Cross Reference Matthew 5:26 in Cubeo 26 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ne bʉoru mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, etabecʉyʉmu mʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiyede bojed̶ayʉta, arejamed̶a náre Jesús.
Matthew 6:2 in Cubeo 2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 6:16 in Cubeo 16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 8:10 in Cubeo 10 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejame Jesús. Aru jã́ri ina nʉivʉre ʉ̃i yóboi, arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre, Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe.
Matthew 10:15 in Cubeo 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ aru ina Gomorracavʉ bácavʉ máre pare ãmeina d̶aivʉ barejaquémavʉ. Ʉbenita diĩmarocavʉ mʉjare copʉ etabevʉ ñájinajarama nócavʉ bácavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arejame Jesús, ñʉjare jaroyʉ.
Matthew 10:23 in Cubeo 23 Cũináro ĩmarocavʉ ne ñájine d̶aiyede mʉjare, dupini nʉjara mʉja apeno ĩmaroi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, copaidacʉyʉmu mʉje coyʉrĩ bubarãjiye jipocamia ji yávaiye méne cainoa maje ĩmaroa, Israeque ĩmaroai.
Matthew 10:42 in Cubeo 42 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ jíyʉ cũinárʉ jororʉre ocoque, cad̶atecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, parʉbecʉreca ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiyede ʉ̃́re, arĩ buedejame Jesús.
Matthew 11:11 in Cubeo 11 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno, ina ijãravʉre põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita caivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ʉ̃i mearo d̶acaimaramu Juan Bautista pʉeno. Aru nácacʉ ʉbeni cʉcʉ máre Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan Bautista pʉeno, arejame Jesús.
Matthew 13:17 in Cubeo 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva aru meara põeva máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru jápiaiyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jápiaiyede. Ʉbenita jápiabetequemavʉ, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús.
Matthew 16:28 in Cubeo 28 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jaboteyʉre, arejame ñʉjare Jesús.
Matthew 17:20 in Cubeo 20 Aru Jesús arejame ñʉjare: —Quĩ́jino mʉje jʉ aiye boje yʉre, que baru jaetovarĩ majibetevʉ mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Oteiyabe mostaza ãmicʉriyabe quĩ́jiyabetamu. Ʉbenita pĩaríburu yóboi, jocʉcʉ ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru yʉre quĩ́jino, nópe quĩ́jiyabe oteiyabepe, Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶ajebu mʉjare. Mʉja me jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉje cõjenu icũ cʉ̃racũ ʉracũre yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ ãnoita”, dicũ jʉ ajebu mʉje cõjeiyede. Jãve jʉ aivʉ baru yʉre, caiye d̶aiyede majinajaramu mʉja.
Matthew 18:3 in Cubeo 3 Aru arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja.
Matthew 18:18 in Cubeo 18 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ mʉje jacopʉbemarare ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru caivʉ mʉje jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi.
Matthew 19:23 in Cubeo 23 Que baru Jesús arejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre.
Matthew 19:28 in Cubeo 28 Aru ñʉjare arejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mamajãravʉ daquijãravʉ baquinó yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearoi, jabotecʉyʉ põevare. Aru mʉja máre, daivʉ bácavʉ yʉ́que, dobarãjaramu doce painoa jabovai dobarõa mearoa coapa, coyʉrãjivʉ ina doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre méne o ãmene ne d̶aiyede.
Matthew 21:21 in Cubeo 21 Aru Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja me jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi” arĩ dápiabevʉ baru, mʉja máre d̶arĩ bʉojarãjaramu yópe ji d̶aiye báquepe dicʉ higueracʉre. Aru pʉeno baju d̶arĩ bʉojarãjaramu mʉja. Icũ cʉ̃racũre “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ” mʉje aru, nópe d̶aquiyebu dicũ.
Matthew 21:31 in Cubeo 31 Náre jẽniari jã́rejame Jesús: —¿Ácʉba ina pʉcarã mamaracacʉ jípacʉi ʉrõpe d̶ayʉ bácʉ? arejame Jesús. Arejaima Jesúre: —Ʉ̃i mamarʉmʉ jẽniaimʉ mácʉ ʉ̃i ʉrõpe d̶aquemavʉ, arejaima. Aru Jesús arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ecorãjarama Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jipocai.
Matthew 23:36 in Cubeo 36 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ijãravʉcavʉ ñájinajaramu, mʉje ãmeina d̶aiye boje, arĩ buedejame Jesús.
Matthew 24:2 in Cubeo 2 Aru ñʉjare arejame: —Caiñamia diñamia ʉrad̶ãmia cʉ̃ramiare jã́ivʉbu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃rava tʉquiyebu, arejame Jesús.
