Cross Reference Luke 18:14 in Cubeo 14 Coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetequemavʉ ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita ãrʉmetebetequemavʉ ñai fariseo ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, arejamed̶a Jesús.
John 4:17 in Cubeo 17 —Jimarepacʉ cʉbebi, arejacod̶a õ. —Jãve ad̶obu mʉ. Mimarepacʉ baju cʉbebi.
Acts 13:46 in Cubeo 46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju parʉrõque arejaimad̶a: —Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye yávaiye méne ina judíova ãmevʉre.
Acts 18:6 in Cubeo 6 Na ʉ̃i yávaiyede jʉ abevʉ, aru ʉ̃́re maucʉvarivʉ, aru ãmeina ne yávaiye ʉ̃́re máre, ne nópe d̶aiye boje, Pablo pʉpedejamed̶a ʉ̃i doicajede, ne majinajiyepe ayʉ dajocacʉyʉ náre. Aru arejamed̶a: —Coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare. Ʉbenita mʉjavacari jápiabevʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, mead̶aipõecʉre, jʉ abevʉ mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. Que baru mʉjavacari mʉje bajuma bíjaivʉ mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quénora ñájinajaramu toabo cũiméboi. Yʉ́capũravʉ cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Que baru dajocayʉbu mʉjare caride. Coyʉcʉnʉquijivʉ iye yávaiye méne judíova ãmevʉre, arejamed̶a Pablo ina judíovare.
Romans 3:3 in Cubeo 3 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Apevʉ judíova jʉ abema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. ¿Ne jʉ abe boje, d̶abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ nópe ʉ̃i aiye báquepedeca?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ põeva ne borocʉru, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cainʉmʉa borocʉbecʉbe ʉ̃”. Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: Mi ñájine d̶aiyede yʉre ji jʉ abe boje mʉre, apevʉ jã́ivʉ aipe d̶arĩ ñájine d̶ayʉre yʉre, pued̶arĩ mʉre arãjarama na mi borore: “D̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majare. Borocʉcʉ ãmemi ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Romans 5:1 in Cubeo 1 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re. Aru cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare maje jabocʉ Jesucristo Jʉ̃menijicʉque.
Romans 11:18 in Cubeo 18 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmeina jã́mejara ina judíovare, Jʉ̃menijicʉi ʉbemara mácavʉre, yópe cavabʉa buraicavabʉape. Dápiabejarã mʉja mʉje baju ne pʉeno meara. Mʉja máre cavabʉape paivʉbu. Que baru cavabʉa ãmevʉ jíye ocore nʉomuare. Quénora nʉomuamu jíye ocore cavabʉare. Nopedeca mʉja mearore d̶abevʉ ñʉja judíovare, quénora ñʉja mearore d̶aivʉbu mʉjare.
Romans 12:16 in Cubeo 16 Cãrijimenoque cʉjarã mʉja apevʉque. Cũinátʉrʉ mʉje ũmei dápiajarã mʉja. Aru jã́jara caivʉ apevʉre cũinátʉrʉ. Dápiabejarã mʉja coapa “¿Meara márica?” apevʉ pʉeno. Quénora yóvajarã mʉja ina cõmaje ãrojarivʉre. Dápiabejarã mʉja ʉrarõ me majidivʉpe.
1 Corinthians 10:12 in Cubeo 12 Que baru ácʉ põecʉ “Ãmeina tebevʉ yʉ. Aru ãmeina tebecʉyʉmu máre”, arĩ dápiayʉ me d̶ajacʉrĩ, vainí tʉbecʉyʉ.
1 Corinthians 16:13 in Cubeo 13 Me jã́jara mʉja. Jʉ are nʉjara mʉja maje jabocʉ Jesucristore. Jidʉbejarã apevʉ ne ãmed̶ajʉroede mʉjare, mʉje Jesúre jʉ aiye boje. Aru parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, mʉje jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva.
2 Corinthians 1:24 in Cubeo 24 Ñʉja jaraivʉ baru mʉjare mʉje d̶aiye boje, yópe jabova parʉrivʉ ne cõjeiyepe, ñʉja jʉ aicõjeiyʉbevʉ mʉjare aipe jʉ aiye jaʉrõre mʉjare. Mʉja me coreóvaivʉbu aipe mʉje jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva, parʉrivʉ mʉje ũmei. Quénora jaraivʉ baru mʉjare, cad̶ateiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje torojʉrãjiyepe aivʉ mʉje ũmei.
