Hebrews 11:6 in Cubeo 6 Põecʉ jʉ abecʉ baru Jʉ̃menijicʉre, ye bʉojabebi torojʉre d̶ayʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ yópe nʉri eaiyʉepe Jʉ̃menijicʉ yebai, cʉiyʉcʉ me ʉ̃́que, borotecʉyʉ ʉ̃́re, ñai põecʉre jʉ aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉ cʉcʉre aru me bojed̶ayʉre caivʉ ina ʉ̃́re voivʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aiye náre ne jẽniaiyede ʉ̃́que.
Other Translations King James Version (KJV) But without faith it is impossible to please him: for he that cometh to God must believe that he is, and that he is a rewarder of them that diligently seek him.
American Standard Version (ASV) And without faith it is impossible to be well-pleasing `unto him'; for he that cometh to God must believe that he is, and `that' he is a rewarder of them that seek after him.
Bible in Basic English (BBE) And without faith it is not possible to be well-pleasing to him, for it is necessary for anyone who comes to God to have the belief that God is, and that he is a rewarder of all those who make a serious search for him.
Darby English Bible (DBY) But without faith [it is] impossible to please [him]. For he that draws near to God must believe that he is, and [that] he is a rewarder of them who seek him out.
World English Bible (WEB) Without faith it is impossible to be well pleasing to him, for he who comes to God must believe that he exists, and that he is a rewarder of those who seek him.
Young's Literal Translation (YLT) and apart from faith it is impossible to please well, for it behoveth him who is coming to God to believe that He is, and to those seeking Him He becometh a rewarder.
Cross Reference Matthew 5:12 in Cubeo 12 Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ina javecavʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre, ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a Jesús.
Matthew 6:1 in Cubeo 1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a: —Me jã́jara mʉja mʉje d̶aiyede mearore, cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Náre cad̶atedu, jã́icõjenajivʉ apevʉre mʉje d̶aiyede mearore. meamejebu. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme mʉjare.
Matthew 6:5 in Cubeo 5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 6:16 in Cubeo 16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.
Matthew 6:33 in Cubeo 33 Ʉbenita vojarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre.
Matthew 10:41 in Cubeo 41 Ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojed̶aiyepedeca ñai ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Aru ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ meacʉre, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojed̶aiyepedeca ñai ʉ̃mʉ meacʉre.
Mark 16:17 in Cubeo 17 Ina yʉre jʉ aivʉ põeva ne d̶arĩ majibede d̶arãjarama. Ji ãmiái, ji parʉéque, jaetovarãjarama abujuvare. Yávarãjarama apecamua yávaicamuare ne majibecamuare.
Luke 6:35 in Cubeo 35 Ʉbenita ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre. Aru jíjarã jacopaiyovaiyede corebevʉva no boje. Nópe d̶aru, ʉrarõ meaquiyebu mʉje boje jẽino. Aru Jʉ̃menijicʉi mára marajáramu mʉja. Que baru ʉ̃ meacʉbe náque ina jíbevʉre mearore ʉ̃́re aru ina jíyʉbevʉre apevʉre máre.
Luke 12:31 in Cubeo 31 Ʉbenita vojarã mʉja Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
John 3:18 in Cubeo 18 Yʉre jʉ aivʉ bácavʉre ñájine d̶abecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita yʉre jʉ abevʉre ñájine d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, ne jʉ abe boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉ cũinácʉra.
John 8:24 in Cubeo 24 Que baru “Yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje, ‘Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ’, mʉje abe boje”, avʉ mʉjare. Mʉje jʉ abe boje ji ávarede ji baju, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre mead̶aipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede, yainájaramu mʉja boropateivʉ, mʉje ãmeina d̶aiyede dajocabe boje, “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ aru majare mead̶aipõecʉ”, mʉje abe boje, arejame náre Jesús.
John 14:6 in Cubeo 6 Jesús arejame: —Yʉrecabu põevare eare d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ma nʉinope cavarõ mearoi. Yʉrecabu põevare majide d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiye jãvene aru cʉre d̶ayʉ mamaũmeque máre. Ñame eabenama jipacʉ yebare, ji nʉvamenu náre.
