉ olivocʉ jiocacʉre. Que baru ñʉja judíova cad̶ateivʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre, nopedeca jocʉcʉ nʉoi oco mʉri cad̶ateiyepe cavabʉare. Ñʉja mead̶acaivʉbu mʉjare ñʉje jíye boje mʉjare caiye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede ñʉjare Abraham mácʉ yóbore.

18 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmeina jã́mejara ina judíovare, Jʉ̃menijicʉi ʉbemara mácavʉre, yópe cavabʉa buraicavabʉape. Dápiabejarã mʉja mʉje baju ne pʉeno meara. Mʉja máre cavabʉape paivʉbu. Que baru cavabʉa ãmevʉ jíye ocore nʉomuare. Quénora nʉomuamu jíye ocore cavabʉare. Nopedeca mʉja mearore d̶abevʉ ñʉja judíovare, quénora ñʉja mearore d̶aivʉbu mʉjare.

19 Ʉbenita cũinácʉ mʉjacacʉ acʉyʉme yʉre, “Yópe jocʉcʉare coreipõecʉi buraiyepe cavabʉare jioi cʉricʉre, doacʉyʉ apecavabʉa macarõi cʉricʉi cavabʉaque, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ĩnejaquemavʉ apevʉ judíovare ʉ̃i põevare jocarĩ, epecʉyʉ yʉre ne yebai”, acʉyʉme yʉre cũinácʉ mʉjacacʉ.

20 Jãvemu no. Jʉ̃menijicʉ ĩnejaquemavʉ náre, ne jʉ abe báque boje ʉ̃́re. Aru cʉvʉ mʉ dicʉi mi jʉ aiye boje ʉ̃́re. Ʉbenita dápiabejacʉ mʉ mi baju apevʉ pʉeno meacʉ. Quénora me d̶ajacʉ aru me jã́jacʉ mʉ.

21 Yópe jocʉcʉare coreipõecʉ dajocabepe caiye cavabʉare jocʉcʉi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ caivʉ judíovare dajocabedejaquemavʉ ʉ̃i põevaque. Ʉ̃i ĩ́yepedeca ina judíova ʉ̃́re jʉ abevʉre, jãve mʉre máre ĩcʉyʉme ʉ̃́re mi jʉ abedu.

22 Jã́rijide apa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉojaibi põevare. Aru ñájine d̶ayʉ máre bʉojaibi põevare. Ñájine d̶aibi ina ãmeina teivʉre, jʉ abeni vainí tʉivʉre ʉ̃́re. Ʉbenita mearo d̶acaibi maja jʉ aivʉre ʉ̃́re, d̶aiyʉrivʉre ʉ̃i ʉrõpe. Cainʉmʉa mʉje jʉ aru ʉ̃́re aru d̶aru yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ ĩcʉyʉme mʉjare máre ʉ̃́re jocarĩ.

23 Aru ina judíova Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ, ne jʉ aru ʉ̃́re aru ne baju dápiainore oatʉvaru, Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme náre máre ʉ̃i põevaque cojedeca.

24 Mʉja judíova ãmevʉ jocʉcʉ macarõi cʉricʉ cavabʉare buraimara mácavʉpe paivʉbu mʉja. Que baru mʉje cójijiye báque Jʉ̃menijicʉi põevaque yópe cavabʉa ne doaiye báquepebu jocʉcʉ jioi cʉricʉrã. Ʉbenita ina judíova jocʉcʉ jioi cʉricʉ cavabʉa buraicavabʉa bácavʉpe paivʉbu. Que baru ne cójijiye baquiyé cojedeca Jʉ̃menijicʉi põevaque yópe cavabʉare ne doarãjiyepedecabu dicʉ jioi cʉricʉrã cojedeca. Que baru maiyójabevʉ no Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i epequino náre cojedeca ʉ̃i põevaque.

25 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Diede mʉja majidivʉ baru, “Me majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabenajaramu mʉja mʉje ũmei. Jãvemu yo: Ina Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiaiyʉbema caride. Ʉbenita apejãravʉ baquinói jápiarĩ ʉ̃i yávaiye méne jʉ arãjarama na diede. Na jʉ abenama pʉ caivʉ ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ ne jʉ aiyeta Jesucristore. Aru no yóboi, ina judíova máre jápiarĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jʉ arãjarama diede.

26 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme caivʉ ina judíova jʉ arãjivʉre ʉ̃́re. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Ñai mead̶aipõecʉ dacʉyʉme Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Jarʉvacʉyʉme caiye ina Jacob bácʉi pãramena ne ãmeina teiyede. Aru ãrʉmetecʉyʉme diede.

27 Que teni d̶acacʉyʉmu yʉ yópe “D̶acacʉyʉmu mʉjare”, ji aiye báquepedeca, ji jarʉvaiyede ne ãmeina teiyede, ãrʉmetecʉyʉ diede, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.

28 Ina judíova Jʉ̃menijicʉre maucʉvarivʉbu na, jʉ abevʉ ʉ̃i yávaiye méne. Aru ne que d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi apevʉ mʉjare, judíova ãmevʉre. Ʉbenita ina judíovare Jʉ̃menijicʉ ʉbi, ʉ̃i beoiye báque boje néñecuva mácavʉre.

29 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acarĩ bʉiyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, aru ʉ̃i cutuiyede põevare ʉ̃ jina márajivʉre, jãve oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore. Dajocabebi ʉ̃i mearo d̶acaiyede aru ʉ̃i cutuiyede máre. Quénora bʉojaibi iye mearo d̶aiyede ʉ̃i bʉiye báquede.

30 Aru mʉja judíova ãmevʉcapũravʉ javede jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita caride ina judíova ne jʉ abede ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉjare.

31 Nopedeca ina judíovacapũravʉ caride, Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iyede mʉjare, jʉ abema ʉ̃́re. Ʉbenita jʉ arãjarama ʉ̃́re ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyede mʉjare, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre máre ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje.

32 Que baru Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeimarape d̶aibi caivʉ põevare, ne jʉ abe boje ʉ̃́re, cõmaje ãroje jã́cʉyʉ náre.

33 Jãve Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajutame. Aru ʉrarõ cõmaje ãroje jã́imi caivʉ põevare. Ʉrarõmu ʉ̃i cʉve cʉvae, aru ʉ̃i majié, aru ʉ̃i coreóvaiye máre. Ñame coyʉiye bʉojabema ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i me coreóvaiye boje caivʉ pʉeno. Aru ñame coreóvarĩ bʉojabema ʉ̃i d̶aiyede, ʉ̃i me majié boje caivʉ pʉeno.

34 Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi dápiaiyede majicʉ. Aru põecʉ cʉbebi majicarĩ bʉojayʉ Jʉ̃menijicʉre.

35 Aru põecʉ cʉbebi jícacʉ Jʉ̃menijicʉre apejĩene, Jʉ̃menijicʉi bojecʉbenore cʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃́re cojedeca, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.

36 Que baru Jʉ̃menijicʉvacari cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. Ʉ̃i parʉéque caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Aru ʉ̃i cʉe boje caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Que baru caivʉ jínajarevʉ mearore Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu.