Hebrews 11 in Cubeo

1 Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉrecabu jãve majidivʉ eare d̶aimara márajivʉre iye maje napini coreiyede, maje cʉvarãjiyede méne Jʉ̃menijicʉque, cʉvabevʉvacari cãreja diede. Me majidivʉbu iye maje jã́mene cãreja jãve bajure, aru vaiquíyede jã́mevʉvacari cãreja diede.

2 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Aru cad̶atedejaquemavʉ na mácavʉre ʉ̃i d̶aiye báquede põeva ne d̶arĩ majibede.

3 Maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, coreóvaivʉbu cʉed̶ayʉ bácʉre ijãravʉre aru caiye ijãravʉquede ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru caiye iye maje jã́ri bʉojaiyede cʉed̶arejaquemavʉ ʉ̃ maje jã́ri bʉojabeque.

4 Abel bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jídejaquemavʉ ãnié jícaiye mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore Caín mácʉi jícaiye pʉeno. Mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Caín mácʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Ʉbenita mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Abel bácʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Abel bácʉre. Aru jacopʉrejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede ʉ̃́re. Abel bácʉ yaiyʉ́ bácʉvacari, majare coreóvare d̶aibi caride aipe d̶aiye jaʉrõre majare maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re.

5 Enoc ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yaibédejaquemavʉ ʉ̃. Quénora apʉcʉreca ʉ̃́re nʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Paraíso ãmicʉrõi. Que baru Enoc cʉbedejaquemavʉ cojedeca ijãravʉi. Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nʉvaquiye jipocai Enore, yópe arejaquemavʉ ʉ̃i borore: “Yʉre torojʉre d̶ayʉbe ʉ̃” arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe Moisés bácʉi toivaquiye báquepedeca obediʉjʉa yóbore.

6 Põecʉ jʉ abecʉ baru Jʉ̃menijicʉre, ye bʉojabebi torojʉre d̶ayʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ yópe nʉri eaiyʉepe Jʉ̃menijicʉ yebai, cʉiyʉcʉ me ʉ̃́que, borotecʉyʉ ʉ̃́re, ñai põecʉre jʉ aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉ cʉcʉre aru me bojed̶ayʉre caivʉ ina ʉ̃́re voivʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aiye náre ne jẽniaiyede ʉ̃́que.

7 Noé mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jiad̶ocũ ʉracũ cʉ̃rami cʉricũre d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre, mead̶acʉyʉ ʉ̃ jina mácavʉre muiváibore jocarĩ. Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ãnié ãmene vaiquíye báquede, ãnié jã́me máquede cãreja. Aru Noé mácʉcapũravʉ jápiarĩ ad̶arĩ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ Noé mácʉre jápiarĩ ad̶abeni jʉ abedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara marejaquémavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Noé mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re.

8 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, etarejaquemavʉ ʉ̃i joborõre jocarĩ, nʉcʉyʉ apejoborõita, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre cuturĩ ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va, “Mi apeno cʉrõ mi cʉquinore mʉre jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye báquede ʉ̃ mácʉre, ã́rore ʉ̃i nʉquinore majibecʉvacari, jʉ arĩ etarĩ nʉrejaquemavʉ ʉ̃, Abraham mácʉ.

9 Ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, cʉrejaquemavʉ no joborõ Jʉ̃menijicʉi jíquijoborõi ʉ̃i pãramena márajivʉre, yópe dijoborõcavʉ ãmevʉ ne cʉepe. Abraham mácʉ ʉ̃ jinaque, cuivʉ bácavʉ, ʉ̃i mácʉ, Isaac bácʉ, aru ʉ̃i pãramecʉ, Jacob bácʉ máre, cʉrejaquemavʉ ãniñamia cʉ̃ramia ãimapod̶aque d̶aiñamia máque jívʉi. Aru na mácavʉ máre, Isaac bácʉ aru Jacob bácʉ, Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i coyʉimara marejaquémavʉ na mácavʉ coapa.

10 Abraham mácʉ napini coredejaquemavʉ ʉ̃i cʉquiyede no ĩmaro cũiméno Jʉ̃menijicʉi cainʉmʉa cʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉrecabe dápiayʉ bácʉ aipe ãrojaro maquinóre diĩmarore aru d̶ayʉ bácʉ máre diĩmarore.

11 Abraham mácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre ʉ̃i jʉed̶ocʉvaquiyepe ayʉ. Bʉcʉcʉ baju bácʉvacari ʉ̃ mácʉ aru jímarepaco Sara báco jʉed̶oeabeco bácovacari õ máco, na mácavʉre jʉed̶ocʉvare d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Abraham mácʉcapũravʉ “Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca”, arĩ dápiarejaquemavʉ ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva.

12 Que baru ʉ̃i jʉed̶ocʉvajʉrorõre jʉed̶ocʉvarĩ bʉojabecʉ bácʉ yaiyʉ́ bácʉi bajupe cʉvacʉ bácʉvacari, obedivʉ baju ʉ̃i pãramena cʉma caride. Abiácovape obedivʉ teni, ẽpayabeape obedivʉ máre ted̶ama na, Abraham mácʉi pãramena.

13 Caivʉ ina põeva mácavʉ jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, pʉ ne yaiyeta dajocabevʉva. Eabedejaquemavʉ cãreja ãnié Jʉ̃menijicʉi jíquiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Obediʉjʉa Jʉ̃menijicʉi mearore jíquiye jipocai, coreóvarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve jícʉyʉre. Que baru torojʉrejaquemavʉ iye vaiquíye boje yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Coreóvarejaquemavʉ aipe paiye na mácavʉ ne cʉede. “Apenoacavʉ cʉrivʉbu maja. Maje joborõre jocarĩ dajocaivʉbu maja”, are nʉivʉ barejaquémavʉ na mácavʉ.

14 Põeva diepe paiyede aivʉ jãve vore nʉivʉbu, earãjivʉ apeno cʉrõre, ne cʉrãjinore.

15 Na mácavʉ ãrʉrivʉ baru ne cʉrõ mácarõre, copainʉivʉ bʉojajebu na mácavʉ nore.

16 Ʉbenita quénora apeno cʉrõ pʉeno mearo cʉrõ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre, ne pʉeno torojʉrãjiye boje nore, ʉrĩ, vorĩ, napini coredejaquemavʉ na mácavʉ. Jʉ̃menijicʉ no ĩmaro mearore mead̶acarejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni jã́d̶ovarejaquemavʉ cʉyebecʉva jaboteyʉ na mácavʉre. Aru ne mearore jímʉ cʉyebedejaquemavʉ ʉ̃.

17 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, nʉvarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre juarĩ jícarĩducʉyʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre juarĩ jícaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i mácʉ baju cũinácʉre, Jʉ̃menijicʉi majiyʉe boje aipe ãrojaene Abraham mácʉi jʉ aiyede ʉ̃́re. Abraham mácʉi jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ãrojaene ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉvacari, Abraham mácʉ Isaac bácʉre juarĩ jícacʉyʉ barĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.

19 Yópe arĩ, “Jímacʉre ji boarĩ́ jarʉvaru, Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojaibi ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiarejaquemavʉ Abraham mácʉ. Isaac bácʉ jípacʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvajʉromʉ mácʉ barejaquémavʉ. Que baru yópe nacovaimʉpe páyʉ barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caiye dieque coreóvare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉ nacovañʉre yaijʉrorivʉre yainore jarʉvarĩ.

20 Isaac bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i yaiquíye jipocamia jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mamara pʉcarãre, Jacob bácʉre aru Esaú bácʉre máre.

21 Jacob bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i yaiquíye jipojĩcai, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mamacʉ José bácʉi mára pʉcarãre. No jipocai tutayʉ bácʉvacari ʉ̃i tuturiteiyorã ʉ̃i parʉbe boje, mearore jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, parʉéque jẽniarejaquemavʉ iye mearo d̶acaquiyede ĩmacʉ bácʉre jíbʉcʉ bácʉ pʉeno, José bácʉ oatʉvaiyʉrĩduyʉ bácʉvacari ʉ̃i nópe d̶aiye báquede.

22 José bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, coyʉrejaquemavʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne etarãjiyede Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Aru nʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i cũa máquede, ne jarʉvarãjiyepe ayʉ diede cʉ̃racobei ne copainʉrajiyede Canaán ãmicʉrijoborõi.

23 Moisés bácʉi bʉcʉva bácavʉ ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yavedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ne cʉ̃rami jívʉi yóbecʉrã aviávare ʉ̃i põeteniburu yóboi. Nópe d̶arejaquemavʉ ñai jʉed̶ocʉ meajicʉ baju boje aru na mácavʉ ne jidʉbe boje Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ bácʉ Faraón mácʉre. Jidʉbedejaquemavʉ ʉ̃i ñájine d̶ájʉroede na mácavʉre, ne d̶abe báque boje yópe ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede jipocare Israel bácʉi pãramena ne jʉed̶ova ʉ̃mʉvare.

24 Moisés bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, bʉcʉcʉ teyʉre ʉbedejaquemavʉ põeva “Ñai jabocʉ Faraón ʉ̃i mácoi bʉcʉóvaimʉme ʉ̃, Moisés”, ne aiyede ʉ̃́ra.