Romans 10:14 in Cubeo 14 Apecʉ aquijichʉbi yʉre: Ʉbenita põeva jẽniaivʉ bʉojabenama Cristore, ʉ̃́re jʉ abevʉ baru. Aru jʉ aivʉ bʉojabenama ʉ̃́re, jápiabevʉ baru ʉ̃i yávaiye méne. Aru jápiaivʉ bʉojabenama iye yávaiye méne, coyʉipõeva ne buebedu náre.
Galatians 5:6 in Cubeo 6 Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Ʉbenita maje jʉ aiyede Cristore apevʉ põevare ʉrĩ, mearo d̶acaivʉbu maja, cad̶ateivʉ náre. Aru diedecabu bojecʉe majare.
Hebrews 3:12 in Cubeo 12 Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, me d̶ajarã, mʉjacacʉ cũinácʉ ʉ̃i ãmeina dápiabequiyepe aivʉ ʉ̃i ũmei, dajocaiyʉcʉ ʉ̃i jʉ aiyede ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
Hebrews 4:2 in Cubeo 2 Yópe majeñecuva mácavʉ ne jápiaiye báquepe iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, nopedeca maja máre jápiaivʉ bácavʉbu iye yávaiye méne. Ʉbenita na mácavʉ diede jápiarĩduivʉvacari, jʉ abedejaquemavʉ diede. Que baru na mácavʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cad̶atebemara.
Hebrews 4:6 in Cubeo 6 Ina majeñecuva mácavʉ, mamarʉmʉ jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, cãrijimene d̶aimara ãmenejaquemavʉ na mácavʉ, ne diede jápiarĩdurĩ jʉ abe báque boje. Ʉbenita apevʉ põeva cʉma caride, Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara.
Hebrews 7:19 in Cubeo 19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva.
Hebrews 7:25 in Cubeo 25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje.
Hebrews 11:26 in Cubeo 26 Ʉ̃i dápiainope pʉeno baju bojecʉrõ marejaquémavʉ ñájicʉyʉre põeva ne ãmeina yávaiyede ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Cristore, ʉ̃i põeva, ina yebacavʉcavʉ ne pãramecʉ bacʉyʉ́re. Que baru ina yebacavʉ bácavʉque ñájini, cad̶ateni, mead̶aiyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ. Aru caiye ãnié cʉvaede, Egiptoque me bajure, ʉbeni jarʉvarejaquemavʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ ʉ̃i napini coreiye boje caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre ʉ̃ mácʉre.
2 Peter 1:5 in Cubeo 5 Que baru jaʉvʉ mʉjare mʉje memenajiye, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Javede jʉ ad̶avʉ̃ Jesucristore. Jʉ arĩ, meara tejarã mʉja. Meara teni, coreóvajarã mearore aru ãmenore máre.
2 Peter 1:10 in Cubeo 10 Mʉja, jívʉ, que baru mʉje memecaiye méque, mʉje d̶aiye mearoque máre, coreóvare d̶ajarã jãve Jʉ̃menijicʉi beoiye báquede mʉjare, ʉ̃i cutuiye báquede máre. Que d̶aivʉ baru, mʉja ye vainí tʉrĩ bíjabenamu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ.
2 Peter 3:14 in Cubeo 14 Mʉja, ji ʉmara, mʉje napini coreiyedeca diede d̶ajarã caiyede mʉje oainope, maje jabocʉi eaquiyepe aivʉ mʉjare ãmeno cʉbevʉre. Quénora eajacʉrĩ mʉjare pʉeno baju mearare aru me cʉrivʉre cãrijimevʉva.
Revelation 21:8 in Cubeo 8 Ʉbenita caivʉ ina ñájiyʉbevʉ yʉre boje ne jidʉé boje, aru ina dajocaivʉ ne jʉ aiyede yʉre, ina caijĩe ãmene d̶aivʉ, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ina yaviéde d̶aivʉ, ina mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrivʉ máre, caivʉ ina nʉrajarama ne cʉrãjinoi, no toabo azufreque cũiméboi. Que baru jẽvari coyʉrĩ yópe ne yaiyepe pʉque nʉrajarama na.