Matthew 18:7 in Cubeo 7 Chĩori ãmeno ñájinajarama ina ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ apevʉre, ne ãmeno d̶arãjiyepe aivʉ. Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃.
Other Translations King James Version (KJV) Woe unto the world because of offences! for it must needs be that offences come; but woe to that man by whom the offence cometh!
American Standard Version (ASV) Woe unto the world because of occasions of stumbling! for it must needs be that the occasions come; but woe to that man through whom the occasion cometh!
Bible in Basic English (BBE) A curse is on the earth because of trouble! for it is necessary for trouble to come; but unhappy is that man through whom the trouble comes.
Darby English Bible (DBY) Woe to the world because of offences! For it must needs be that offences come; yet woe to that man by whom the offence comes!
World English Bible (WEB) "Woe to the world because of occasions of stumbling! For it must be that the occasions come, but woe to that person through whom the occasion comes!
Young's Literal Translation (YLT) `Wo to the world from the stumbling-blocks! for there is a necessity for the stumbling-blocks to come, but wo to that man through whom the stumbling-block doth come!
Cross Reference Matthew 13:41 in Cubeo 41 ’Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, darocʉyʉmu ji ángelevare ji jaboteimara yebai. Ina ángeleva ĩnajarama caivʉ ina ji jaboteimara jẽneboi ãmeina d̶aivʉre aru apevʉre ãmeina d̶are d̶aivʉre máre.
Matthew 23:13 in Cubeo 13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ʉ̃: —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i bieiyepe cʉ̃ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ʉ̃ máre ecobecʉyʉ. Mʉja coreóvad̶avʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ are d̶abevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu nore.
Matthew 26:24 in Cubeo 24 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejame Jesús.
Mark 13:7 in Cubeo 7 ’Mʉje jápiaiyede boaino borore aru boaquíno borore máre, jidʉbejarã. Caiye iye vaiquíyebu jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja.
Luke 17:1 in Cubeo 1 Jesús buedejamed̶a ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ: —Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃.
John 17:12 in Cubeo 12 Yore cʉcʉ baju coreivʉ yʉ náre mi parʉéque, iye parʉé mi cʉvare d̶aiyeque yʉre. Náre mead̶aivʉ yʉ. Aru bíjabema na. Cũinácʉ quécʉra, ñai bíjacʉyʉ ʉ̃i ãmeina teiye boje, yʉre bíjaibi ʉ̃, vaiquíyepe ayʉ yópe mi yávaiyede mi toivaicõjeiye báquepedeca.
Acts 1:16 in Cubeo 16 —Mʉja, jívʉ, jave vaivʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe David bácʉre Espíritu Santoi parʉéque. Judas bácʉ jẽni jiame Jesúre ʉ̃i mauvare.
Acts 1:18 in Cubeo 18 Jesúre ʉ̃i jẽni jíquiye jipocai, Judas bácʉ jacopʉrejamed̶a tãutʉrare, ʉ̃i Jesúre jẽni jíye boje, ʉ̃i ãmeina teiye boje. Iye tãutʉraque apevʉ bojed̶arejaimad̶a cũináro joborõre. No joborõre ʉ̃i baju boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ, ʉ̃mʉi tʉrĩ darĩ ʉ̃i baju bíjarejamed̶a Judas bácʉ. Aru ʉ̃i cʉrabo etarejavʉ̃ya joborõita.
Romans 2:23 in Cubeo 23 “Ñʉja judíova mearamu apevʉ pʉeno, ñʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ad̶avʉ̃ mʉja. Ʉbenita nópe aivʉvacari pued̶abevʉ ãmeina yávad̶avʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉre, jʉ abevʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede.
1 Corinthians 11:19 in Cubeo 19 Mʉje yajuboa tede d̶aiye boje, põeva coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre mʉjacavʉ jíbevʉre apevʉre.
2 Thessalonians 2:3 in Cubeo 3 Quéda apecʉre jʉjovaicõjemejara mʉjare. Dijãravʉ baquinó, Jesúi copaidaquijãravʉ, eabequiyebu pʉ obedivʉ põeva ne ʉrarõ maucʉvaeta Jʉ̃menijicʉre. Dinʉmʉ maquinó ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ, bíjacʉyʉ yóboi, cʉetecʉyʉme Jesúi copaidaquiye jipocai. Jʉ̃menijicʉ ñájini d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉre, toabo cũiméboi cainʉmʉa.