Matthew 24:34 in Cubeo 34 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
Matthew 24:47 in Cubeo 47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ʉ̃i cʉvaede.
Matthew 25:12 in Cubeo 12 Ʉbenita ñai pʉrʉbʉoyʉ yópe aquemavʉ náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉjare coreóvabevʉ yʉ”, aquemavʉ ʉ̃ ina bojʉrõmiva majibevʉre, arejame Jesús.
Matthew 25:40 in Cubeo 40 Aru yʉ, caivʉ ne jabocʉ, acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶ateiyede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶ateiyepebu”, acʉyʉmu yʉ.
Matthew 25:45 in Cubeo 45 Aru yʉ acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶atebede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶atebepedecabu”, acʉyʉmu yʉ.
Matthew 26:13 in Cubeo 13 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji mead̶aiyede põevare, iye õi yʉre d̶acaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejame Jesús.
Mark 3:28 in Cubeo 28 Aru Jesús arejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaiyede máre.
Mark 6:11 in Cubeo 11 Aru apenoi ne copʉ etabedu mʉjare, aru ne jápiaiyʉbedu iye yávaiye méne, etarĩ nʉjara. Aru pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ne jápiaiyʉbe boje. Que teni diĩmarocavʉ coreóvarãjarama jʉ abevʉre Jʉ̃menijicʉre aru mʉjare máre, arejamed̶a Jesús.
Mark 8:12 in Cubeo 12 Aru chĩori, ũme dapurĩ pare, arejamed̶a: —¿Aipe teni ijãravʉcavʉ jã́d̶ovaiyede jã́iyʉri? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ jã́menajarama jã́d̶ovaiye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, arejamed̶a Jesús.
Mark 9:1 in Cubeo 1 Aru arejamed̶a náre cojedeca: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino cʉrõre parʉéque, ji jaboteiyede põevare, arejamed̶a Jesús.
Mark 9:41 in Cubeo 41 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jíyʉ baru cũinárʉ jororʉre ocoque, cad̶atecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi me bojed̶aiyede ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
Mark 10:15 in Cubeo 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
Mark 10:29 in Cubeo 29 Jesús arejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacore, jípacʉre, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiye boje máre, eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi cʉ̃ramiare, aru jíbʉrãre, ĩmarare, jíbʉcʉrõmivare, mamarare, aru ʉ̃i joborõare máre apevʉ ñájine d̶aivʉreca ʉ̃́re, daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre.
Mark 11:23 in Cubeo 23 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ icũ cʉ̃racũre ʉ̃i aru yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ”, nópe d̶aquiyebu dicũ. Ácʉ põecʉ ʉ̃i me jʉ aru Jʉ̃menijicʉre aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi”, arĩ dápiabedu, caiye ʉ̃i cʉ̃racũre cõjeiyepe tequiyebu.
Mark 12:43 in Cubeo 43 Õi que d̶aiyede jã́ñʉ Jesús, órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco, Jʉ̃menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne cʉvarõcarõre jíyama.
Mark 13:30 in Cubeo 30 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
Mark 14:9 in Cubeo 9 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji mead̶aiyede põevare, iye õi yʉre d̶acaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejamed̶a Jesús.
Mark 14:18 in Cubeo 18 Nore earĩ, dobarĩ ãivʉre, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ mʉjacacʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃. Ñai yʉre nópe d̶acʉyʉ, yʉ́que caride ãñʉme ʉ̃, arejamed̶a náre Jesús.
Mark 14:25 in Cubeo 25 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús.
Mark 14:30 in Cubeo 30 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami pʉque cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedrore Jesús.
Luke 4:24 in Cubeo 24 Aru yávare nʉrejamed̶a: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ cʉbebi ne me copʉ etaimʉ ʉ̃i joborõre.
Luke 11:51 in Cubeo 51 Apecʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre máre pʉ Zacarías bácʉ bajita, ñai ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉ coricai, jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ ñájinajarama ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje.
Luke 12:37 in Cubeo 37 Ñai jabocʉ darĩ earu ina ʉ̃́re memecaipõeva coreivʉre, torojʉrãjarama na. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai jabocʉ bʉocʉyʉme ʉ̃i jãrióicãvare. Aru náre dobaicõjeni tʉoiva yebai, jícʉyʉme ne ãrajiyeva.
Luke 13:35 in Cubeo 35 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinóre mʉje cʉrõre Jʉ̃menijicʉ dajocarĩ jarʉvacʉyʉme. Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe bajad̶éni ñai dayʉre Jʉ̃menijicʉi ãmiái, ʉ̃i parʉéque”, arejamed̶a Jesús.
Luke 16:17 in Cubeo 17 ’Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiye maiyójabevʉ. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye cũiye maiyójavʉ. Quénora caiye jãve vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, arejamed̶a Jesús.
Luke 18:17 in Cubeo 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejamed̶a Jesús.
Luke 18:29 in Cubeo 29 Aru Jesús arejamed̶a náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jímarepacore, jíbʉrãre, ĩmarare, ʉ̃i bʉcʉvare, o ʉ̃i márare máre, Jʉ̃menijicʉi jaboteino boje, ñai põecʉ eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi. Aru daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a Jesús.
Luke 21:32 in Cubeo 32 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe.
Luke 23:43 in Cubeo 43 Aru Jesús jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari jãravʉmica Paraíso ãmicʉrõi yʉ́que cʉcʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Jesús ñai chĩoñʉre ʉ̃i ãmeina teiye báquede.
John 1:51 in Cubeo 51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ vorĩ nʉinore jã́rajaramu mʉja. Nore Jʉ̃menijicʉi ángeleva, jõd̶aivʉre aru mʉivʉre jã́rajaramu mʉja. Aru ne coricai cʉcʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejame ñʉjare Jesús.
John 3:3 in Cubeo 3 —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ bedióva cojedeca ʉ̃i põetebedu mamaũmeque, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Jesús.
John 3:5 in Cubeo 5 Ʉ̃́re arejamed̶a Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ácʉ põecʉ ʉ̃i põetebedu ocoque aru Espíritu Santoque máre, ʉ̃́re jabotebecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ.
John 3:11 in Cubeo 11 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ñʉje majiéde mʉjare coyʉrĩduyavʉ̃ ñʉja. Ñʉje jã́iye bajure coyʉrĩduyavʉ̃. Ʉbenita jʉ abevʉ mʉja ñʉje coyʉrĩduiyede.
John 5:19 in Cubeo 19 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ji baju jipacʉi coyʉbenore jaʉrabeda d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jã́ñʉ, ʉ̃i d̶aiyepedeca d̶ayʉbu yʉ. Caiye iye jipacʉi d̶aiyede yʉ, mamacʉ, máre d̶aivʉ diede.
John 5:24 in Cubeo 24 Náre coyʉre nʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji coyʉiyede jápiayʉ baru aru yʉre daroyʉ bácʉre jʉ ayʉ baru, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃. Coatejʉrocʉ bácʉvacari Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ñájiñʉ macʉyʉ́ ãmemi. Javeta jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabi ʉ̃.
John 6:26 in Cubeo 26 Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre vorãdabevʉ mʉja, mʉje jápiarĩ eaiye boje ji jã́d̶ovaiyede põeva ne d̶arĩ majibede ji d̶aiyeque. Quénora yʉre vorãdad̶avʉ̃ mʉja, mʉje ãri yapiye báque boje.
John 6:32 in Cubeo 32 Aru Jesús jʉ ayʉ arejame náre: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Moisés bácʉ ãmenejaquemavʉ ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora jipacʉrecabe ñai jõd̶avari daroyʉ bácʉ ãiye bajure cavarõ mearoquede.
John 6:47 in Cubeo 47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ põeva jʉ aivʉ yʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjarama.
John 6:53 in Cubeo 53 Yópe arĩ, jẽvari coyʉrejame náre Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. Ji jiarʉre ãmevʉ baru mʉja, aru ji jivede máre ũcumevʉ baru, cʉbenajaramu mʉja mamaũmeque.
John 8:34 in Cubeo 34 Náre jʉ ayʉ arejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yópe cõjeimara ne baju ʉrõpe d̶abevʉ, quénora apecʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nopedeca caivʉ ina ãmeina d̶aivʉ cõjeimarapebu, ne ãmeina d̶aiyʉe boje.
John 8:51 in Cubeo 51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ ji coyʉiyede yaibécʉyʉme, arejame Jesús. Que ayʉ, põecʉi yaibéde ʉ̃i ũmei aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús.
John 8:58 in Cubeo 58 —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Abraham mácʉ ʉ̃i põetequiye jipocai cʉrejacacʉ yʉ, arejame Jesús.
John 10:1 in Cubeo 1 Dinʉmʉre náre yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ ovejavare biaido jedevacobei ecobecʉ, quénora biaidore mʉrina ecoyʉ baru, ʉ̃́recabe ñavaipõecʉ o tatorĩ ĩ́põecʉ.