2 Corinthians 10:5 in Cubeo 5 Cainʉmʉa ina mʉjacavʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩduivʉ, “Jãve ãmevʉ”, ʉbenina ne arĩduiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye ména, põeva ne coreóvabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ñʉja coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi parʉéque, jã́d̶ovarajivʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Que teni yópe churarava ne vainí tʉrĩ jẽni jacoiyepe ne mauvare, jʉ are d̶arãjiyepe aivʉ náre ne baju jabocʉre, ʉ̃i cõjequiyepe aivʉ náre, nopedeca maje jabocʉ Cristore dápiaicõjene d̶aivʉbu ñʉja ñʉje mauvare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re ñʉje coyʉvaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque.
Philippians 2:12 in Cubeo 12 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, que baru yópe d̶ajarã. Mʉje d̶arĩ cõmajiyepe ji cõjeiyede yópe ji bueiyede javede ji cʉede mʉjaque, nopedeca pʉeno baju yʉre jʉ arĩ, d̶ajarã ji bueiyepe caride, ji cʉede joai mʉjare jocarĩ. Mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aimaratamu. Que baru pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre me. Aru cainʉmʉa memene nʉjara mʉje d̶aiyeque, cʉrãjivʉ me aru cʉvabenajivʉ pʉcaũmea máre.
Colossians 2:7 in Cubeo 7 Que teni jʉ are nʉjara Jesucristore, aru d̶are nʉjara yópe ñʉje bueiyepe mʉjare ʉ̃i yávaiye méne mamarʉmʉre. Caijãravʉa pʉeno baju d̶are nʉjara yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru, “Jesucristoi yávaiye me jãvetamu”, are nʉjara. Nopedeca buedejaquemavʉ mʉjare mamarʉmʉre. Aru pare torojʉede jíde nʉjara majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa.
2 Thessalonians 2:4 in Cubeo 4 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ maucʉvacʉyʉme caivʉ põeva ne pẽpeimarare, aru ne jʉ̃menijinare, caivʉ apevʉ ne mearore jímarare, aru Jʉ̃menijicʉre máre. Yópe arĩ, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ “Yʉrecabu parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno”, acʉyʉme. Que teni ecocʉyʉme Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉyʉ yópe jabocʉpe. Aru, “Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ”, acʉyʉme caivʉre.
1 Timothy 6:17 in Cubeo 17 Aru ina cʉve cʉvarivʉ ijãravʉquede yópe arĩ, coyʉjacʉ náre: “Dápiabejarã mʉja mearape apevʉ pʉeno”, ajacʉ náre. Aru, “Ñʉje cʉve cʉvae boje, napini coreivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabejarãri na. Que baru ijãravʉque cʉve cũiquíyebu. Aru ñame bʉojabebi majicʉ aipino joe cʉquiyede diede. Quénora náre napini coreicõjejacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe jíyʉ majare ʉrarõ baju caiyede, maje torojʉrãjiyepe ayʉ.
2 Timothy 3:3 in Cubeo 3 Jecʉbenajarama névʉre. Aru cõmaje ãroje jã́menajarama apevʉre. Yávarãjarama borocʉede apevʉi borore. Oarĩ corebenajarama ne baju d̶aiyʉede. Jijecʉrãjarama. Aru ʉbenajarama caino mearore máre.
Hebrews 3:12 in Cubeo 12 Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, me d̶ajarã, mʉjacacʉ cũinácʉ ʉ̃i ãmeina dápiabequiyepe aivʉ ʉ̃i ũmei, dajocaiyʉcʉ ʉ̃i jʉ aiyede ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
Hebrews 3:19 in Cubeo 19 Que baru coreóvaivʉbu maja aipe vaiye báquede na mácavʉre. No joborõ ne cãrijimejʉrorijoborõre eabedejaquemavʉ na mácavʉ, ne jápiaiyʉbeni jʉ abe báque boje Jʉ̃menijicʉre.
Hebrews 4:6 in Cubeo 6 Ina majeñecuva mácavʉ, mamarʉmʉ jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, cãrijimene d̶aimara ãmenejaquemavʉ na mácavʉ, ne diede jápiarĩdurĩ jʉ abe báque boje. Ʉbenita apevʉ põeva cʉma caride, Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara.
Hebrews 4:11 in Cubeo 11 Que baru caino maje oainope d̶aiye jaʉvʉ majare, earãjivʉ maje cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, majacacʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉbequiyepe aivʉ eabecʉ ʉ̃i cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ʉ̃i dajocaiye boje ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, yópe majeñecuva mácavʉ ne eabe báquepe ne cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ne jápiabeni jʉ abe báque boje ʉ̃i yávaiyede.
James 2:19 in Cubeo 19 Mʉ coreóvayʉbu Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉcʉre. Mearotamu no mi coreóvaino. Abujuva máre coreóvad̶ama Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉcʉre. Aru ʉ̃́re jidʉrivʉ bidiyama na. Ʉbenita ne coreóvaiyede ʉ̃́re cad̶atebevʉ náre.
James 4:6 in Cubeo 6 Aru Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju cad̶ateibi majare ʉ̃i me boje. Que baru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ maucʉvaibi ina ‘¿Meara márica apevʉ pʉeno?’ aivʉre. Ʉbenita ʉ̃i me boje cad̶ateibi ina ‘Apevʉ cãchinotamu maja’, aivʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1 Peter 1:17 in Cubeo 17 Mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, “mʉ, jipacʉ” aivʉbu ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe ñai jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉ, coyʉyʉ majare coapa, mearo d̶ayʉre o ãmeno d̶ayʉre máre, maje d̶aiye báque boje ijãravʉre. Que baru pued̶ajarã ʉ̃́re mʉje cʉedeca yore ijãravʉi.
1 Peter 5:5 in Cubeo 5 Aru mʉja, bojʉvʉ, jʉ ajarã ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare. Aru caivʉ mʉja dápiabejarã mʉje baju meara apevʉ pʉeno. Quénora memecajarã mʉje bajumia yebacavʉpe, jabocʉpe tebevʉva. Yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: Jʉ̃menijicʉ maucʉvaibi ina dápiaivʉre ne baju pʉeno meara apevʉ pʉeno. Ʉbenita ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje, cad̶ateyʉbe ina “¿Meara márica?” abevʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
1 Peter 5:9 in Cubeo 9 Ʉbenita dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora maucʉvajarã ñai abujuvai jabocʉre, mʉje coreóvaiye boje caino joborõacavʉ ijãravʉi Jesúre jʉ aivʉ, na máre ñájiñama mʉje ñájiyepe.
1 Peter 5:12 in Cubeo 12 Toivacaivʉ mʉjare iyoca paperayoca quĩ́jiyocare Silvanoi cad̶ateiyeque. Ʉ̃́recabe Jesúre jʉ ayʉ dajocabecʉva ji jã́inoi. Parʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare mʉje ũmei. Aru majide d̶aiyʉvʉ mʉjare jãve iye ji toivacaiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjare ʉ̃i pʉeno me boje. Que baru dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re.
Revelation 3:17 in Cubeo 17 ’Mʉ́capũravʉ ‘Ʉre cʉve cʉvavʉ yʉ’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Apejĩe ye jaʉbevʉ yʉre’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Caiye cũinátʉrʉ me nʉivʉ yʉre ji majié boje’, arĩduivʉ mʉ. Ʉbenita ye coreóvabecʉbu mʉ mi baju chĩoñʉre, yópe cõmaje ãrojacʉpe, cʉve cʉvabecʉpe, jã́ri eabecʉpe, aru cuitótecaje cʉvabecʉpe máre. Yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́ri eabepe ijãravʉquede, nopedeca majide eabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede. Aru yópe cuitótecaje cʉvabecʉ ʉ̃i cʉyepe, nopedeca cʉyevʉ mʉ mi ãmeina teiye boje Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
Revelation 18:7 in Cubeo 7 Yópe ʉrarõ mearore aru ʉre cʉve bojecʉede máre ne ĩ́ye báquepe ne baju, nopedeca ĩcavajarã náre ñájiyede ʉre aru chĩoiyede máre ʉre cũinátʉrʉra. Yópe arĩ dápiarĩduyama na ne ũmei: “Yui jabotenajivʉ dobarivʉbu ñʉja. Apejĩe ye jaʉbevʉ ñʉjare. Cõmaje ãrojarivʉ ãmenajaramu ñʉja cainʉmʉa. Aru chĩomenajaramu, ñájimenajaramu máre cainʉmʉa”, arĩ dápiarĩduyama nócavʉ, “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” aivʉ.