25 Quénora ina Egiptocavʉ ne yebacavʉ, ʉ̃i põeva, Jʉ̃menijicʉi põeva, ina judíovaque, ñájiyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ. Egiptocavʉ ne jẽneboi torojʉcʉ me cʉcʉ bácʉ baru ijãravʉque ʉreque, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abejebu. Quénora coateni Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ãmeina tejebu. Aru obebenʉmʉara torojʉjebu ʉ̃ mácʉ.

26 Ʉ̃i dápiainope pʉeno baju bojecʉrõ marejaquémavʉ ñájicʉyʉre põeva ne ãmeina yávaiyede ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Cristore, ʉ̃i põeva, ina yebacavʉcavʉ ne pãramecʉ bacʉyʉ́re. Que baru ina yebacavʉ bácavʉque ñájini, cad̶ateni, mead̶aiyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ. Aru caiye ãnié cʉvaede, Egiptoque me bajure, ʉbeni jarʉvarejaquemavʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ ʉ̃i napini coreiye boje caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre ʉ̃ mácʉre.

27 Moisés bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, etarejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Ñai jabocʉ bácʉ Faraón mácʉi jaraimʉ mácʉvacarita etarĩ nʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ, jidʉbecʉva. Ʉ̃ mácʉ yópe jã́ñʉpe barejaquémavʉ ñai Jʉ̃menijicʉre, põeva ne jã́memʉre. Que baru ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re dajocabecʉva, etarĩ nʉrejaquemavʉ.

28 Ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ina Israel bácʉi pãramena mácavʉre jajiéicõjenejaquemavʉ ovejava mamajina ne boaimara mácavʉi jivede ne jedevacobea pʉenora aru caipʉcapũravʉai, ángele boarĩ́ jarʉvabequiyepe ayʉ diñamia cʉ̃ramiacavʉre. Ñai ángele Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ barejaquémavʉ, boarĩ́ jarʉvacʉyʉ caivʉ ʉ̃mʉva ina mamarʉmʉ põeteivʉ cʉrivʉre Egiptoi, jivede cʉvabevʉva ne jedevacobea yebai. Ʉbenita ina Israel bácʉi pãramena mácavʉ ye ãmed̶abemara marejaquémavʉ. Aru Moisés bácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, Pascua ãmicʉrõ torojʉve teinore bʉ́rĩ, oveja jiarʉare bʉcʉre d̶aiye cʉbe pã́uque ãri torojʉve teicõjenejaquemavʉ ina Israel bácʉi pãramenare ʉjʉá coapa cainʉmʉa.

29 Ina Israel bácʉi pãramena mácavʉ etaivʉ bácavʉ Egiptore jocarĩ Moisés bácʉque ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, joborõi vaivárĩ jatarejaquemavʉ no Jũariya ãmicʉriya jia ʉrad̶a cʉrõ mácarõ coricare. Ʉbenita ne yóbore ina Egiptocavʉ jataiyʉrĩduivʉ bácavʉ nápe, ina Israecavʉ bácavʉpe, corĩ nʉri yaidéjaquemavʉ na mácavʉ.

30 Israel bácʉi pãramena mácavʉ ecoivʉ bácavʉ Canaán ãmicʉrijoborõi ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ tʉre d̶arejaquemavʉ Jericó ãmicʉriĩmaro biaido parʉrido bácarõre. Siete paijãravʉa baju na mácavʉ ne tarabʉteni jacotʉrĩburu yóbore diĩmaro jedevare tʉrejaquemavʉ no biaido parʉrido bácarõ.

31 Rahab báco, nomió õi baju bojed̶ad̶o ʉ̃mʉvare ãmenore d̶ad̶o báco náque, õi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yaibédejaquemavʉ ina Israecavʉ bácavʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyede apevʉ õi cʉrõcavʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre. Ne mead̶aimo máco barejaquémavʉ õi torojʉrĩ me jacoyʉrĩ cad̶ateiye báque boje ina Israecavʉ bácavʉ pʉcarã ne jabocʉi daroimara mácavʉ jã́ri coreóvarãjivʉre yavenina aipe ãrojarore diĩmaro mácarõre.

32 Coyʉrĩ bʉojajebu yʉ apevʉ obedivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva mácavʉre. Apejãravʉa yʉre cʉrĩ cojióru, na mácavʉ ne borore coyʉjebu mʉjare. Coyʉjebu Gedeón mácʉi d̶aiye báquede, Barac bácʉi d̶aiye báquede, Sansón mácʉi d̶aiye báquede, aru Jefté bácʉi d̶aiye báquede; aru David bácʉ Samuel mácʉmaque ne d̶aiye báquede; aru apevʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne d̶aiye báquede máre, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre.

33 Nácavʉ bácavʉ aru apevʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ máre põeva ʉre ne d̶arĩ majibede d̶arejaquemavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Nácavʉ bácavʉ boarĩ́, vainí tʉrejaquemavʉ apenoa joborõacavʉ, ãd̶amatenanʉivʉ bácavʉre na mácavʉque. Nácavʉ bácavʉ me jabotedejaquemavʉ põevare, ne d̶arãjiyepe aivʉ mearo ne baju. Nácavʉ bácavʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ na mácavʉre. Aru ʉ̃ cad̶atedejaquemavʉ caivʉ ina mácavʉre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Nácavʉ bácavʉ biede d̶arejaquemavʉ ãimara jijecʉrivʉ, león ãmicʉrivʉ, yavipe paivʉ ne jijecamure, ne ãmenajiyepe aivʉ na mácavʉre.

34 Nácavʉ bácavʉ jabova ne jarʉvaicõjeimara mácavʉvacari toabo ʉrabo ãmebo jívʉi, ẽ́imara ãmenejaquemavʉ. Dupini nʉrejaquemavʉ, apevʉ ne totarĩ boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ nácavʉ bácavʉre boaicaroveque. Nácavʉ bácavʉ parʉbevʉ bácavʉre parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Churarava parʉrivʉ tedejaquemavʉ nácavʉ bácavʉ. Aru nácavʉ bácavʉ apenoa joborõacavʉ bácavʉ ne ñavaranʉiyede ne oteiye báquede jẽiyede aru ne oteiãimarare máre, ina ñavaivʉ bácavʉre cujurĩ copaide d̶arejaquemavʉ ne joborõita. Nópe d̶arejaquemavʉ na mácavʉ ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre.

35 Aru nácavʉ nomiva mácavʉ máre jacopʉrejaquemavʉ apʉrivʉre cojedeca névʉ yaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaimarare. Apevʉ nácavʉ bácavʉ jabova ne bʉoimara mácavʉ barejaquémavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Ina jabova bácavʉ churarava bácavʉre pare jara popeicõjenejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni, “Mʉje jʉ abedu Jʉ̃menijicʉre, jaetovarãjaramu mʉjare”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉre ina jabova bácavʉ. Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ ye jʉ abevʉva tedejaquemavʉ cainʉmʉa. Quénora ina jabova bácavʉre boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ apʉrivʉ cojedeca aru cʉrãjivʉ pʉeno baju me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi.

36 Apevʉ nácavʉ bácavʉre yʉrini, jara popedejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉ pʉeno baju ñájivʉre tãumeaque bʉorĩ nʉvarejaquemavʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami.

37 Apevʉ bácavʉre cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Apevʉ bácavʉre jocʉbʉraiveque coriburarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉre boaicaroveque totarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ, na mácavʉre jʉ abevʉva teni d̶arĩdurãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nácavʉ bácavʉ cuitótecajea cʉbevʉva dorejaquemavʉ oveja pod̶aque d̶aicajede o cabra pod̶aque d̶aicajede. Aru na mácavʉ cʉ̃ramia cʉvabevʉva vaivárejaquemavʉ apenoita apenore jocarĩ, ne cʉrijoborõre cʉvabevʉva. Cʉve cʉvabevʉ baju, ãiyede ye cʉvabedejaquemavʉ. Pare ñájivʉ baju barejaquémavʉ. Aru apevʉ ne ãmeno d̶aimara marejaquémavʉ.

38 Caivʉ na mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, meara baju barejaquémavʉ apevʉ ijãravʉcavʉ pʉeno. Nácavʉ bácavʉ ne cʉrõ cʉvabedejaquemavʉ. Que baru vaivárejaquemavʉ põecʉbenoi aru cʉ̃racũai máre. Cãrejaquemavʉ cʉ̃racobea jívʉi aru jobocobea jívʉi máre.

39 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ caivʉ na mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita me jã́ñʉ mácʉvacari na mácavʉre, ne yainájiye jipoca nácacʉ cũinácʉ ye eabedejaquemavʉ caiye iye mearore yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca.

40 Jʉ̃menijicʉi dápiaiye boje majare máre, pʉeno baju métamu ʉ̃i dápiarĩ d̶acaiyʉe majare, ʉ̃i yóboque “Que d̶arãjare” ʉ̃i coyʉiye báqueque, ʉ̃i yópe nʉri earĩ bʉojare d̶aiyepe ʉ̃i yebai majare aru na mácavʉre máre. Que baru na mácavʉre ye jaʉbede d̶acʉyʉme ʉ̃ majaque. Aru jaʉbede d̶abecʉyʉme na mácavʉre maje cʉbeda.