John 10:7 in Cubeo 7 Bedióva cojedeca põevare yávarejame Jesús: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ovejavai biaido jedevacobepe páyʉtamu yʉ, põeva ne earãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre.
John 12:24 in Cubeo 24 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jaʉvʉ yʉre ji yaiquínore. Jẽvari coyʉrĩ coyʉquijivʉ. Yópe cũináyabe oteiyabede maje otebedu, quénora cũinárora mauteinomu no. Ʉbenita iyabe oteiyabede maje otedu, joborõ jívʉi cʉede cãreja, yainope teni, pĩarí cũpururi nʉiyavʉ. Nopedeca ji yaidú, obedivʉ põeva mamaũme cʉrivʉ bʉojarãjarama, ji yaiye boje.
John 13:16 in Cubeo 16 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yebacacʉ cʉbebi ʉ̃i jabocʉre vainí tʉyʉ. Aru daroimʉ cʉbebi ʉ̃́re daroyʉre vainí tʉyʉ máre.
John 13:20 in Cubeo 20 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ ji jaroimarare me jacopʉyʉ baru, yʉre máre me jacopʉibi ʉ̃. Ácʉ põecʉ yʉre me jacopʉyʉ baru, yʉre daroyʉ bácʉre máre me jacopʉibi ʉ̃. Que arĩ, coyʉrejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
John 13:38 in Cubeo 38 Aru Jesús arejame Pedrore: —¿“Mʉre boje yaiquíjivʉ yʉ”, ayʉrʉ̃ mʉ? Jãve coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai. Aru yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejame Pedrore Jesús.
John 14:12 in Cubeo 12 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ yʉre jʉ ayʉ, ji d̶aiye báquepe paiyede d̶acʉyʉme ʉ̃. Aru ape paiye me pʉeno parʉéde d̶acʉyʉme, ji nʉquiye boje jipacʉ yebai.
John 16:20 in Cubeo 20 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacapũravʉ ʉrarõ chĩori orãjaramu. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉcapũravʉ torojʉrãjarama na. Ʉbenita mʉja chĩoivʉvacari, no yóboi chĩoivʉ bácavʉ torojʉrãjaramu mʉja.
John 16:23 in Cubeo 23 ’Dinʉmʉ maquinóre quénora yʉre ye apejĩene jẽniari jã́menajaramu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ád̶e mʉje jẽniarajiyede jipacʉre ji ãmiái, d̶acacʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepedeca ʉ̃́re.
John 21:18 in Cubeo 18 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Mʉ mi bojʉrʉ̃mʉa doiye mi ʉede dorĩ, ã́ri nʉiyʉcʉ mʉ, nʉquemavʉ mʉ. Ʉbenita bʉcʉcʉta mʉre bʉorĩ nʉvacʉyʉme apecʉ. Mi ãmuveare dabʉborĩ, bʉorĩ, d̶acʉyʉme mʉre. Dinʉmʉ maquinó mi nʉiyʉbenoi mʉre nʉvacʉyʉme, arejame.
Hebrews 1:11 in Cubeo 11 Caiye iye mi cʉed̶aiye báque cũiquíyebu. Ʉbenita mʉ́capũravʉ cainʉmʉa cũimécʉbu. Quénora cʉcʉyʉmu cainʉmʉa. Caiye iye mi cʉed̶aiye báque yópe cuitótecaje javecacajepe pojequiyebu.
1 Peter 1:25 in Cubeo 25 Aru iye cóvʉa tʉiyavʉ̃. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye cʉquiyebu cainʉmʉa, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mému. Diedecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉipõeva ne coyʉiye báque mʉjare.
2 Peter 3:10 in Cubeo 10 Yópe ñavaipõecʉi daiyepe ñamine, põeva ne majibede, nopedeca dacʉyʉme Jesucristo, põeva ʉ̃́re ne corebede. Dinʉmʉ maquinóre yo cavarõ cũiquíyebu ʉrarõ jidojarõ bʉjinoque. Aru caiye iye ijãravʉi cʉe báque me ẽ́ni cũiquíyebu toaque pʉ ne bíjarĩ cũiyeta. Aru maje cʉrijoborõ máre, caiye ijãravʉque máre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque, põeva ne d̶aiye báque máre, me ẽ́ni cũiquíyebu.
Revelation 20:11 in Cubeo 11 Dinʉmʉre jã́cacʉ jabocʉi dobarõ mearo cũináro, ʉrarõ borõ dobarõre aru ñai dobacʉre nora. Joborõ aru cavarõ máre bíjavʉ̃. Járobeteavʉ̃ cojedeca.