1 Timothy 4:1 in Cubeo 1 Ñai Espíritu Santo jãve coyʉibi bʉojaijãravʉare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ dajocarãjivʉre ne jʉ aiye báquede. Que teni jápiarãjarama na abujuvare ne bueiyede, ina jʉjovaiyʉrivʉre põevare ne bueiye jãve ãmeque.
1 Timothy 5:14 in Cubeo 14 Que baru yʉ ʉvʉ ina nomiópeva bojʉrõmivare ne pʉrʉbʉorĩ jʉed̶ocʉvarãjiyepe ayʉ jã́ri coreivʉva ne cʉ̃ramiare. Que teiyede maje maucʉ bʉojabecʉbe ãmeina yávayʉ Jesúre jʉ aipõeva ne borore.
1 Timothy 6:1 in Cubeo 1 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva memecaivʉre pued̶aiye jaʉvʉ ne jabocʉre cainʉmʉa, apevʉ ne ãmeina yávabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre aru maje bueiyede máre.
2 Timothy 3:1 in Cubeo 1 Coreóvajacʉ mʉ iyede. Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocai, põeva ãmena maiyójare d̶arãjarama apevʉre.
2 Timothy 4:3 in Cubeo 3 Eaquiyebu apejãravʉa ãmejãravʉa. Ãnijãravʉa baquiyéde põeva jápiabenajarama bueiye méne. Quénora ne baju ʉrõpe vorãjarama obedivʉ bueipõevare, ne buenajiyepe aivʉ náre yópe ne baju jápiaiyʉepe, ne d̶arãjiyepe aivʉ ãmeina teiyede yópe ne baju ʉrõpe.
Titus 2:5 in Cubeo 5 Majide d̶ajarãri náre aipe d̶aiye jaʉrõre, ne d̶arãjiyepe aivʉ majiéque, aru ne d̶abenajiyepe aivʉ ãmenore, ne memenajiyepe aivʉ me ne cʉ̃ramiai, ne cad̶atenajiyepe aivʉ apevʉre, aru ne jʉ arãjiyepe aivʉ torojʉrivʉ némarepacʉre. Que d̶aiye jaʉvʉ náre põeva ne ãmeina yávabenajiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
Titus 2:8 in Cubeo 8 Coyʉjacʉ náre iye yávaiyede jãvene, põeva “Ãmecʉbe ñai”, aru “Ãmene buebi ʉ̃”, ne arĩ bʉojabenajiyepe ayʉ. Que teni apevʉ maucʉvarivʉ baru maje bueiyede, cʉyoje tenajarama, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabe boje majare.
2 Peter 2:2 in Cubeo 2 Obedivʉ põeva náre jʉ arĩ, yóvarĩ nʉri, napedeca ʉrarõ ãmeno d̶arãjivʉbu. Ne d̶aiye boje nópe, ãmeina yávarãjarama ina jʉ aivʉre Jesucristore.
2 Peter 2:15 in Cubeo 15 Dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni mamated̶ama ne baju yópe põecʉ mái nʉri macarõi ʉ̃i mamateiyepe ʉ̃i dajocaiyede dimare jocarĩ. D̶ad̶ama yópe Balaam mácʉpe. Ñai Balaam mácʉ Beor bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉvacari, borocʉcʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃i ãmeina teiye báque boje, bojede vorĩ eaiyʉrĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
Jude 1:4 in Cubeo 4 Apevʉ jʉjovaivʉ cʉrivʉbu maje jẽneboi, yavenina ecoivʉ bácavʉ maje cójijiñamia jívʉi. Ina yópe teivʉ ʉbenina dápiare d̶aiyʉrĩduyama mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ãmeno d̶ad̶ama. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyedeca ina põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, ʉrarõ ãmenore d̶aivʉ, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iyede”, arĩ dápiarĩduyama na. Aru jʉ abenama Jesucristore, majare upacʉre aru maje jabocʉre cũinácʉra. Que baru yópe arĩ, “Jesucristo jabocʉ cũinácʉra ãmemi”, borocʉrĩ ad̶ama na. Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva nópe aivʉ ñájinajivʉre, ne ãmeina teiye boje.
Jude 1:11 in Cubeo 11 ¡Chĩorajarama na! D̶ad̶ama yópe Caín mácʉpe, ñai ĩmacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe. Aru ãmeina ted̶ama, earãjivʉ tãutʉrare yópe Balaam mácʉpe. Ʉbenita bíjarãjarama, ne jʉ abe boje jabovare yópe Coré bácʉpe.
Revelation 2:14 in Cubeo 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ.
Revelation 2:20 in Cubeo 20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre.
Revelation 19:20 in Cubeo 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa.