Matthew 18 in Cubeo

1 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, nʉrejacarã Jesús yebai. Aru jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re: —¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jaboteinore? arejacarã.

2 Jesús órejarejame cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Núvarejame ʉ̃́re ñʉje coricai.

3 Aru arejame: —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja.

4 Ácʉ põecʉ “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉ baru, yópe ñai jʉed̶ocʉpe, ʉ̃́recabe parʉcʉ apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jaboteinore.

5 Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru cũinácʉ jʉed̶ocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ copʉ etaibi yʉre, arejame Jesús.

6 Ñʉjare yópe arĩ, buede nʉrejame Jesús: —Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmeina tede d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque jia ʉrad̶ai.

7 Chĩori ãmeno ñájinajarama ina ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ apevʉre, ne ãmeno d̶arãjiyepe aivʉ. Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃.

8 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi pʉrʉque o mi cʉbobaque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre o dibare. Meaquiyebu mʉre, mi earu Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque o cũinába cʉbobaque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcapʉrʉaque o caipʉcaba cʉbobaque.

9 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi yacorʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinárʉ yacorʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcarʉa yacorʉaque, majicarĩ arejame Jesús.

10 Jesús, yópe arĩ, buedejame bedióva cojedeca jʉed̶ovarã: —Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ina ángeleva jʉed̶ovare coreivʉ cʉma cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jivateinoi. Que baru cũinájicʉ ina jʉed̶ovacacʉre ye ãmeina jã́mejara mʉja. Yéde ãmeina d̶abejarã cũinájicʉre.

11 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, mead̶acʉdaivʉ ina bíjare d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.

12 ¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare? Cũinácʉ ʉ̃mʉ, ovejavare coreipõecʉ, cʉvacʉ baru cien paivʉ ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i mamatedu, ñai dajocajebu ina noventa y nueve paivʉ ovejavare cʉ̃racũai, vocʉñʉ ñai bíjayʉ bácʉre.

13 Aru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eayʉ baru ñai mamateyʉ bácʉre, torojʉjebu ʉ̃́que ina noventa y nueve paivʉ mamatebevʉ pʉeno.

14 Quédeca cũinájicʉ ina quĩ́jinacacʉ ʉ̃i bíjaiyede ʉbebi jipacʉ cavarõ mearocacʉ, arejame Jesús.

15 Yópe arĩ, buedejame ñʉjare Jesús: —Apecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aru mʉre, apevʉ ne jápiabenoi coyʉjacʉ ʉ̃́re ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Mi coyʉiyede jápiaru, ãrʉmetejacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Aru cãrijimene d̶ajarã mʉja.

16 Ʉbenita mi coyʉiyede jápiaiyʉbedu, nʉvajacʉ ʉ̃i yebai cũinácʉ mʉjecʉre, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ, o pʉcarã mʉjevʉre, ne majinajiyepe ayʉ, aipe mi coyʉiyede ʉ̃́re aru aipe ʉ̃i coyʉiyede mʉre máre, ne majicarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re.

17 Ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, coyʉjacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede caivʉ ina yʉre jʉ aivʉre ne cójijinoi. Aru ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, d̶ajacʉ ʉ̃́re yópe mi d̶aiyepe ina judíova ãmevʉre aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevare.

18 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ mʉje jacopʉbemarare ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru caivʉ mʉje jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi.

19 ’Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Pʉcarã mʉjacavʉ cũinátʉrʉ baru mʉje ũmei, mʉje jẽniaiyede jipacʉ cavarõ mearocacʉre, ʉ̃́capũravʉ d̶acʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepe.

20 Pʉcarã o yóbecʉrã ne cójijidu, jẽniarajivʉ ji ãmiái, ji parʉéque, yʉ́vacari cʉvʉ ne jẽneboi, arĩ buedejame Jesús.

21 Dinʉmʉre Pedro jẽniari jã́rejame Jesúre: —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipiye baju majecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede yʉre ãrʉmeteji? ¿Siete baju ʉ̃i ãmeina d̶aiyede ãrʉmeteji? arejame Pedro.

22 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: —Siete baju abevʉ yʉ. Quénora corevabecʉva ãrʉmetejacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa, arejame Jesús.

23 Yópe arĩ, buedejame Jesús, jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ, põeva ne ãrʉmetenajiyepe ayʉ apevʉre ne ãmeina d̶aiyede: —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópebu cũinácʉ jabocʉ mead̶aiyʉcʉ ʉ̃́re memecaivʉ ne bojecʉbe d̶aiyede.

24 Ʉ̃i corevarĩ bʉiyede, apevʉ davaquemavʉ ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃́re memecaipõecʉre, bojecʉbe d̶ayʉre obedimillones tãutʉrare.

25 Ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede ye bojed̶ayʉ bʉojabetequemavʉ. Que baru ñai jabocʉ, yebacavʉpe teni, bojed̶aicõjequemavʉ ʉ̃́re, aru jímarepacore, aru némarare máre. Caiye ne cʉvaede máre bojed̶aicõjequemavʉ, ĩcʉyʉ ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede.

26 Ñai memecaipõecʉ pued̶arĩ ñai jabocʉre, ñʉatutaquemavʉ ʉ̃i jipocai. “Mʉ, ji jabocʉ, napijacʉ yʉre. Aru caiyede bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ.

27 Que baru ñai jabocʉ, cõmaje ãroje jã́ri, ãrʉmetequemavʉ caiye iye ʉre bojecʉbe d̶aiyede. Aru jod̶eicõjequemavʉ ʉ̃́re.

28 ’Ʉbenita ñai memecaipõecʉ etayʉ bácʉ, apecʉ memecaipõecʉ ʉ̃i yóvaimʉre copʉquemavʉ. Ñai ʉ̃i copʉimʉ majiéda bojecʉbe d̶aquemavʉ ʉ̃́re, obebecentenares tãutʉrare. Ñai ʉ̃i copʉimʉre ʉ̃i ñamemui jẽni, yaiváiyʉrĩduquemavʉ ʉ̃́re. “¡Mi bojecʉbe d̶aiyede jíjacʉ yʉre!” aquemavʉ.

29 Que d̶ayʉre, apecʉ ñʉatutaquemavʉ ʉ̃i jipocai. “Napijacʉ yʉre. Caiyede bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ.

30 Ʉbenita apecʉ jápiaiyʉbetequemavʉ ʉ̃́re. Quénora jarʉvaicõjequemavʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, pʉ ʉ̃i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede.

31 Apevʉ ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i d̶aiyede jã́ri, chĩori, coyʉrãnʉquemavʉ diede ne jabocʉre.

32 Ne coyʉiyede ʉ̃i jápiarĩburu yóboi, ñai jabocʉ órejaicõjequemavʉ ñai ʉ̃i ãrʉmeteimʉ mácʉre. Aru aquemavʉ: “¡Ãmecʉ bajutamu mʉ! Yʉ́capũravʉ ãrʉmetevʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiye báque ʉrarõ bajure, mi jẽniaiye báque boje yʉre.

33 Que baru mʉre máre, cõmaje ãroje jã́iye jaʉvʉ mícʉre, yópe ji cõmaje ãroje jã́iyepe mʉre”, aquemavʉ.

34 Pare jarayʉ, ñai jabocʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami coreipõevare nʉvaicõjequemavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ, pʉ ʉ̃i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede, arejame Jesús.

35 Aru arejame Jesús: —Quédeca d̶acʉyʉme mʉjare jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, mʉje ãrʉmetebedu mʉjecʉre ʉ̃i ãmeina d̶aiyede, arejame ñʉjare, majicayʉ Jesús.