Luke 11:34 in Cubeo 34 Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre o ne jã́iye bíjaru náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede.
Other Translations King James Version (KJV) The light of the body is the eye: therefore when thine eye is single, thy whole body also is full of light; but when thine eye is evil, thy body also is full of darkness.
American Standard Version (ASV) The lamp of thy body is thine eye: when thine eye is single, thy whole body also is full of light; but when it is evil, thy body also is full of darkness.
Bible in Basic English (BBE) The light of the body is the eye: when your eye is true, all your body is full of light; but when it is evil, your body is dark.
Darby English Bible (DBY) The lamp of the body is thine eye: when thine eye is simple, thy whole body also is light; but when it is wicked, thy body also is dark.
World English Bible (WEB) The lamp of the body is the eye. Therefore when your eye is good, your whole body is also full of light; but when it is evil, your body also is full of darkness.
Young's Literal Translation (YLT) `The lamp of the body is the eye, when then thine eye may be simple, thy whole body also is lightened; and when it may be evil, thy body also is darkened;
Cross Reference Matthew 6:22 in Cubeo 22 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃́que cʉrivʉre: —Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede.
Mark 7:22 in Cubeo 22 Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma aru nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Cʉvaiyʉma apevʉ ne cʉvaede. Ãmeina d̶aiyʉrĩ dápiad̶ama. Jʉjovad̶ama apevʉre. Ne baju ãmeno d̶ad̶ama. Jorojĩñama. Coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede. “¿Meara márica?” ad̶ama. Aru ãrʉmevʉpe ãmeina d̶ad̶ama, coreóvaivʉvacari ñájinajivʉre ne que d̶aiye boje.
Mark 8:18 in Cubeo 18 ¿Yacorʉa cʉvarivʉvacari, jã́menarʉ? ¿Aru cámucobea cʉvarivʉvacari, jápiabenarʉ?
Acts 2:46 in Cubeo 46 Caijãravʉa cójijivarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru cójijivarejaimad̶a ne cʉ̃ramia coapa, ãrajivʉ. Torojʉrĩ ã́varejaimad̶a na ne ũme méque.
Acts 13:11 in Cubeo 11 Jã́jacʉ. Caride Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aquijibi mʉre mi ãmeina teiye boje. Jã́ri eabequijivʉ mʉ. Apejãravʉa aviá ʉ̃i miad̶áene jã́mequijivʉ mʉ, arejamed̶a Pablo. Cũiná jã́re eabedejamed̶a Elimas. Que baru curĩdurĩ voyʉ barejámed̶a apecʉre, ʉ̃́re nʉvacʉyʉ ʉ̃i pʉrʉque.
Acts 26:18 in Cubeo 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo.
Romans 11:8 in Cubeo 8 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ dápiabede d̶arejaquemavʉ náre aru coreóvabede d̶arejaquemavʉ náre máre. Javede aru caride máre jã́menama na aru jápiabenama na Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede aru ʉ̃i ʉrõre máre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
2 Corinthians 1:12 in Cubeo 12 Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare borocʉrivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. “D̶ad̶avʉ̃ maja yópe d̶aiye jaʉrõre majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, ñʉje arĩ dápiaiyeque torojʉrivʉbu ñʉja. Coreóvaivʉbu ñʉja cainʉmʉa d̶arĩ cõmajivʉre jʉjovabevʉva aru ãmeno cʉbevʉva máre põeva Jesúre jʉ abevʉque aru pʉeno baju mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabevʉ ñʉja ñʉje majiéque. Quénora Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arĩ majide d̶aibi ñʉjare bojecʉbeda ʉ̃i parʉé majiéque.
2 Corinthians 4:4 in Cubeo 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede.
2 Corinthians 11:3 in Cubeo 3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ.
Ephesians 1:17 in Cubeo 17 Jẽniaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, ñai majepacʉ meacʉ bajure, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiyede mʉjare jãvene. Que jẽniaivʉ yʉ, mʉje coreóvarĩ nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju me.
Ephesians 6:5 in Cubeo 5 Mʉja, memecaivʉ, jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Mʉjamu náre memecaivʉ. Que baru pued̶ajarã náre me. Jʉjovabevʉva memecajarã náre yópe mʉje Cristore memecajʉroepe.
Colossians 3:22 in Cubeo 22 Mʉja, memecaivʉ, cainʉmʉa jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Jʉ ajarã náre, mʉje pued̶aiye boje maje jabocʉ Cristore.
2 Thessalonians 2:9 in Cubeo 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina.